znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 447/2012-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosť I. M., Z., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., Z., vo veci namietaného porušenia jeho základných   práv podľa   čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   Okresného   dopravného   inšpektorátu   Zvolen vo veci   vedenej   pod   sp. zn.   ORP-3/DI-ZV-2011   a jeho   uznesením   z 30.   januára   2012, postupom   Okresnej   prokuratúry   Zvolen   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn.   3 Pv 36/2011   a jej uznesením   z 3.   apríla   2012,   ako   aj   postupom   Krajskej   prokuratúry   v Banskej   Bystrici vo veci vedenej pod sp. zn. 1 KPt 270/12 a jej prípisom z 10. júla 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. M. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta 2012 doručená   sťažnosť   I.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného zboru,   Okresného   dopravného inšpektorátu Zvolen (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“) vo veci vedenej pod sp. zn. ORP-3/DI-ZV-2011 a jeho uznesením z 30. januára 2012, postupom Okresnej prokuratúry   Zvolen   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 3 Pv 36/2011   a jej   uznesením   z 3.   apríla   2012,   ako   aj   postupom   Krajskej   prokuratúry v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 1 KPt 270/12 a jej prípisom z 10. júla 2012.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ utrpel pri dopravnej nehode, ktorá sa stala 11. septembra 2010 na... ulici..., ťažkú ujmu na zdraví. Sťažovateľ bol ako chodec zrazený osobným motorovým vozidlom zn...

Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že «Vo   veci   bolo   pôvodne   realizované   iba   tzv. objasňovanie   priestupku   (pod   č. ORP-DI-ZV-DN   291/2010),   a   až   na   základe   podnetu poškodeného   sťažovateľa   zo   dňa   08. 12. 2010   adresovaného   prokurátorovi   Okresnej prokuratúry vo Zvolene bolo uznesením povereného príslušníka PZ OR PZ ODI Zvolen, ČVS: ORP-3/DI-ZV-2011 zo dňa 21. 01. 2011 začaté trestné stíhanie vo veci pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.

Následne uznesením povereného príslušníka ODI OR PZ Zvolen (ďalej aj „policajt“) zo   dňa   30. 01. 2012   ČVS:   ORP-3/DI-ZV-2011   bolo   podľa   § 214   ods. 1   Tr.   poriadku „trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie uznesením zo dňa 21. 1. 2011 na skutkovom základe opísanom v skutkovej vete označeného uznesenia, ktorého sa dopustil I. M..., postúpené príslušnému orgánu OR PZ vo Zvolene, ODI na oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií   postúpená   na   prejednanie   priestupku,   lebo   výsledky   skráteného   vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch“.

Voči   označenému   uzneseniu   o   postúpení   podal   sťažovateľ   ako   poškodený prostredníctvom   splnomocnenca   dňa   06. 02. 2012   sťažnosť,   ktorú   prokurátor   Okresnej prokuratúry   vo   Zvolene   uznesením   z   03. 04. 2012   sp. zn.   3 Pv 36/11-20   zamietol   ako sťažnosť podanú neoprávnenou osobou postupom podľa § 193 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku. Podaním   zo   dňa   11. 05. 2012   podal   sťažovateľ   proti   postupu   a   rozhodnutiu dozorového prokurátora a postupu a rozhodnutiu povereného príslušníka PZ o postúpení veci podnet Generálnej prokuratúre SR podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, ktorý bol pod sp. zn. IV/4 GPt 59/12 odstúpený na priame vybavenie Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici v zmysle upovedomenia zo dňa 10. 07. 2012 pod sp. zn. 1 KPt 270/2012-6 podnet sťažovateľa odložil ako nedôvodný s tým, že nezistil pochybenia procesno-právneho alebo hmotno-právneho charakteru pre prijatie opatrení na zjednanie nápravy.

