znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 450/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. S., N., zastúpenej advokátkou Mgr. H. S., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 158/95, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 11/96 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. S. o d m i e t a   z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta 2011 doručená sťažnosť Ing. A. S., N. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 158/95, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 11/96 (ďalej aj,,namietané konania“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:«Dňa 17. 9. 1995 som na Okresný súd Nové Zámky podala žalobu voči odporcovi: E. a. s., so sídlom N. (ďalej len „odporca“), č. k. 11C 158/95. Okresný súd Nové Zámky dňa 24.   4.   1996   uložil   odporcovi   doplatiť   mne,   ako   žalobkyni   rozdiel   a   náhradu   mzdy   za dovolenku v období od 7. 6. 1995 do 30. 9. 1995 v sume 36.274 Sk s úrokom z omeškania, dvojnásobku diskontnej sadzby v uvedenom období t. j. 22 % až do zaplatenia prisúdenej sumy.   Voči   tomuto   rozsudku   Okresného   súdu   Nové   Zámky   podal   odporca   odvolanie   a odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dňa 19. 6. 1996 rozhodnutím č. 18 Co 258/96-155 s tým, že žalobkyni patrí pravdepodobný zárobok. V uvedenej veci bol na základe vyžiadania Okresného súdu Nové Zámky vypracovaný znalecký posudok č. 02/2000 vo veci určenia výšky pravdepodobnej mzdy   žalobkyne.   V konaní   o   doplatenie   mzdy   išlo   o   jednoduchú   pracovnoprávnu   vec popísanú   v   odbornej   literatúre,   napriek   tomu   až   po   piatich   rokoch   bol   vypracovaný znalecký posudok.   Spôsob akým   Okresný   súd v Nových   Zámkoch postupoval   vzbudzuje podozrenie, že konal so zámerom. Nečinnosťou do času až na žalovaného bol vypísaný konkurz,   Okresný   súd   v Nových   Zámkoch   zmaril   moje   nároky.   Zdržanie   nezodpovedalo úkonu, ktorý bolo treba vykonať, keď znalecký posudok v jednoduchej veci bol vypracovaný až po piatich rokoch. Táto doba nečinnosti má za následok, že celkové zbytočné prieťahy v konaniach   trvajú   už   viac   ako   15   rokov   a   stále   nie   je   vo   veciach   rozhodnuté.   Je   to jednoznačne chyba štátu.

Dňa 22. 12. 1998 Okresný súd Nové Zámky konanie prerušil, nakoľko na odporcu - dlžníka   bol   vyhlásený   konkurz   dňa   22.   12.   1998.   Svoju   pohľadávku   som   si   uplatnila v konkurznom konaní prihláškou dňa 5. 3. 1999 a následne po doručení znaleckého posudku som ju aktualizovanú zopakovala dňa 11. 9. 2000. Vzhľadom na to, že konanie začalo v roku 1995, a do konca roka 1998 teda 3 roky nebol Okresný súd Nové Zámky schopný v danej veci rozhodnúť mám za to, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Vzhľadom na ekonomickú situáciu dlžníka bolo naviac zrejmé, že na odporcu bude vyhlásený konkurz.»

Ďalej sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „Dňa 12. 3. 1996 som na Okresnom súde Nové Zámky voči odporcovi podala tiež žalobu o zaplatenie odstupného vo výške 45.630 Sk s   príslušenstvom,   č.   k.   13C   11/96.   Okresný   súd   Nové   Zámky   dňa   24.   4.   1996   žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku som dňa 12. 5. 1996 podala odvolanie. Krajský súd, ako odvolací súd zrušil dňa 25. 9. 1996 č. 17 Co 210/96-30 rozsudok Okresného súdu Nové Zámky a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že žalobkyni uznáva odstupné v požadovanej výške. Dňa 26. 8. 1996 Okresný súd Nové Zámky toto konanie prerušil z dôvodu, že medzi tými istými účastníkmi konania prebieha konanie, č. k 11C 158/95 o doplatenie mzdy. Následne mi Okresný súd Nové Zámky doručil oznámenie zo dňa 12. 9. 2000, že konanie 13C 11/96 bolo prerušené z dôvodu, že odporca je uznesením 3K 238/98 z 18. 7. 2000 v konkurze. Svoju pohľadávku som si uplatnila v konkurznom konaní prihláškou dňa 5. 3. 1999 a následne po doručení znaleckého posudku som ju aktualizovanú zopakovala dňa 11. 9. 2000.

