znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 453/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   L.   B.,   K.,   S.,   zastúpeného   S.   s.   r.   o.,   Č.,   konajúca prostredníctvom   konateľa a advokáta   JUDr.   J.   V.,   vo veci   namietaného porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 4 C 150/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. L. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2012 doručená   sťažnosť   M. L.   B. (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   150/2010   (ďalej   aj   „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti, ako aj z listín k nej pripojených vyplýva, že okresný súd pod sp. zn.   4   C   150/2010   vedie   konanie   o rozvod   manželstva   a úpravu   práv   a povinností k maloletému dieťaťu pre čas po rozvode. Sťažovateľ je účastníkom namietaného konania v procesnom postavení odporcu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Okresný súd v Čadci rozhodol rozsudkom dňa 06. 10. 2011 tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol. Maloleté dieťa S. E. A. B., nar.... na čas po rozvode zveril do výchovy a starostlivosti matky, ktorú zároveň poveril zastupovaním maloletej a správou majetku maloletej v bežných veciach. Odporcu zaviazal platiť výživné na maloletú S. E. A. B.   vo   výške   25,99   eur   k rukám   matky   vždy   do   15.   dňa   toho-ktorého   mesiaca   vopred. Okresný súd predmetným rozsudkom zároveň rozhodol, že otec má právo styku s maloletou S. E. A. B., nar.... každý utorok v týždni v čase od 15.00 hod. do 16.30 hod. v priestoroch vedľajšieho účastníka konania Občianske združenie N., Ž., v pobočke organičná zložka, detašované   pracovisko   Č.   pod   dozorom   vedľajšieho   účastníka   konania   prostredníctvom povereného pracovníka alebo psychológa VÚK v neprítomnosti matky.

Voči   tomuto   rozsudku,   čo   do   výroku   o   úprave   styku   otca   s   maloletou   podal sťažovateľ /odporca/ dňa 23. 11. 2011 odvolanie, pričom okresný súd doposiaľ neodoslal spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Okresný súd postupoval netransparentne už v predchádzajúcom štádiu konania, keď sťažovateľ /odporca/ dňa 10. 03. 2011 podal na okresný   súd   odvolanie   proti   uzneseniu   OS   v   Čadci   zo   dňa   03.   02.   2011, sp. zn. 4 C/150/2010-269, dňa 12. 04. 2011 podal sťažovateľ /odporca/ na súd odvolanie proti uzneseniu OS v Čadci zo dňa 31. 03. 2011, sp. zn. 4 C/150/2010-415. Obe tieto odvolania neboli postúpené odvolaciemu súdu na vybavenie.

Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade súd rozhoduje o ďalšom vývoji rodinných vzťahoch rodičov k maloletému dieťaťu. Ide o veľmi citlivú záležitosť. Otec nemá možnosť stretávať   sa   so svojou   dcérou,   s   výnimkou   styku   upraveného   podľa   predbežného opatrenia /uznesenie OS v Čadci zo dňa 3. 2. 2011, sp. zn. 4 C/150/2010-269/, ktorého rozsah okresný súd prebral do rozsudku zo dňa 06. 10. 2011 vo veci samej. Navyše matka dieťaťa počas celého konania účelovo marí stretávanie sa otca s dcérou, pričom vždy v deň kedy sa má stretnutie uskutočniť neodôvodnene uvedie, že dieťa je nemocné a nemôže sa stretnutia zúčastniť. Matka sa pred otcom maloletej vyjadrila v tom smere, že S. bude v čase úpravy styku vždy chorá. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ sa oprávnene domáha zmeny takto upraveného styku, podľa ktorého nie je možné priaznivo rozvíjať a prehlbovať citový vzťah medzi otcom a dieťaťom. Okresný súd svojím postupom marí sťažovateľovi domáhať sa   svojich   práv   prostredníctvom   opravných   prostriedkov   tým,   že   účelovo   nepredkladá v primeranej lehote spis odvolaciemu súdu na vybavenie odvolaní sťažovateľa.“

Zo   sťažnosti   ďalej   vyplýva,   že   sťažovateľ   doručil   11.   januára   2012   predsedovi okresného   súdu   sťažnosť   na prieťahy   v konaní.   Na   sťažnosť   reagoval   podpredseda okresného   súdu   prípisom   sp.   zn.   Spr   2/12   z 20.   januára   2012,   v ktorom   okrem   iného uviedol:

„Oboznámil   som   sa   s   obsahom   Vašej   sťažnosti,   so   spisom   4 C/150/2010 a po prešetrení Vám oznamujem nasledovné:

Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 6. 10. 2011. Rozsudok prevzal dňa 14. 11. 2011 Váš právny zástupca JUDr. J. V. Dňa 6. 10. 2011 bola zaslaná výzva Vášmu právnemu zástupcovi, aby v lehote 5 dní oznámil, či žiadate rozsudok pretlmočiť. Na výzvu súdu nereagoval.