Prokurátor   Okresnej   prokuratúry   vo   Zvolene   v   zdôvodnení   rozhodnutia   zo   dňa 03. 04. 2012 o zamietnutí sťažnosti I. M. postupom podľa § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por. mimo iného konštatoval, že poverený príslušník PZ v danom štádiu konania vypočul chodca I. M. v správnom procesnom postavení svedka, a realizoval aj ostatné úkony prípravného konania zákonným spôsobom, keďže neboli dostatočným spôsobom preukázané skutočnosti, ktoré   predpokladá   ust.   § 46   ods. 1   Tr.   poriadku.   Podľa   prokurátora   vykonaným dokazovaním nebolo jednak preukázané spáchanie trestného činu, a teda sa nepreukázal „ani príčinný vzťah medzi spáchaným trestným činom a ublížením na zdraví“ a z tohto dôvodu preto nebolo možné I. M. priznať práva a postavenie poškodeného.

Prokurátor   Krajskej   prokuratúry   v   Banskej   Bystrici   v   upovedomení   zo   dňa 10. 07. 2012 uvádza, že

-„na začiatku vykonávania procesných úkonov v zmysle Trestného poriadku orgán činný v trestnom konaní nevie identifikovať, kto zavinil dopravnú nehodu a teda, ktorý z účastníkov dopravnej nehody bude v procesnom postavení obvineného a ktorý v procesnom postavení poškodeného“;

-„OČTK v trestnom konaní vykonávajú vyšetrovanie, resp. skrátené vyšetrovanie tak, aby bol náležité zistený skutkový stav veci okrem iného aj v tom smere, kto je poškodený   skutkom,   pre   ktorý   sa   vedie   trestné   stíhanie.   Až   spoľahlivá identifikácia   poškodeného   umožňuje   priznať   tejto   osobe   práva   poškodeného   v zmysle ustanovení Trestného poriadku“;

- „chodec nemusí byť automaticky poškodeným len preto, že utrpel pri skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania, ujmu na zdraví“;

- „ak na základe náležitého zistenia skutkového stavu veci a zhodnotenia dôkazov dospeje   orgán   činný   v   trestnom   konaní   k   jednoznačnému   záveru,   že   dopravnú   nehodu popísanú vo výrokovej časti uznesenia o začatí trestného stíhania zavinil svojím konaním chodec,   táto   osoba   nemá   a   ani   nemôže   mať   práva   poškodeného   v   zmysle   ustanovení Trestného poriadku“.».

Poukazujúc   na   judikatúru   ústavného   súdu   je   sťažovateľ   presvedčený,   že   jeho sťažnosť spĺňa predpoklady na jej prijatie na ďalšie konanie. Ďalej sťažovateľ vyjadruje názor, že «Policajt si v procesnom postupe protirečil aj tým, že na strane jednej neuznal procesné postavenie chodca ako poškodenej osoby, a na strane druhej upovedomil I. M. o začatí trestného stíhania vo veci a taktiež mu doručoval uznesenie zo dňa 30. 01. 2012 ČVS: ORP-3/DI-ZV-2011 (ktoré oprávnenia prislúchajú poškodenej osobe).

Obdobne   tak   postupoval   i   prokurátor   Okresnej   prokuratúry   vo   Zvolene,   ktorý na základe podania splnomocnenca poškodeného zo 14. 06. 2011 upovedomil poškodeného vyrozumením zo dňa 25. 11. 2011 sp. zn. 3 Pv 36/2011-15, v obsahu ktoré označil I. M. ako poškodeného...