Dňa 27. 3. 2008 mi bola z Okresného súdu Nové Zámky doručená žiadosť, v ktorej ma Okresný súd Nové Zámky vyzval, aby som súdu oznámila, či na konaní o zaplatenie odstupného trvám. Dňa 3. 4. 2008 som na žiadosť odpovedala, že na konaní o odstupnom trvám a dňa 6. 5. 2008 aj to, že trvám na konaní o doplatenie mzdy a náhrady mzdy za dovolenku vedenom na tom istom súde.

Z uvedeného jasne vyplýva, že od roku 1995 až po piatich rokoch bol vypracovaný znalecký posudok vo veci určenia výšky pravdepodobnej mzdy žalobkyne rozhodujúci pre obe konania. Obe moje žaloby boli pracovnoprávne, išlo o štandardnú súčasť rozhodovacej agendy   všeobecných   súdov,   ktoré   nevykazovali   znaky   právnej   zložitosti. V pracovnoprávnych sporoch má súd konať s osobitnou rýchlosťou a nielen s primeranou rýchlosťou.... Okresný súd však ani po rozhodnutí krajského súdu z roku 1996, že mi patrí pravdepodobný   zárobok,   nebol   schopný   vo   veci   rozhodnúť,   až   nakoniec   pristúpil   na naliehanie   odporcu   a   v   úplne   jednoduchej   pracovnoprávnej   veci   uznesením   nariadil vypracovanie znaleckého posudku. Prvý krát 19. 5. 1997, t.j. 11 mesiacov po rozhodnutí krajského súdu, nakoniec štvrtýkrát 5. 12. 1997, posudok mal byť vypracovaný do 30 dní. Vypracovaný   bol   až   20.   7.   2000.   Okresný   súd   nekonal   sústredene   efektívne   a koncentrovane.   Ak   by   bol   okresný   súd   tak   konal,   veci   by   boli   s   najväčšou pravdepodobnosťou právoplatne skončené. V skutočnosti som oba spory vyhrala už v roku 1996 a to rozhodnutiami krajského súdu. Čo sa týka odstupného v požadovanej výške a o doplatenie mzdy vo výške pravdepodobnej mzdy. Neexistovala prekážka na rozhodnutie, okresný súd ale zbytočne čakal na vypracovanie znaleckého posudku v jednoduchej veci. Okresný   súd   nerozhodol   ani   v   období   po   zrušení   prvého   konkurzu   vyhláseného   na žalovaného a vyhlásení druhého konkurzu.“

Podľa   názoru   sťažovateľky „Okresný   súd   Nové   Zámky   konania   neúmerne predlžoval, čím porušil moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“.

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné právo Ing. A. S. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nové Zámky súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 11C 158/95 a sp. zn. 13C 11/96 porušené bolo.

2. Ing. A. S. priznáva finančné zadosťučinenie 20 000,- Eur (slovom dvadsať tisíc eur), ktoré je Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť Ing. A. S. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

3. Ing. A. S. priznáva trovy právneho zastúpenia 128,82 Eur (slovom stodvadsaťosem eur osemdesiatdva centov), ktoré je Okresný súd Nové Zámky povinný zaplatiť na účet advokáta Mgr. H. S. do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“

Sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v označených konaniach 25. januára 2011 Krajskému   súdu   v Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“),   ktorý   vybavil   jej   sťažnosť   prípisom z 23. februára 2011, v ktorom uviedol:

