znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 445/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.,   zastúpenej   F.   P., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.: Rvp 10264/2012,   Rvp 10265/2012,   Rvp 10266/2012,   Rvp 10267/2012,   Rvp 10268/2012, Rvp 10269/2012,   Rvp 10270/2012,   Rvp 10271/2012,   Rvp 10272/2012,   Rvp 10273/2012, Rvp 10274/2012,   Rvp 10275/2012,   Rvp 10276/2012,   Rvp 10277/2012,   Rvp 10278/2012, Rvp 10279/2012,   Rvp 10280/2012,   Rvp 10281/2012,   Rvp 10282/2012,   Rvp 10283/2012, Rvp 10284/2012,   Rvp 10285/2012,   Rvp 10286/2012,   Rvp 10287/2012,   Rvp 10288/2012, Rvp 10289/2012,   Rvp 10290/2012,   Rvp 10291/2012,   Rvp 10292/2012,   Rvp 10293/2012, Rvp 10294/2012,   Rvp 10295/2012,   Rvp 10296/2012,   Rvp 10297/2012,   Rvp 10298/2012, Rvp 10299/2012,   Rvp 10300/2012,   Rvp 10301/2012,   Rvp 10302/2012,   Rvp 10303/2012, Rvp 10304/2012,   Rvp 10305/2012,   Rvp 10306/2012,   Rvp 10307/2012,   Rvp 10308/2012, Rvp 10309/2012,   Rvp 10310/2012,   Rvp 10311/2012,   Rvp 10312/2012,   Rvp 10313/2012, Rvp 10314/2012,   Rvp 10315/2012,   Rvp 10316/2012,   Rvp 10317/2012,   Rvp 10318/2012, Rvp 10319/2012,   Rvp 10320/2012,   Rvp 10321/2012,   Rvp 10322/2012,   Rvp 10323/2012, Rvp 10324/2012,   Rvp 10325/2012,   Rvp 10326/2012,   Rvp 10327/2012,   Rvp 10328/2012, Rvp 10329/2012,   Rvp 10330/2012,   Rvp 10331/2012,   Rvp 10332/2012,   Rvp 10333/2012, Rvp 10334/2012,   Rvp 10335/2012,   Rvp 10336/2012,   Rvp 10337/2012,   Rvp 10338/2012, Rvp 10339/2012,   Rvp 10340/2012,   Rvp 10341/2012,   Rvp 10342/2012,   Rvp 10343/2012, Rvp 10344/2012,   Rvp 10345/2012,   Rvp 10346/2012,   Rvp 10347/2012,   Rvp 10348/2012, Rvp 10349/2012,   Rvp 10350/2012   a   Rvp 10351/2012   vo veci   namietaného porušenia   jej základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky,   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a práva   užívať majetok podľa   čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd, ako   aj   porušenia   čl. 12   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl. 14   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.: Rvp 10264/2012, Rvp 10265/2012,   Rvp 10266/2012,   Rvp 10267/2012,   Rvp 10268/2012,   Rvp 10269/2012, Rvp 10270/2012,   Rvp 10271/2012,   Rvp 10272/2012,   Rvp 10273/2012,   Rvp 10274/2012, Rvp 10275/2012,   Rvp 10276/2012,   Rvp 10277/2012,   Rvp 10278/2012,   Rvp 10279/2012, Rvp 10280/2012,   Rvp 10281/2012,   Rvp 10282/2012,   Rvp 10283/2012,   Rvp 10284/2012, Rvp 10285/2012,   Rvp 10286/2012,   Rvp 10287/2012,   Rvp 10288/2012,   Rvp 10289/2012, Rvp 10290/2012,   Rvp 10291/2012,   Rvp 10292/2012,   Rvp 10293/2012,   Rvp 10294/2012, Rvp 10295/2012,   Rvp 10296/2012,   Rvp 10297/2012,   Rvp 10298/2012,   Rvp 10299/2012, Rvp 10300/2012,   Rvp 10301/2012,   Rvp 10302/2012,   Rvp 10303/2012,   Rvp 10304/2012, Rvp 10305/2012,   Rvp 10306/2012,   Rvp 10307/2012,   Rvp 10308/2012,   Rvp 10309/2012, Rvp 10310/2012,   Rvp 10311/2012,   Rvp 10312/2012,   Rvp 10313/2012,   Rvp 10314/2012, Rvp 10315/2012,   Rvp 10316/2012,   Rvp 10317/2012,   Rvp 10318/2012,   Rvp 10319/2012, Rvp 10320/2012,   Rvp 10321/2012,   Rvp 10322/2012,   Rvp 10323/2012,   Rvp 10324/2012, Rvp 10325/2012,   Rvp 10326/2012,   Rvp 10327/2012,   Rvp 10328/2012,   Rvp 10329/2012, Rvp 10330/2012,   Rvp 10331/2012,   Rvp 10332/2012,   Rvp 10333/2012,   Rvp 10334/2012, Rvp 10335/2012,   Rvp 10336/2012,   Rvp 10337/2012,   Rvp 10338/2012,   Rvp 10339/2012, Rvp 10340/2012,   Rvp 10341/2012,   Rvp 10342/2012,   Rvp 10343/2012,   Rvp 10344/2012, Rvp 10345/2012,   Rvp 10346/2012,   Rvp 10347/2012,   Rvp 10348/2012,   Rvp 10349/2012, Rvp 10350/2012   a   Rvp 10351/2012   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10264/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. júla 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1   ústavy,   čl. 12   ods. 2   ústavy,   ako   aj práva   na prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“),   čl. 14   dohovoru   a práva   užívať   majetok   podľa   čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v bližšie   neoznačených   konaniach   (súdnym   exekútorom   boli   veci   vedené   pod   sp. zn.: EX 17839/2010,   EX 11199/2010,   EX 6295/2010,   EX 16795/2010,   EX 6026/2011, EX 5148/2011,   EX 18230/2010,   EX 4302/2010,   EX 4307/2010,   EX 10110/2010, EX 4246/2010,   EX 11066/2010,   EX 13818/2010,   EX 4039/2011,   EX 11310/2010, EX 3156/2010,   EX 2611/2010,   EX 11148/2010,   EX 11240/2010,   EX 5881/2010, EX 9176/2010,   EX 5915/2010,   EX 4393/2010,   EX 5475/2011,   EX 2663/2011, EX 15864/2010,   EX 15401/2010,   EX 11154/2010,   EX 8957/2010,   EX 1542/2011, EX 3967/2010,   EX 11034/2010,   EX 11481/2010,   EX 5917/2010,   EX 8948/2010, EX 4150/2010,   EX 10221/2010,   EX 16455/2010,   EX 15808/2010,   EX 6396/2010, EX 4975/2010,   EX 18506/2010,   EX 11100/2010,   EX 2614/2010,   EX 11085/2010, EX 8895/2010,   EX 6151/2010,   EX 8680/2010,   EX 11155/2010,   EX 6312/2010, EX 3206/2010,   EX 4827/2010,   EX 1336/2011,   EX 586/2011,   EX 8744/2010, EX 10086/2010,   EX 17954/2010,   EX 4214/2011,   EX 11075/2010,   EX 3655/2010, EX 5000/2010,   EX 11201/2010,   EX 2854/2010,   EX 1429/2011,   EX 13739/2010, EX 6423/2010,   EX 18024/2010,   EX 11188/2010,   EX 2640/2010,   EX 8507/2010, EX 10744/2010,   EX 1961/2010,   EX 9911/2010,   EX 8575/2010,   EX 6291/2010, EX 6283/2010,   EX 4878/2010,   EX 17144/2010,   EX 11080/2010,   EX 12733/2010, EX 3228/2010,   EX 3050/2010,   EX 4243/2011,   EX 4590/2011,   EX 11125/2010, EX 14311/2010,   EX 12760/2010,   EX 15687/2010,   EX 5345/2010,   EX 3928/2010, EX 3475/2011,   EX 13835/2010,   EX 497/2011,   EX 11662/2010,   EX 5972/2010, EX 14604/2010,   EX 13406/2010,   EX 1920/2010,   EX 11064/2010,   EX 3960/2010, EX 2882/2010,   EX 10164/2010,   EX 15738/2010,   EX 5172/2010,   EX 15516/2010, EX 9863/2010,   EX 6005/2010,   EX 11276/2010,   EX 9242/2010,   EX 6072/2010, EX 11279/2010,   EX 2692/2011,   EX 1823/2010,   EX 4789/2010,   EX 9252/2010, EX 13432/2010,   EX 10368/2010,   EX 2545/2010,   EX 17477/2010,   EX 4257/2010, EX 17439/2010,   EX 3484/2011,   EX 10030/2010,   EX 5006/2010,   EX 6000/2010, EX 10762/2010, EX 13383/2010, pozn.).