Dňa 22. 11. 2011 bolo súdu doručené odvolanie vedľajšieho účastníka, a to O. N. Ž. Dňa 23. 11. 2011 doručil Váš právny zástupca odvolanie voči rozsudku. Dňa 24. 11. 2011 bol JUDr. V. opätovne vyzvaný, aby súdu oznámil v lehote 5 dní, či žiadate rozsudok písomne pretlmočiť. Na výzvu reagoval listom, ktorý bol súdu doručený dňa 30. 11. 2011.

Dňa 28. 12. 2011 bolo vydané uznesenie kde výrok znie: „Súd určuje, že rozsudok Okresného   súdu   v Čadci   č.   k.   4   C/150/2010-859   zo   dňa   6.   10.   2011   nadobudol právoplatnosť   vo   výrokoch   I.,   II.,   III.   a V.   dňom   30.   11.   2011   (o   rozvode   manželstva, o zverení dieťaťa na čas po rozvode do výchovy a starostlivosti matky, o povinnosti otca platiť výživné na maloleté dieťa na čas po rozvode, o náhrade trov konania).

Uznesenie prevzal JUDr. V. dňa 9. 1. 2012.

Rozsudok 4 C/150/2010-859 zo dňa 6. 10. 2011 bol dňa 10. 1. 2012 zaslaný Ing. Ľ. G. na pretlmočenie v lehote 10 dní.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   konštatujem,   že   vo   veci   neboli   spôsobené   prieťahy v konaní. Považujem preto Vašu sťažnosť za nedôvodnú.

Ak ste toho názoru, že Vaša sťažnosť nebola mnou riadne vybavená, môžete v zmysle ustanovenia §-u 67 ods. 1 Zák. č. 757/2004 Z. z. požiadať do 30 dní od doručenia odpovede predsedu Krajského súdu v Žiline o prešetrenie vybavenia sťažnosti.“

Sťažovateľ   vyslovuje   v sťažnosti   adresovanej   ústavnému   súdu   nespokojnosť s postupom okresného súdu aj v období nasledujúcom po doručení odpovede podpredsedu okresného súdu na jeho sťažnosť a v tejto súvislosti uvádza:

„Od   vybavenia   sťažnosti   podpredsedom   okresného   súdu   uplynuli   dva   mesiace, počas ktorých sa okresný súd zaoberá vyčísľovaním odmien znalečného a tlmočného, čím neustále   oddiaľuje   postúpenie   spisu   odvolaciemu   súdu   i   napriek   tomu,   že   predmetom odvolania je dôležitá otázka styku otca s dieťaťom, ktorú je potrebné vyriešiť urýchlene v záujme zdravého psychického vývoja dieťaťa.

Okresný súd   riadne vo   veci   nekoná,   svojím postupom   spôsobuje   vážne   prieťahy, v dôsledku, ktorých je sťažovateľ frustrovaný a prežíva ťažkú traumu z právnej neistoty a z toho, že sa nemôže stretávať so svojou dcérou. Sťažovateľ preto žiada, aby Ústavný súd prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov   a   aby   priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, ktoré sťažovateľ uplatňuje v rozsahu 10.000 €.“

Na základe skutočností   uvedených   v sťažnosti   sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd v Čadci svojou nečinnosťou vo vybavovaní veci sp. zn. 4 C/150/2010 porušil základné právo sťažovateľa uvedené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Čadci, aby vo veci sp. zn. 4 C/150/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-   €,   ktorú   sumu   je   Okresný   súd   Čadca   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   v   lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd v Čadci je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastupovania vo výške 323,50 € /príprava a prevzatie zastupovania, podanie sťažnosti − 2 x 127,16 € + 2 x 7,63 € režijný paušál + 20 % DPH t. j. 53,92 €/ na účet spoločnosti S. s. r. o., so sídlom Č., v zastúpení advokátom a konateľom JUDr. J. V. v... Č., číslo účtu:..., VS:...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 150/2010.

Ústavný   súd   v rámci   predbežného   prerokovania   prostredníctvom   okresného   súdu zisťoval   doterajší   priebeh   namietaného   konania   a jeho   aktuálny   stav,   pričom   v tejto súvislosti zistil toto nasledovné:

Namietané   konanie   bolo   začaté   na   návrh   navrhovateľky   (manželky sťažovateľa), ktorý bol okresnému súdu doručený 17. septembra 2010; týmto návrhom sa navrhovateľka domáhala,   aby   okresný   súd   jej   manželstvo   so   sťažovateľom   rozviedol   a   rozhodol   aj o zverení dieťaťa do výchovy, úprave styku a o povinnosti platiť výživné.