«Vec sp. zn. 11C 158/95 týkajúca sa Vašej žaloby na doplatenie mzdy a na zaplatenie náhrady mzdy za dovolenku proti žalovanému E., a. s., prišla Okresnému súdu Nové Zámky dňa 18. 9. 1995 a bola pridelená sudcovi JUDr. I., ktorý vo veci rozhodol rozsudkom dňa 19. 2. 1996 tak, že žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť Vám sumu 36.274,- Sk s príslušenstvom. V dôsledku odvolania žalovaného odvolací súd - Krajský súd v Bratislave - uznesením č. k. 18Co 258/96-155 z 19. 6. 1996 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil záväzný právny názor spočívajúci v tom, že išlo o prekážku na strane organizácie a žalobkyni podľa § 130 ods. 1 Zákonníka práce vznikol nárok   na   náhradu   mzdy   vo   výške   priemerného   zárobku,   no   keďže   došlo   k   určitým nedostatkom v zistení skutkového stavu, bolo nutné prvostupňový rozsudok zrušiť a vec vrátiť   na   ďalšie   konanie.   Súd   prvého   stupňa   bol   viazaný   záväzným   právnym   názorom odvolacieho   súdu,   pričom   na   deň   11.   2.   1997   nariadil   pojednávanie,   ktoré   pre   reálnu možnosť uzavretia mimosúdnej dohody bolo odročené na neurčito. K mimosúdnej dohode nedošlo, preto bolo nariadené pojednávanie na deň 19. 5. 1997 a následne bolo nariadené znalecké dokazovanie na zistenie výšky pravdepodobného zárobku žalobkyne za obdobie od 7. 6. 1995 do 30. 9. 1995. Po prebehnutí korešpondencie medzi znalcom Ing. V. K. a súdom o jeho nadmernej zaťaženosti a nemožnosti podať posudok, bol ustanovený nový znalec Ing. A. P., no tiež neúspešne. Rovnako tak neúspešne skončilo ustanovenie znalkyne Ing. M. D. Napokon uznesením z 5. 12. 1997 bol ustanovený znalec Ing. J. D., ktorý po urgenciách súdu podal znalecký posudok až 2. 8. 2000.

Medzičasom došlo k tomu, že Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3K 238/98-23 z   22.   12.   1998   vyhlásil   konkurz   na   majetok   spoločnosti   E.,   a.   s.,   N.   Najvyšší   súd   SR uzneseniami č. k. 5Obo/84/99 a č. k. 5Obo/195/99 z 30. 6. 1999 zmenil uznesenie a návrh na   vyhlásenie   konkurzu   zamietol;   rozhodnutie   NS   SR   nadobudlo   právoplatnosť   12.   10. 1999. Vyhlásenie konkurzu Vám súd v občianskoprávnom konaní oznámil listom z 5. 2. 1999 s tým, že konanie sa prerušuje podľa § 14 ods. 1 písm. d} zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Podľa tohto ustanovenia vyhlásenie konkurzu má o. i. ten účinok, že   sa   prerušujú   súdne   a   iné   konania   podľa   osobitného   predpisu,   ktoré   sa   začali   pred vyhlásením konkurzu, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Sama ste tiež súdu listom zo dňa 5. 9. 1999 oznámili uplatnenie   svojich   pohľadávok   konkurznou   prihláškou   voči   obchodnej   spoločnosti. V konkurznej   prihláške   ste   konkurzný   súd   požiadali,   aby   správca   konkurznej   podstaty navrhol Okresnému súdu v Nových Zámkoch pokračovať v konaní.

Krajský súd v Bratislave opätovne vydal uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti E., a. s., dňa 18. 7. 2000 pod č. k. 3K 238/98. Toto konkurzné konanie doposiaľ nie je skončené. Z tohto dôvodu Okresný súd v Nových Zámkoch sudcom JUDr. J. K., ktorý je vo veci zákonným sudcom po odchode JUDr. I. na dôchodok, vydal dňa 7. 8. 2000 uznesenie o prerušení konania podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. V ňom Vás súd upozornil na povinnosť prihlásiť si svoje nároky do 60 dní od vyhlásenia konkurzu. Vy ste si nároky zo súdnych konaní 11C 158/95 (o náhrade mzdy) a 13C 11/96 (o vyplatenie odstupného) uplatnili písomnou prihláškou z 11. 9. 2000 zákonným spôsobom. Ako vyplýva zo správy Krajského súdu v Bratislave z 23. 4. 2009 (v spise 11C 158/95 na liste č. 270) Vaša   pohľadávka   bola   na prieskumnom   pojednávaní   v   celom   rozsahu   popretá.   V incidenčnom konaní konkurzný súd Váš návrh z 27. 8. 2002 o určenie pravosti pohľadávky vo   výške   88.152,-   Sk   uznesením   č.   k.   45Cbi   183/02-23   z   18.12.   2003   odmietol   a   toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20. 2. 2004.

Prerušenie konania znamená okrem iného aj to, že podľa § 111 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov sa nevykonávajú pojednávania a neplynú lehoty. Z toho potom vyplýva, že čas prerušenia konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa neposudzuje ako neodôvodnený prieťah v súdnom konaní.