Zo   sťažností   (s   takmer   identickým   obsahom,   odlišujúcim   sa   len   v označení povinného, čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú konania vedené súdnym exekútorom) vyplýva, že sťažovateľka v predmetných 127 veciach osobitne   podanými návrhmi   požiadala   súdneho   exekútora   o   vykonanie exekúcií.   Súdny exekútor   postupujúc   podľa   procesnej   úpravy   obsiahnutej   v   zákone   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č. 233/1995   Z. z.   o súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“)   následne   požiadal   okresný   súd   o udelenie   poverení na vykonanie exekúcií, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka   uvádza,   že   okresný   súd   o jej   žiadostiach   o udelenie   poverenia na vykonanie exekúcií rozhodol len čiastočne napriek tomu, že tieto veci podľa jej názoru nevykazujú črty mimoriadnej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu   s účastníkmi   konania,   ktorá   by   mohla   podstatne   ovplyvniť   ich   posúdenie,   resp. rozhodnutie v týchto veciach.   Sťažovateľka   poukazuje aj na to,   že   jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené ani spisové značky, pod ktorými sú napadnuté exekučné konania vedené, preto ich identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Vzhľadom   na   podľa   sťažovateľky   neodôvodnenú   nečinnosť   a neefektívny   postup okresného   súdu   sťažovateľka   podala   9.   mája   2012   po   mnohých   predchádzajúcich žiadostiach o informácie o stave konania (napr. z 2. júla 2009, 25. februára 2010), resp. sťažnostiach na prieťahy (napr. z 23. novembra 2010, z 25. mája 2011) ešte raz v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“) predsedovi   okresného   súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných konaniach.