Okresný súd sa po napadnutí veci zaoberal návrhmi účastníkov konania na vydanie predbežných   opatrení   na   úpravu   styku   sťažovateľa   s maloletým   dieťaťom,   pričom uznesením z 3. februára 2011 upravil jeho styk s maloletým dieťaťom do právoplatného skončenia   namietaného konania   a následne   vydal   ďalšie   procesné   rozhodnutia   súvisiace so zabezpečovaním   dokazovania.   Proti   týmto   rozhodnutiam   okresného   súdu   sťažovateľ podal odvolania [proti predbežnému opatreniu o úprave styku s maloletou (10. apríla 2011), proti   uzneseniu   o povinnosti   zložiť   preddavok   na trovy   dôkazu   (12.   apríla   2011),   proti uzneseniu   o zamietnutí   predbežného opatrenia   – úprava styku   (10.   augusta   2011),   proti uzneseniam o trovách preddavkovaných štátom (12. apríla 2011 a následne 27. februára 2012)], o ktorých rozhodoval Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“), čo objektívne predĺžilo namietané konanie.

O návrhu   vo   veci   samej   rozhodol   okresný   súd   rozsudkom   zo 6.   októbra   2011 (necelých 13 mesiacov od doručenia návrhu), ktorý bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený   14.   novembra   2011.   Sťažovateľ   podal   23.   novembra   2011   proti   rozsudku okresného súdu odvolanie. Následne (11. januára 2011) podal sťažovateľ tiež odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 28. decembra 2011 o určení nadobudnutia právoplatnosti rozsudku okresného súdu vo výrokoch I, II a III (sťažovateľ odvolaním napadol len výrok rozsudku   okresného   súdu   o úprave   styku   s maloletou,   pozn.).   Na   účely   rozhodnutia o odvolaniach okresný súd odstúpil spis 22. marca 2012 krajskému súdu, t. j. v ten istý deň, keď sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu.

Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   je   tiež   posúdiť,   či   táto   nie   je   zjavne neopodstatnená.   V   súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   o   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, a to aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia   alebo   stav   takúto   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV.   ÚS   16/04,   II. ÚS   1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Súčasťou   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   je   aj   ustálený   právny   názor (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy,   ak   v   čase   uplatnenia   tejto   ochrany   porušovanie   základného   práva   označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   alebo   práva   na   prejednanie   svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd,   je   to,   že   musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu orgánov verejnej moci do ústavou chránenej sféry sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že   v   čase,   keď   bola sťažnosť ústavnému   súdu   doručená,   už k prieťahom v namietanom konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľ predovšetkým namietal nečinnosť okresného súdu v namietanom konaní v období   od   23.   novembra   2011   (keď   podal   odvolanie   proti   rozsudku   okresného   súdu zo 6. októbra 2011, pozn.) do odstúpenia spisu krajskému súdu (22. marca 2012). V tomto období   bol   sťažovateľ   dvakrát   vyzvaný   okresným   súdom,   či   požaduje   pretlmočenie rozsudku   (6.   októbra   2011   a 24.   novembra   2011),   pričom   v zásade   bezprostredne po doručení   odpovede   jeho   právneho   zástupcu   okresný   súd   (9.   januára   2012)   zaslal rozsudok na pretlmočenie tlmočníkovi a následne 22. marca 2012 vec odstúpil krajskému súdu. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď bola sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu   (22.   marca   2012),   okresný   súd   už   zjavne   nemohol   svojou   činnosťou   porušovať základné právo   sťažovateľa   podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy,   keďže vo   veci   samej rozhodol a urobil   všetky   úkony   potrebné   na odstúpenie   veci   odvolaciemu   súdu.   Táto   skutočnosť zakladá v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný   súd   navyše   poukazuje   na   svoj   ustálený   právny   názor,   podľa   ktorého ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy (napr. I.   ÚS   42/01, III.   ÚS   59/05).   Na   kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01). V prípade,   keď   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistí,   že   sa   postup všeobecného   súdu   nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07).

Vychádzajúc zo svojich zistení ústavný súd zastáva názor, že v doterajšom priebehu namietaného   konania   nedošlo   k takým   prieťahom   v konaní,   ktoré   by   bolo   možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Nad   rámec   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   považoval   za   potrebné   uviesť,   že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby sa opätovne obrátil na ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Po   odmietnutí   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa s ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2012