Na základe uvedeného som pri vybavovaní sťažnosti skonštatovala, že súdne konania vedené   na   Okresnom   súde   v   Nových   Zámkoch   pod   sp.   zn.   11C/158/95   sa   v   dôsledku vyhlásenia   konkurzu   prerušilo   v   zmysle   §   14   ods.   1   písm.   d)   zákona   č.   381/1991   Zb. Do prerušenia súdneho konania sudca vo veci konal.   Nemožno dať za vinu predsedovi okresného súdu, ktorý je zároveň aj zákonným sudcom vo veci, že žalovaný je v úpadku, že na   jeho   majetok   bol   zákonným   spôsobom   vyhlásený   konkurz,   že   sa   súdne   konania   v dôsledku   konkurzu   účastníka   konania   zo   zákona   prerušili,   že   konkurzné   konanie   proti žalovanému   nie   je   doposiaľ   skončené   a   že   správca   konkurznej   podstaty   nenavrhol pokračovať v súdnych konaniach.

Po zhodnotení priebehu súdneho konania - aj napriek nesporne veľmi dlhej dobe od vyhlásenia konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti E., a. s., N. - som urobila záver o tom, že nedošlo k porušeniu Vášho práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zo subjektívnych príčin na strane sudcu -predsedu súdu - a neboli porušené ani zásady   dôstojnosti   konania.   Občianskoprávne   konanie   nebolo   skončené   z   objektívnych príčin - pre existenciu zákonného dôvodu na prerušenie konania na základe vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného ako úpadcu. Vzhľadom na to považujem Vašu sťažnosť za neopodstatnenú.

Nadväzujúc na to Vaša požiadavka o zaplatenie „odškodného“ od štátu nemôže byť predmetom riešenia v rámci tejto sťažnosti.

Ak ste toho názoru, že Vaša sťažnosť nebola riadne vybavená, môžete do 30 dni od doručenia   odpovede   podľa   §   67   ods.   1   zákona   o   súdoch   požiadať   Ministerstvo spravodlivosti SR o prešetrenie vybavenia sťažnosti.

Ďalší súdny spor proti žalovanému E., a. s., o vyplatenie odstupného, vedený na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13C 11/96 prejednáva zákonný sudca Mgr. P. G. Sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní je kompetentný vybaviť v zmysle § 63 ods. 1 zákona o súdoch predseda súdu prvého stupňa. Preto Vašu sťažnosť v tejto časti postupujem jemu na vybavenie.»

K sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní sa vyjadril aj okresný súd, ktorému krajský   súd   postúpil   sťažnosť   28.   februára   2011.   V prípise   z 11.   marca   2011,   ktorým okresný súd vybavil sťažnosť sťažovateľky, uviedol:

„Dňa 14. 3. 1996 ste doručili súdu návrh o zaplatenie odstupného, ktorá vec bola pridelená na konanie zákonnému sudcovi Mgr. P. G., ktorý určil termín pojednávania na deň 3. 4. 1996. Pojednávanie sa uskutočnilo, bolo odročené na deň 17. 4. 1996 za účelom pripojenia spisu 11C 158/95 ako aj predloženia ďalších dokladov od odporcu tak ako je uvedené v uznesení zápisnice. Pojednávanie zo dňa 17. 4. 1996 bolo odročené pre neúčasť prísediacich, bol určený ďalší termín pojednávania na 24. 4. 1996, kedy bol veci vynesený rozsudok, voči ktorému ste podali v zákonnej lehote odvolanie, a preto bol spis dňa 3. 6. 1996 predložený na Krajský súd v Bratislave. Odvolací súd uznesením zo dňa 25. 6. 1996 napadnutý rozsudok zrušil a spis vrátil tunajšiemu súdu 19. 7. 1996. Po doručení uznesenia krajského súdu účastníkom konania súd uznesením zo dňa 26. 8. 1996 konanie vo veci prerušil z dôvodu prebiehajúceho konania 11C 158/95, ktorého výsledok má význam pre rozhodnutie v tejto veci. Následne boli vo veci robené úpravy za účelom zistenia či vec 11C 158/95 bola ukončená, pričom dňa 8. 9. 1999 ste oznámili, že trváte na podanom návrhu ako aj to, že v marci 1999 ste si uplatnili na krajskom súde svoju pohľadávku. Dňa 12. 9. 1999   Vám   bolo   oznámené,   že   z   dôvodu   vyhláseného   konkurzu   na   majetok   odporcu   je predmetné konanie zo zákona prerušené. Po tomto oznámení boli v spise žiadané pravidelné správy za účelom zistenia či konkurzná vec bola ukončená. Naposledy dňa 31. 12. 2010 správca konkurznej podstaty oznámil, že konkurzné konanie naďalej prebieha.

