znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 452/2010-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   20.   decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. R., T., zastúpeného advokátkou Mgr. M. D., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 11 P 71/2007-165 z 10. novembra 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 CoP 26/2010-195 z 30. júna 2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. R. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2010 doručená sťažnosť M. R., T. (ďalej len „sťažovateľ), zastúpeného advokátkou Mgr. M. D., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   rozsudkom   Okresného   súdu   Košice   I (ďalej   len   „okresný   súd“)   č. k. 11 P   71/2007-165   z   10.   novembra   2009   a   rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 CoP 26/2010-195 z 30. júna 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:„Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/71/2007-165 zo dňa 10. 11. 2009 Okresný súd Košice I v poradí prvým výrokom rozhodol, že zvyšuje výživné zo strany otca M. R. na mal. S. R. zo sumy 3.500,- Sk na 160,- EUR mesačne od 1.4.2007 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V poradí druhým výrokom rozhodol, že zvyšuje výživné zo strany otca M. R. na mal. D. R. zo sumy 3.000,- Sk na 140,- EUR mesačne od 1. 4. 2007 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a v poradí tretím výrokom rozhodol, že dlžné výživné vzniklé na mal. S. R. za obdobie od 1. 4. 2007 do 31. 10. 2009 vo výške 1.211,97 EUR povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- EUR spolu s bežným   výživným   pod   hrozbou   následku   straty   výhody   splátok   počínajúc   mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku.“

Proti rozsudku okresného súdu č. k. 11 P 71/2007-165 z 10. novembra 2009 podal sťažovateľ   odvolanie,   v ktorom   žiadal,   aby odvolací   súd zmenil   rozsudok   súdu   prvého stupňa tak, že návrh na zvýšenie výživného zo strany matky zamietne, lebo súdom zistené pomery na strane rodičov a na strane maloletých detí neodôvodňovali zvýšenie výživného, keďže životná úroveň otca je neporovnateľne nižšia ako životná úroveň matky a maloletých detí. Krajský súd rozsudkom č. k. 8 CoP 26/2010-195 z 30. septembra 2010 v poradí prvým výrokom potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zvýšení výživného pre maloleté   za   obdobie   od   1.   januára   2008   do   budúcna   a   vo   výroku   o   trovách   konania. V poradí druhým výrokom krajský súd rozhodol, že mení rozsudok okresného súdu v časti výroku o zvýšení výživného za obdobie od 1. apríla 2007 do 31. decembra 2007 tak, že návrh na zvýšenie výživného za toto obdobie zamieta, a v poradí tretím výrokom krajský súd   rozhodol,   že   mení   prvostupňový   rozsudok   okresného   súdu   vo   výroku   o   dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 1. januára 2008 do 31. októbra 2009 pre maloleté zaväzuje otca zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí.Sťažovateľ   považuje   odôvodnenie   napadnutého   rozsudku   krajského   súdu   za zmätočné   a nepreskúmateľné   v časti,   v ktorej   krajský   súd   dospel   k záveru,   že   otec   bol schopný   v rozhodnom   období   zabezpečiť   si   dostatok   finančných   prostriedkov   na uspokojovanie svojich vlastných potrieb v rozsahu vyššieho štandardu, a preto možno od neho   spravodlivo   žiadať,   aby   rovnaký   štandard   umožnil   maloletým   deťom   formou výživného.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:„...   keďže   obidvaja   rodičia   si   v   zmysle   §   62   zákona   č.   36/2005   Z.   z.   o   rodine v platnom   znení   majú   plniť   vyživovaciu   povinnosť   voči   mal.   deťom   podľa   svojich schopností, možností a majetkových pomerov a pokiaľ sú majetkové pomery matky oveľa lepšie,   ako   majetkové   pomery   otca,   tak   nie   je   spravodlivé   od   otca   požadovať   plnenie vyživovacej povinnosti v rovnakej výške v akej výške si ju plní matka.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa M. R. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 11 P/71/2007 a v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8 CoP 26/2010 v právnej veci mal. S. R. a mal. D. R., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   K.,   detí   rodičov   A.   R.   bývajúcej   v K.   a   otca   M.   R., bývajúceho v T. v konaní o zvýšenie výživného porušené bolo.

2.   Zrušuje   v   poradí   prvý   výrok   rozsudku   Krajského   súdu   v   Košiciach   sp.   zn. 8 CoP 26/2010-195 zo dňa 30. 6. 2010, ktorým Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného pre mal. S. R. a pre mal. D. R. za obdobie od 1. 1. 2008 do budúcna a vo výroku o trovách konania a zrušuje v poradí tretí výrok, ktorým Krajský súd v Košiciach zmenil rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 1. 1. 2008 do 31. 10. 2009 pre mal. S. R. 817,69 EUR a pre mal. D. R. 850,47 EUR zaväzuje otca zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí a vec vracia odvolaciemu Krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

3.   Sťažovateľovi   M.   R.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   2.000,-   EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré sú mu Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do 60 dní od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   Mgr.   M.   D.,   advokátky   náhradu   trov konania vo výške, ktorá bude vyčíslená v konaní.“

K sťažnosti nebolo priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom ani namietané rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu. Ústavný súd preto prípisom z 25. októbra 2010 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby v lehote 10   dní   od   doručenia   výzvy   nedostatky   sťažnosti   odstránila,   a   zároveň   ju   upozornil,   že v prípade,   ak   sťažnosť   v   určenej   lehote   nedoplní,   môže   ju   podľa   §   25   ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odmietnuť z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. Právna zástupkyňa sťažovateľa na výzvu ústavného súdu v určenej lehote a ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti nereagovala.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že k návrhu na začatie konania   pred   ústavným   súdom   sa   musí   pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   V   splnomocnení   sa   musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa   §   50   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   sa   k návrhu   musia   pripojiť   kópie právoplatných rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd.

Vzhľadom na skutočnosť, že ani napriek výzve ústavného súdu z 25. októbra 2010 právna zástupkyňa sťažovateľa v určenej lehote a ani do   dňa predbežného prerokovania sťažnosť o chýbajúce náležitosti nedoplnila, pričom ústavný súd ju na možnosť odmietnutia sťažnosti   upozornil,   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2010