Na identifikáciu poškodeného a jeho procesné postavenie a procesného oprávnenia na začiatku trestného stíhania poškodeného v žiadnom prípade nemá a ani nemôže mať vplyv skutočnosť, že policajt (a nadväzne dozorový prokurátor) po vykonanom vyšetrovaní a ním prevedenom hodnotení dôkazov dospejú k záveru, že poškodený sa spolupodieľal na škode (spoluvina), prípadne že si škodu spôsobil vlastným zavinením. V tomto kontexte je namieste poukázať aj na právnu úpravu týkajúcu sa spoločných ustanovení o náhrade škody v   zmysle   ust.   § 438   a   nasl.   Občianskeho   zákonníka   (ďalej   len   „OZ“),   v   rámci   ktorej ustanovenie   § 441   OZ   (označené   ako   zavinenie   poškodeného)   rieši   situácie   (prípady) so spoluzavinením a výlučným zavinením poškodenej osoby, avšak ani táto právna úprava neodoberá   subjektu,   ktorému   bola   spôsobená   škoda,   postavenie   a   práva   poškodenej osoby.».

Podľa   sťažovateľa   neakceptácia   a nepriznanie   mu   postavenia   a práv   poškodenej osoby   má okrem   iného   za následok   deformáciu   procesnej   účinnosti   úkonov,   ktoré   boli za jeho účasti uskutočnené. Sťažovateľ považuje názory dozorového prokurátora o tom, že „nebolo   dostatočným   spôsobom   preukázané   spáchanie   trestného   činu,   a teda   sa nepreukázal príčinný vzťah medzi spáchaným trestným činom a ublížením na zdraví a z toho dôvodu preto nebolo možné I. M. priznať práva a postavenie poškodeného“, za pôsobiace nelogicky   a protirečivo   s tým,   že   sú   dôsledkom   nesprávneho   a ústavne   nekonformného výkladu   a uplatnenia   príslušných   inštitútov   Trestného   zákona,   Trestného   poriadku a Občianskeho   zákonníka.   Interpretácie   postavenia   a oprávnení   poškodeného   v trestnom konaní zaujaté povereným príslušníkom Policajného zboru, dozorovým a jemu nadriadeným prokurátorom   považuje   sťažovateľ   za   účelové,   negujúce   základné   zákonné   východiská skutkovej podstaty trestného činu a trestného konania, vytvárajúce nerovnosť v postavení fyzických osôb vo forme rôznych kategórií poškodených s rôznym rozsahom procesných oprávnení.

S poukazom na uvedené je sťažovateľ toho názoru, že konanie a dokazovanie vedené nezákonným   a „neprocesným   spôsobom“ nemôže   byť   za   žiadnych   okolností   oporou zákonného a spravodlivého rozhodnutia vo veci.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ sumarizuje svoje výhrady voči postupu okresného riaditeľstva Policajného zboru, okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry, pričom jeho argumenty vyúsťujú do záveru, že „považuje označené rozhodnutia ODI OR PZ vo Zvolene a   Okresnej   prokuratúry   vo   Zvolene,   ako   aj   postup   predchádzajúci   vydaniu   týchto rozhodnutí, aj za arbitrárne, náležite nezdôvodnené a nepreskúmateľné (pričom absencia náležitého zdôvodnenia rozhodnutia vo svojej podstate predstavuje odňatie možnosti konať v trestnom konaní), čo tiež znamená a zakladá porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení nadväzujúcich protokolov, a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa I. M. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo sťažovateľa na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj právo podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, boli konaním a rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Okresný dopravný inšpektorát vo Zvolene zo dňa 30. 01. 2012, sp. zn.   ORP-3/DI-ZV-2011,   konaním   a   rozhodnutím   Okresnej   prokuratúry   vo Zvolene zo dňa 03. apríla 2012, spis. zn. 3 Pv 36/2011-20 a konaním Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici pod č. 1 KPt 270/12-6 porušené.

2. Zrušuje   sa   uznesenie   Okresného   riaditeľstva   PZ,   Okresného   dopravného inšpektorátu   vo   Zvolene   zo   dňa   30. 01. 2012,   sp. zn.   ORP-3/DI-ZV-2011,   a Okresnej prokuratúry vo Zvolene zo dňa 03. apríla 2012, spis. zn. 3 Pv 36/2011-20 a vec sa v rozsahu zrušenia vracia Okresnému riaditeľstvu PZ Okresný dopravný inšpektorát vo Zvolene, aby o nej znovu konalo a rozhodlo.“

Sťažovateľ zároveň   žiada   o priznanie úhrady   trov   konania za dva   úkony právnej služby v sume 323,50 €.