Mám za to, že konajúci sudca až do času kým došlo k prerušeniu konania vykonával všetky   úkony   promptne   plynulé   bez   prieťahov.   Chcem   podotknúť,   že   až   do   vyhlásenia konkurzu uznesením 3K 238/98 z 18. 7. 2000 konanie v predmetnej veci bolo prerušené na základe uznesenia 13C 11/96-36 zo dňa 26. 8. 1996, voči ktorému ste nepodali odvolanie, a preto toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. 9. 1996.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. č. 757/04 Z. z. sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana   v   konaní.   Sťažnosť   na   postup   súdu   môže   smerovať   proti   porušovaniu   práva   na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa citovaného ustanovenia Zákona o súdoch považujem   Vašu   sťažnosť   za   neopodstatnenú,   keďže   konajúci   sudca   v   predmetnej   veci nespôsobil prieťahy v konaní.“

Sťažovateľka   s vybavením   svojej   sťažnosti   nesúhlasila,   a preto   sa   obrátila   na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) so sťažnosťou z 3. apríla 2011, ku ktorej ministerstvo v prípise z 9. júna 2011 zaujalo vo vzťahu k časti sťažnosti smerujúcej proti spôsobu vybavenia jej sťažnosti z januára 2011 krajským súdom toto stanovisko:

„Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na základe Vašej žiadosti zo dňa 3. 4. 2011 podľa § 67 ods.1 písm. b) zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešetrilo postup predsedníčky Krajského súdu v Nitre pri vybavení Vašej sťažnosti z 26. januára 2011.

V predmetnej sťažnosti ste sa sťažovali na postup predsedu Okresného súdu Nové Zámky JUDr. J. K. ako zákonného sudcu vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky v konaní sp. zn. 11 C 158/95 pre porušenie Vášho práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Predsedníčka Krajského súdu v Nitre Vám listom Spr. 3006/1 z 23. februára 2011 oznámila,   že   súdne   konanie   nebolo   skončené   z   objektívnych   príčin   -   pre   existenciu zákonného dôvodu na prerušenie konania na základe vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného ako úpadcu a Vašu sťažnosť považovala za neopodstatnenú.

Vyhodnotením podkladových materiálov, spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11 C 158/95, sťažnostného spisu Spr. 3006/11 a obsahu Vašej sťažnosti z 25. 1. 2011 ministerstvo   spravodlivosti   dospelo   k   záveru,   že   Vaša   sťažnosť   bola   predsedníčkou Krajského   súdu   v   Nitre   vybavená   riadne,   včas   a   v   rozsahu   kompetencií   vymedzených zákonom číslo 757/2004 Z. z.

Zo súdneho spisu bolo zistené, že Okresný súd Nové Zámky uznesením zo dňa 7. 8. 2000 konanie prerušil z dôvodu, že na majetok odporcu - spoločnosť E., a. s. bol uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa 18. 7. 2000 pod sp. zn. 3 K 238/98 vyhlásený konkurz. Z Krajského   súdu   v   Bratislave   boli   žiadané   pravidelné   správy   za   účelom   zistenia,   či konkurzná   vec   bola   skončená.   Posledná   správa   bola   Okresnému   súdu   Nové   Zámky doručená 28. 3. 2011, z ktorej vyplýva, že konkurzné konanie nebolo ešte skončené. Podľa § 111 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona.“

Vo vzťahu k spôsobu vybavenia sťažnosti sťažovateľky z januára 2011 okresným súdom   ministerstvo   odstúpilo   prípisom   zo   14.   apríla   2011   sťažnosť   krajskému   súdu z dôvodu príslušnosti. Krajský súd v prípise z 25. mája 2011 zaujal k sťažnosti sťažovateľky toto stanovisko:

«Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky prípisom zo dňa 14. apríla 2011, číslo 18 429/2011/251 v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „o súdoch“), odstúpilo tunajšiemu krajskému súdu Vašu sťažnosť zo dňa 03. apríla 2011 v časti tykajúcej sa prešetrenia vybavenia sťažnosti podpredsedníčkou Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. marca 2011, číslo Spr 1510/11. Z poverenia predsedníčky Krajského súdu v Nitre som v zmysle § 67 ods. 1 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, prešetril vybavenie Vašej sťažnosti podpredsedníčkou Okresného súdu Nové Zámky a po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Nové Zámky spisová značka (ďalej v texte len „sp. zn.“) 13C/11/1996, ako aj sťažnostného spisu číslo konania (ďalej v texte len „č. k.“) Spr 1510/11, som dospel k nasledovnému zisteniu: Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie.

Zo sťažnostného spisu okresného súdu č. k. Spr 1510/11 vyplýva, že Vaša sťažnosť zo dňa 25. januára 2011 bola adresovaná predsedníčke Krajského súdu v Nitre. Keďže krajský súd nebol príslušný na vybavenie sťažnosti, odstúpil ju dňa 23. februára 2011 na vybavenie Okresnému   súdu   Nové Zámky.   Sťažnosť   bola   vybavená   dňa 11.   marca 2011 podpredsedníčkou okresného súdu v zákonom stanovenej lehote.

Po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. 13C/11/1996 som zistil, že úkony ktoré vo veci robil sudca boli vykonávané plynulo, bez prieťahov, smerovali k zisteniu skutkového stavu a rýchlemu rozhodnutiu vo veci. Zo spisu je zrejmé, že medzi jednotlivými úkonmi sú krátke   časové   intervaly.   Predĺženie   priebehu   súdneho   konania   spôsobilo   vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu.

Na   základe   vyššie   uvedených   dôvodov   sa   plne   stotožňujem   so   závermi podpredsedníčky   Okresného   súdu   Nové   Zámky   JUDr.   E.   K.,   a   preto   Vašu   sťažnosť považujem za neopodstatnenú.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   ide   predovšetkým   vtedy,   ak   namietaným postupom alebo namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného   práva   alebo slobody,   ktoré   označila sťažovateľka, a to   pre nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   tohto   orgánu   a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka 18.   septembra   1995   podala   okresnému   súdu   žalobu   o   doplatenie   mzdy   a   o   zaplatenie náhrady mzdy za dovolenku proti E., a. s., N. (ďalej len „odporca“), pričom konanie je okresným súdom vedené pod sp. zn. 11 C 158/95, a tiež to, že 14. marca 1996 podala okresnému súdu žalobu o zaplatenie odstupného proti odporcovi,   pričom konanie je na okresnom   súdom   vedené   pod   sp.   zn.   13 C 11/96.   V   oboch   konaniach   vystupuje sťažovateľka ako navrhovateľka.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že konanie (o doplatenie mzdy a o zaplatenie náhrady   mzdy   za   dovolenku)   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   11   C   158/95   bolo uznesením   okresného   súdu   č.   k.   11   C   158/95-247   zo   7.   augusta   2000   prerušené,   a to z dôvodu, že Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 3 K 238/98 z 18. júla 2000 vyhlásil na majetok úpadcu (odporcu) konkurz. Uznesenie okresného súdu č. k. 11 C 158/95-247 zo 7. augusta 2000 nadobudlo právoplatnosť 14. augusta 2000.

Ústavný súd na okresnom súde ďalej zistil, že konanie (o vyplatenie odstupného) vedené okresným súdom pod sp. zn. 13 C 11/96 bolo pôvodne uznesením okresného súdu č. k.   13   C   11/96-36   z   26.   augusta   1996   prerušené   z   dôvodu   prebiehajúceho   konania vedeného pod sp. zn. 11 C 158/95, ktorého výsledok má význam pre rozhodnutie v danej veci, pričom uznesenie okresného súdu č. k. 13 C 11/96-36 z 26. augusta 1996 nadobudlo právoplatnosť 13. septembra 1996 (sťažovateľka odvolanie proti predmetnému uzneseniu nepodala). Konanie vedené pod sp. zn. 13 C 11/96 bolo zo zákona prerušené z dôvodu, že Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 3 K 238/98 z 18. júla 2000 vyhlásil na majetok úpadcu   konkurz.   O skutočnosti,   že   na   majetok   úpadcu   bol   vyhlásený   konkurz,   sa sťažovateľka dozvedela na základe oznámenia okresného súdu z 12. septembra 2000, ktoré jej okresný súd doručil 16. septembra 2000.

