znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 453/2020-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Pavlom, PhD., Šancová 58, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 61 Ek 73/2018 a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :  

I.

Obsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 61 Ek 73/2018 (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 61 Ek 73/2018 vydal 12. júna 2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Michnicovi, Sartorisova 21, Bratislava (ďalej len „súdny exekútor“), z dôvodu nesplnenia si povinnosti vyplývajúcej sťažovateľovi z exekučného titulu (právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1 T 15/2017 z 18. septembra 2017).  

3. Upovedomenie o začatí exekúcie z 30. júla 2018 bolo sťažovateľovi doručené 7. augusta 2018. Sťažovateľ podal v zákonnej lehote návrh na zastavenie exekúcie z 13. augusta 2018 podľa § 61k ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktorý odôvodnil tým, že podľa jeho názoru neexistuje taký exekučný titul, na základe ktorého sa má vykonať táto exekúcia. Navyše v situácii, keď sťažovateľ v súlade s povinnosťou uloženou mu exekučným titulom podľa svojich síl a schopností uhradil oprávnenému na jeho bankový účet v období decembra 2017 do augusta 2018 sumu 271 €. Z tohto dôvodu sťažovateľ považuje exekúciu za nezákonnú z dôvodu uvedeného v § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

4. Sťažovateľ podaný návrh na zastavenie exekúcie doručil súdnemu exekútorovi a na vedomie i okresnému súdu, ktorý tento postúpil prípisom z 28. januára 2019 súdnemu exekútorovi. Následne súdny exekútor oznámil, že k 12. marcu 2019 nebolo vôbec plnené zo strany sťažovateľa, čo však podľa sťažovateľa vyvracajú listinné dôkazy, ktoré boli predložené súdnemu exekútorovi a okresnému súdu. Uznesením okresného súdu z 25. mája 2020 bol zamietnutý návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. Okresný súd ale považoval za preukázané, že po začatí konania čiastočne uhradil oprávnenému sumu 271 €, ale čiastočná úhrada istiny nespôsobila zánik celej vymáhanej pohľadávky, pričom k ukončeniu exekúcie môže dôjsť iba v prípade úhrady vymáhanej sumy vrátane trov exekúcie.

5. Sťažovateľ uviedol, že „celé exekučné konanie trvalo neprimerane dlho z dôvodov na strane nečinnosti povereného súdneho exekútora, ako aj zo strany Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý napriek urgenciám vo veci nekonal a začal konať až po vyše 1 ½ roku od podania návrhu na zastavenie exekúcie a po vyše 16 mesiacoch od postúpenia svojho podania poverenému súdnemu exekútorovi, bez vykonania akéhokoľvek úkonu vo veci, čím Okresný súd Banská Bystrica svojou nečinnosťou v konaní neprimerane predĺžil konanie v predmetnej exekučnej veci, bez dôvodných prekážok v tomto exekučnom konaní.

Z dôvodu tejto nečinnosti bol sťažovateľ zaradený do registra dlžníkov, prístupný aj pre bankové inštitúcie a banky, ktoré mu od začatia exekúcie a najmä v roku 2019 a v roku 2020 nechceli poskytnúť finančné prostriedky na financovanie kúpy nehnuteľnosti (bytu)... hoci mal preukázaný a dokladovaný dostatočný príjem od svojho zamestnávateľa... Už v priebehu roku 2019 bola celá vymáhaná pohľadávka v tejto predmetnej exekúcii rezervovaná a zabezpečená na samostatnom účte zamestnávateľa na splnenie povinnosti sťažovateľa, pričom bola pripravená na úhradu vymáhanej pohľadávky v skutočnej výške. Vďaka nečinnosti povereného súdneho exekútora a Okresného súdu v Banskej Bystrici, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie, exekučné konanie sa neúmerne predĺžilo minimálne o 16 mesiacov, počas ktorých nebol vykonaný na strane povereného súdneho exekútora žiaden úkon v predmetnej exekučnej veci, ako aj na strane Okresného súdu Banská Bystrica nebol vykonaný žiaden úkon v predmetnej exekučnej veci, čím na strane sťažovateľa došlo aj k neúspešnému žiadaniu o poskytnutie hypotekárneho úveru na financovanie kúpy vlastnej nehnuteľnosti - bytu. Z uvedených dôvodov žiada sťažovateľ Ústavný súd Slovenskej republiky, aby mu bolo priznané aj finančné zadosťučinenie k strate možnosti získania úveru vo výhodnejších úrokových sadzbách, ktoré boli v roku 2019 a začiatkom roka 2020 na historických minimách.“.

6. Na základe už uvedeného sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jeho v bode 1 uvedených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ sa zároveň domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € a náhrady trov konania v sume 375,24 €.

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

15. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 10/98, I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 86/08).

17. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 116/02, IV. ÚS 637/2013). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde], pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

18. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

19. Ústavný súd, vychádzajúc dôsledne z obsahu ústavnej sťažnosti, dospel k záveru, že jej predmetom je namietaný postup okresného súdu spočívajúci v neprimeranej dĺžke rozhodovania okresného súdu o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie v napadnutom konaní. V tejto súvislosti ústavný súd zistil, že uznesenie okresného súdu z 25. mája 2020 nadobudlo právoplatnosť 20. júna 2020, čo uviedol aj sťažovateľ v ústavnej sťažnosti. Ústavná sťažnosť sťažovateľa namietajúca už uvedený postup okresného súdu v napadnutom konaní bola ústavnému súdu doručená 20. augusta 2020, teda zjavne po tom, keď bolo právoplatne rozhodnuté o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie. Sťažovateľ sa teda v predmetnej veci domáha ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v napadnutom konaní okresného súdu namietané porušenie v bode 1 označených práv súvisiace s dĺžkou rozhodovania okresného súdu o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota.

20. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

21. Nad rámec ústavný súd konštatuje, že spolu s ústavnou sťažnosťou bolo doručené aj splnomocnenie pre právneho zástupcu na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom. Predmetné splnomocnenie ale nebolo udelené na zastupovanie vo veci namietaného porušenia v bode 1 uvedených práv v príčinnej súvislosti s postupom okresného súdu v napadnutom konaní, keďže je datované 7. augusta 2018 (viac ako 2 roky pred podaním ústavnej sťažnosti). Z dôvodu, že ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ústavný súd už nevyzval jeho právneho zástupcu na odstránenie uvedeného nedostatku z dôvodu procesnej hospodárnosti.

22. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2020

Miroslav DURIŠ

predseda senátu