II.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny sa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala... v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. K namietanému porušeniu v petite sťažnosti označených práv sťažovateľa postupom   okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. ORP-3/DI-ZV-2011 a jeho uznesením z 30. januára 2012, ako aj postupom okresnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Pv 36/2011 a jej uznesením z 3. apríla 2012

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru svojím uznesením č. k. ČVS: ORP-3/DI-ZV-211 z 30. januára 2012 podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie pre prečin ublíženia   na   zdraví   podľa   § 157   ods. 1   Trestného   zákona,   pre   ktorý   bolo   uznesením príslušníka   okresného   riaditeľstvo   Policajného   zboru   č. k.   ČVS: ORP-3/DI-ZV-211 z 21. januára 2011 začaté trestné stíhanie proti sťažovateľovi, postúpilo vec príslušnému orgánu okresného riaditeľstva Policajného zboru na prerokovanie priestupku, lebo výsledky skráteného   dokazovania   preukázali,   že   nejde   o trestný   čin,   ale   ide   o priestupok   proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Proti   uvedenému   uzneseniu   okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   podal sťažovateľ   v   danom   prípade   sťažnosť,   o ktorej   bola   oprávnená   a aj   povinná   rozhodnúť okresná prokuratúra, ktorá o nej aj rozhodla uznesením č. k. 3 Pv 36/11-20 z 3. apríla 2012 tak, že sťažnosť zamietla ako podanú neoprávnenou osobou.

Sťažovateľ   podal   15.   mája   2012   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky podnet,   ktorým   sa   podľa   § 363   ods. 1   a nasl.   Trestného   poriadku   domáhal vysloviť,   že uznesením   povereného   príslušníka   okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   č. k. ČVS: ORP-3/DI-ZV-211   z 30. januára   2012   v spojení   s uznesením   prokurátora   okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 36/11-20 z 3. apríla 2012 bol porušený zákon. Predmetný podnet sťažovateľa   bol   postúpený   na   priame   vybavenie   krajskej   prokuratúre,   ktorá   ho   ako nedôvodný   odložila   prípisom   č. k.   1 KPt 270/12-6   z 10.   júla   2012   bez   prijatia   ďalších opatrení.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená   na   princípe   subsidiarity.   Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovať   postupnosť   tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   (podobne   II. ÚS 148/02,   IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Aplikujúc   princíp   subsidiarity   na   prerokúvanú   vec   sťažovateľa   ústavný   súd konštatuje,   že   v danom   prípade   nemá   právomoc   preskúmavať   uznesenie   okresného riaditeľstva Policajného zboru č. k. ČVS: ORP-3/DI-ZV-211 z 30. januára 2012 a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, keďže ich preskúmanie podliehalo prieskumnej právomoci okresnej prokuratúry. Rovnako ústavný súd nemá právomoc preskúmavať ani uznesenie okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 36/2011-20 z 3. apríla 2012 a postup predchádzajúci jeho vydaniu, pretože tak bola oprávnená a aj povinná urobiť krajská prokuratúra na základe podnetu sťažovateľa. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.

2. K namietanému porušeniu v petite sťažnosti označených práv sťažovateľa prípisom krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 270/12-6 z 10. júla 2012 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

Sťažovateľ tvrdí, že k neprípustnému zásahu do jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   došlo   aj   prípisom   krajskej   prokuratúry   z 10.   júla   2012   a   postupom,   ktorý predchádzal   jeho   vydaniu.   Označeným   prípisom   krajskej   prokuratúry   bol,   ako   už   bolo uvedené,   odložený   ako   nedôvodný   podnet   sťažovateľa   smerujúci   proti   uzneseniu povereného príslušníka okresného riaditeľstva Policajného zboru č. k. ČVS: ORP-3/DI-ZV-211   z 30.   januára   2012   v spojení   s uznesením   prokurátora   okresnej   prokuratúry   č. k. 3 Pv 36/11-20 z 3. apríla 2012.