Napadnutým postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy,   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažností   sťažovateľka navrhuje,   aby ústavný   súd vyslovil,   že   postupom okresného súdu v konaniach (bližšie neoznačených spisovou značkou) boli porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či   dôvody   uvedené   v § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   § 112   ods. 1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným   § 31a   zákona   o   ústavnom   súde   možno   v   konaní o   sťažnosti   podľa   čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn.: Rvp 10264/2012,   Rvp 10265/2012,   Rvp 10266/2012,   Rvp 10267/2012,   Rvp 10268/2012, Rvp 10269/2012,   Rvp 10270/2012,   Rvp 10271/2012,   Rvp 10272/2012,   Rvp 10273/2012, Rvp 10274/2012,   Rvp 10275/2012,   Rvp 10276/2012,   Rvp 10277/2012,   Rvp 10278/2012, Rvp 10279/2012,   Rvp 10280/2012,   Rvp 10281/2012,   Rvp 10282/2012,   Rvp 10283/2012, Rvp 10284/2012,   Rvp 10285/2012,   Rvp 10286/2012,   Rvp 10287/2012,   Rvp 10288/2012, Rvp 10289/2012,   Rvp 10290/2012,   Rvp 10291/2012,   Rvp 10292/2012,   Rvp 10293/2012, Rvp 10294/2012,   Rvp 10295/2012,   Rvp 10296/2012,   Rvp 10297/2012,   Rvp 10298/2012, Rvp 10299/2012,   Rvp 10300/2012,   Rvp 10301/2012,   Rvp 10302/2012,   Rvp 10303/2012, Rvp 10304/2012,   Rvp 10305/2012,   Rvp 10306/2012,   Rvp 10307/2012,   Rvp 10308/2012, Rvp 10309/2012,   Rvp 10310/2012,   Rvp 10311/2012,   Rvp 10312/2012,   Rvp 10313/2012, Rvp 10314/2012,   Rvp 10315/2012,   Rvp 10316/2012,   Rvp 10317/2012,   Rvp 10318/2012, Rvp 10319/2012,   Rvp 10320/2012,   Rvp 10321/2012,   Rvp 10322/2012,   Rvp 10323/2012, Rvp 10324/2012,   Rvp 10325/2012,   Rvp 10326/2012,   Rvp 10327/2012,   Rvp 10328/2012, Rvp 10329/2012,   Rvp 10330/2012,   Rvp 10331/2012,   Rvp 10332/2012,   Rvp 10333/2012, Rvp 10334/2012,   Rvp 10335/2012,   Rvp 10336/2012,   Rvp 10337/2012,   Rvp 10338/2012, Rvp 10339/2012,   Rvp 10340/2012,   Rvp 10341/2012,   Rvp 10342/2012,   Rvp 10343/2012, Rvp 10344/2012,   Rvp 10345/2012,   Rvp 10346/2012,   Rvp 10347/2012,   Rvp 10348/2012, Rvp 10349/2012, Rvp 10350/2012 a Rvp 10351/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na totožnosť   v   osobe sťažovateľky   a okresného   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd o spojení   sťažností   na   spoločné   konanie   tak,   ako   to   je   uvedené   v   bode   l   výroku   tohto uznesenia.