Konkurzné   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   3   K 238/98   nie   je   v   čase   rozhodovania o predmetnej   sťažnosti   ústavným   súdom   právoplatne   skončené.   Označené   konania okresného   súdu,   v ktorých   malo   dôjsť   k namietanému   porušeniu   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sú toho času zo zákona prerušené. Prerušenie konania znamená okrem iného aj to, že podľa § 111 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa pojednávania nevykonávajú a lehoty neplynú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znovu.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a   cieľom   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty účastníka konania (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou   judikatúrou   (m.   m.   I. ÚS 162/03)   konštatuje,   že   prerušenie   konania   možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom   predvídaným   zákonom,   nemožno   v   prerušenom   konaní   vykonávať   žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2   ústavy.   Ústavný   súd   preto   nečinnosť   všeobecného   súdu   v dôsledku   existencie zákonnej   prekážky   jeho   postupu   neposudzuje   ako   zbytočné   prieťahy   v konaní (m. m. II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03, I. ÚS 214/06).

Sťažovateľka netvrdila ani neuviedla žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že v danej veci neexistoval zákonný dôvod na prerušenie konania, resp. že prekážka prerušenia konania   už   odpadla.   Ako   už   bolo   uvedené,   ústavný   súd   nečinnosť   súdu   v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní.   V súvislosti   s prerušením   konania   v dôsledku vyhlásenia   konkurzu   na   majetok   dlžníka   už   ústavný   súd   taktiež   vyslovil   názor,   že sťažovateľ (navrhovateľ) už v takomto prerušenom konaní pri uplatňovaní svojich nárokov nemôže   postupovať   pred   okresným   súdom,   ktorý   po   vyhlásení   konkurzu   prestáva   byť súdom, ktorý je oprávnený a povinný poskytnúť mu súdnu ochranu (m. m. II. ÚS 44/05).

K veci   je   potrebné   ešte   dodať,   že   sťažovateľka   svojou   sťažnosťou   nenamieta porušenie   označeného   základné   práva   postupom   krajského   súdu   v konkurznom   konaní, ktoré počas trvania konkurzu a za podmienok uvedených v zákone o konkurze a vyrovnaní vyvoláva   uvedenú   zákonnú   prekážku   namietaného   postupu   okresného   súdu,   resp. výsledkom ktorého môže byť ukončenie stavu právnej neistoty sťažovateľky v súvislosti s tými právami a povinnosťami, ktoré sú predmetom prerušeného konania pred okresným súdom.

Sťažovateľka namieta prieťahy v konaniach okresného súdu v čase, keď namietané konania sú už niekoľko rokov prerušené. Sťažovateľka (ako vyplýva z obsahu sťažnosti) vyslovuje predovšetkým obavu z hľadiska vymožiteľnosti jej práv v prerušených konaniach po skončení konkurzného konania. Namieta prieťahy v konaní v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný až po piatich rokoch od nariadenia znaleckého dokazovania a týkal sa určenia výšky pravdepodobnej mzdy rozhodujúcej pre obe konania. Túto sťažnosť sťažovateľka podáva až 11 rokov po tom, ako bolo znalecké dokazovanie skončené, pričom sťažnosť na prieťahy v konaní v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku   podáva   v čase,   keď   existuje   zákonná   prekážka   v postupe   okresného   súdu v označených konaniach.

Sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom,   a preto   si   musí   byť   vedomá   právnych   účinkov   vyvolaných   prerušením namietaného konania.

V prípadoch, keď je konanie prerušené zo zákona, už z povahy veci neprichádza do úvahy, aby v ňom dochádzalo k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov,   keďže   doba,   počas   ktorej   je   konanie prerušené,   závisí   od   iných faktorov,   konkrétne v danej   veci   od   dĺžky   konkurzného konania. Z uvedených   dôvodov preto podľa názoru ústavného súdu nemožno dospieť k záveru, že by napadnutým postupom okresného súdu mohlo dôjsť k zásahu do označeného základného práva sťažovateľky, tak ako to vo svojej sťažnosti namieta.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2011