Podľa   § 31   ods. 1   zákona   č. 153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   § 32   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať   na   ktorejkoľvek prokuratúre...

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   § 35   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 uvedeného zákona   ďalší   opakovaný   podnet   v   tej   istej   veci   vybaví   nadriadený   prokurátor   uvedený v odseku   1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre,   ako   aj   opakovaný   podnet   podľa   § 34   zákona   o   prokuratúre   poskytujú sťažovateľovi   účinnú   ochranu   jeho   práv   a   právom   chránených   záujmov   (m. m. IV. ÚS 158/03,   IV. ÚS 80/03,   IV. ÚS 330/04,   IV. ÚS 53/05,   I. ÚS 186/05,   II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06).   Podnet,   ako   aj   opakovaný   podnet   zakladajú   povinnosť   príslušného prokurátora,   resp.   nadriadeného   prokurátora   sa   ním   zaoberať,   vybaviť   ho   a   spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Aj keď z prípisu krajskej prokuratúry vyplýva, že „dňa 19. 6. 2012 podal I. M. osobne na Krajskej prokuratúre Banská Bystrica ďalšie podanie na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia KR PZ KDI Banská Bystrica sp. zn. KRPZ-BB-KD12-63-OO2/2012 z 25. 5. 2012“ a „Keďže sa jedná o preskúmanie zákonnosti postupu KR PZ KDI Banská Bystrica   v priestupkovom   konaní,   bude   toto   podanie   predložené   na   ďalšie   konanie netrestnému   oddeleniu   Krajskej   prokuratúry   v Banskej   Bystrici,   ktorá   menovaného v zákonnej lehote upovedomí o spôsobe vybavenia jeho podnetu.“, nemožno takýto postup podľa názoru ústavného súdu považovať za súladný s citovanými ustanoveniami zákona o prokuratúre, keďže toto podanie nemožno kvalifikovať ako ďalší opakovaný podnet podľa citovaného ustanovenia zákona o prokuratúre.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie nielen podnetu, ale aj opakovaného podnetu ako právneho prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní   pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť skutočnosti,   ktoré   tvrdí   sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných   alebo   faktických   prekážok   zákonného   postupu   (m. m.   I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Ústavnému   súdu   nie   je   známy   žiaden   dôvod   na   to,   aby   sa   vo   veci   sťažovateľa odchýlil od uvedeného právneho názoru. Zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje sťažovateľovi aj ďalší prostriedok nápravy – opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol, resp. môže domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia   okresnej   prokuratúry   aj   krajskej   prokuratúry   v   predmetnej   veci.   Uvedený právny prostriedok umožňoval, resp. umožňuje sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom   na   právomoc   nadriadeného   prokurátora   (krajského   prokurátora,   prípadne následne   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky)   záväzným   pokynom   nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu krajskej prokuratúry, ak by na základe opakovaného podnetu sťažovateľa dospel k záveru, že jej prípis z 10. júla 2012, prípadne jemu predchádzajúci postup vo veci vedenej pod sp. zn. 1 KPt 270/12 bol v rozpore so zákonom.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Po   preskúmaní   sťažnosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ,   zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom   – advokátom,   v sťažnosti   neuvádza nijaké dôvody, a už vôbec nie dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal ústavný súd postupovať podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné pri predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto časti   odmietnuť   ako   neprípustnú   pre   nevyčerpanie   všetkých   opravných   prostriedkov (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Po   odmietnutí   sťažnosti   sťažovateľa   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   dôvodu zaoberať sa jeho ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 28. augusta 2012