znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 458/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. V., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., S., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T/2/2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. V. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna 2013 doručená   sťažnosť   P.   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v   ktorej   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 3 T/2/2005 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol že „namieta postup Krajského súdu v Bratislave, kde sa pod sp. zn. 3 T/2/2005 vedie trestné konanie voči obžalovaným D. B. a spol. Sťažovateľ vystupuje v uvedenej veci ako poškodený. Spis navrhujem pripojiť. Skutok, ktorý sa kladie obžalovaným za vinu, sa stal v roku 2000 a vec napadla súdu dňa 2. 5. 2005.

Sťažovateľ   bol   skutkom   poškodený   tak,   že   bola   od   neho   podvodným   spôsobom vylákaná   kúpna   cena   auta   v   sume   19.252,47   Eur,   ktorá   zodpovedá   škode   spôsobenej trestným činom. Nárok na náhradu škody bol riadne v trestnom konaní uplatnený.

Od spáchania skutku uplynulo vyše 13 rokov a od napadnutia na súd (po zdĺhavom prekladaní spisu) uplynulo vyše 8 rokov. Doposiaľ nebol vyhlásený právoplatný rozsudok. Sťažovateľ   upozornil   predsedu   Krajského   súdu   v   Bratislave   na   porušenie   práva na prejednanie veci bez prieťahov v zmysle §§ 62 až 64 zákona o súdoch, a to podanou sťažnosťou zo dňa 11. 2. 2013 doručenou súdu 13. 2. 2013. Na túto sťažnosť reagoval súd prv tak, že si vyžiadal predĺženie lehoty na vybavenie sťažnosti do 13. 5. 2013.

O sťažnosti   rozhodol   22. 4. 2013,   kde   predseda   súdu   konštatuje,   že   k   prieťahom nedošlo, nakoľko ide o skutkovo zložitú vec. Sťažovateľ sa nevie stotožniť so stanoviskom súdu,   nakoľko   žiadna   zložitosť   prípadu   nemôže   znamenať   rozhodovanie   vo   veci   vyše 8 rokov.

Vo   veci   rozhodoval   taktiež   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   pod   sp. zn. 5 To/13/2011,   kde   vo   svojom   uznesení   zo   dňa   12. 4. 2012   na   str.   17   konštatuje,   že od podania obžaloby spis koloval z dôvodu namietania miestnej príslušnosti a vo veci sa začalo konať až 25. 1. 2008. Pre dokreslenie treba uviesť, že Krajský súd v Bratislave sa stal príslušným na prejednanie veci uznesením Najvyššieho súdu SR 4 Ndt/24/2004 zo dňa 30. 5. 2005,   teda   Krajský   súd   v   Bratislave   hneď   po   pridelení   spisu   zapríčinil   prieťahy v konaní takmer 3 roky. Prieťahy v konaní napokon konštatuje NS SR na str. 24 uznesenia 5 To/13/2011 zo dňa 12. 4. 2012.

I keď   neboli   poškodení   pripustení   s   ich   nárokmi   na   náhradu   škody   do   konania (sťažovateľ bol vyrozumený až 12. 10. 2011), sťažovateľ vedie občianskoprávne konanie, ktoré je prerušené do rozhodnutia v tejto trestnej veci. Bez rozhodnutia o vine páchateľov chýba   príčinná   súvislosť   so   škodou   a   poškodenému   neostáva   nič   iné   len   čakať do právoplatného rozhodnutia vo veci.

Sťažovateľ ako poškodený stráca vieru v spravodlivosť. Súd vo veci vyvoláva značné prieťahy v konaní. Trestným činom mu bola pred vyše 13 rokmi spôsobená značná škoda a doposiaľ páchateľ nebol právoplatne odsúdený. Vníma to zvlášť citlivo, keďže páchatelia sú stále na slobode a účel trestu bude po takom časovom odstupe minimálny. Sťažovateľ nadobúda dojem, že súd nevie zabezpečiť odsúdenie páchateľov trestného činu a konanie páchateľov ostane bez zákonného trestu a nedôjde k náhrade škody.“.

V   závere   sťažnosti   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   v   konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 3 T/2/2005 došlo k porušeniu jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal krajskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či   dôvody   uvedené   v § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V nadväznosti na § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd zaoberal tým, či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, ktorá je nositeľom základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Podľa   § 44   ods. 5   zákona   č. 141/1961   Zb.   o trestnom   konaní   súdnom   (trestný poriadok)   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   účinného do 31. decembra 2005 ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom ich   práv   by   mohol   byť   ohrozený   účel   a rýchly   priebeh   súdneho   konania,   pričom poškodeným nebol   v prípravnom   konaní ustanovený   spoločný   zástupca   podľa   odseku 2, rozhodne o účasti poškodených v súdnom konaní súd...

Podľa § 206 ods. 2 Trestného poriadku po prednesení obžaloby sa predseda senátu opýta poškodeného, či trvá na návrhu, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody spôsobenej trestným činom a v akom rozsahu. Ak sa neustanoví poškodený na hlavné pojednávanie a ak je jeho návrh obsiahnutý už v spise, predseda senátu prečíta tento návrh zo spisu.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že krajský súd na hlavnom   pojednávaní   uskutočnenom   25.   januára   2008   v neprítomnosti   poškodených vrátane sťažovateľa uznesením rozhodol, že „podľa § 206 ods. 2 Tr. por. s poukazom a § 44 ods. 5 Tr. por. sa poškodení s nárokom na náhradu škody nepripúšťajú do konania“.Ústavný súd ďalej zistil, že krajský súd sťažovateľovi rozhodnutie o nepripustení do predmetného konania s nárokom na náhradu škody oznámil prípisom z 12. októbra 2011, ktorý sťažovateľ prevzal 18. októbra 2011.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nemá v namietanom konaní postavenie poškodeného.

Z   formálnoprávneho   hľadiska   sťažovateľ   teda   nemôže   disponovať   základnými právami a slobodami zaručenými poškodenému ako strane v napadnutom konaní a v čase, keď   bola   ústavnému   súdu   doručená   jeho   sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy (21. jún 2013), bol na jej podanie osobou zjavne neoprávnenou.

Článok 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy poskytujú ochranu pred porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred súdom len jeho účastníkovi [resp. v trestnom konaní tiež poškodenému ako strane v konaní pred súdom (§ 12 ods. 6 Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005)], pretože len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu (m. m. IV. ÚS 8/09).

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v petite jeho sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2013