2. K   namietanému   porušeniu   sťažovateľkou   uvedených   práv   postupom okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom... ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle   § 20   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia § 20   ods. 1   až ods. 3 zákona o   ústavnom   súde   sa   v celom rozsahu vzťahujú aj na sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde),   čo   osobitne   platí   v   prípadoch,   v   ktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu (ktorý zrejme koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažností ani v ich petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania vedené okresným súdom.

Sťažovateľka   uviedla,   že   nie   je   schopná   presne   spisovou   značkou   označiť,   a tak nezameniteľným   spôsobom   identifikovať   ňou   napadnuté   exekučné   konania   vedené okresným   súdom,   postupom   v ktorých   malo   byť   porušené   najmä   jej   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a s tým   spojené   aj   iné   sťažovateľkou označené   práva,   a to   v súvislosti   s rozhodovaním   o žiadostiach   ňou   zvoleného   súdneho exekútora   o udelenie   poverení   na   vykonanie   exekúcií.   Sťažovateľka   ňou   napadnuté exekučné konania okresného súdu označila iba uvedením označenia účastníkov exekučného konania, pričom oprávnenou z exekúcie je vo všetkých napádaných exekučných konaniach samotná   sťažovateľka   a povinnými   sú   konkrétne   menom,   priezviskom   a dátumom narodenia označené fyzické osoby, pričom sťažovateľka tieto napádané exekučné konania tiež označila uvedením „exekútorskej“ spisovej značky „Ex“.

Ústavný   súd   v súvislosti   s uvedenými   tvrdeniami   sťažovateľky   v   prvom   rade poukazuje na skutočnosť, že vo všetkých napadnutých exekučných konaniach ide o prípady, keď sťažovateľka namieta porušenie svojich v sťažnostiach označených práv v súvislosti s rozhodovaním   okresného   súdu   o žiadostiach   súdneho   exekútora   o udelenie   poverení, pričom   podľa   jej   tvrdení   okresný   súd   o týchto   žiadostiach   už   čiastočne   rozhodol (s. 3 sťažností,   pozn.),   takže   podľa   ústavného   súdu   sťažovateľka   už   z týchto   ňou proklamovaných „čiastočných rozhodnutí“, resp. „čiastočných poverení“ v daných veciach mohla mať vedomosť o spisových značkách napadnutých exekučných konaní.

Vzhľadom na uvedené existuje teda dôvodná pochybnosť o tvrdeniach sťažovateľky, že nemá vedomosť o spisových značkách ňou napadnutých exekučných konaní, pretože, ako sama uvádza, porušenie svojich práv namieta v súvislosti s konaniami, v ktorých už bolo okresným súdom čiastočne rozhodnuté.

Sťažovateľka tiež napriek tomu, že na úvodnej strane sťažností uvádza ako prílohy „listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.

Uvedené nedostatky podaní indikujú v prvom prípade taký stupeň neurčitosti petitu, že   ho   treba   považovať   za   nevykonateľný,   a v druhom   prípade   (absencia   príloh)   zase neumožňujú ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažností podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tomto prípade je prípustnosť sťažností viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov,   ktoré sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch.

Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25 ods. 1   zákona   o ústavnom   súde)   a s ním   spojené   náležitosti,   ktoré   musí   každý   návrh obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (IV. ÚS 409/04,   IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné). Aj v tejto súvislosti naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky zákonom predpísaných náležitostí, že nie je   možné   preskúmať   splnenie   hoci   len   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným súdom. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie sťažovateľky, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod ktorými sa ňou iniciované konania vedú. Sťažovateľka totiž nijako nepreukázala, že by tieto údaje žiadala oznámiť a že by jej ich   okresný   súd   odmietol   sprístupniť.   Ústavný   súd   preto   považoval   opísaný   dôvod za dostatočný na odmietnutie sťažností pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri ich predbežnom prerokovaní.

Ústavný súd v súvislosti s tým poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade obdobné sťažnosti sťažovateľky (pozri napr.   uznesenia   I. ÚS 283/2012,   I. ÚS 284/2012,   I. ÚS 306/2012,   III. ÚS 263/2012, III. ÚS 275/2012, III. ÚS 282/2012).

Rozhodovaním   o ďalších   procesných   návrhoch   sťažovateľky   sa   už   ústavný   súd nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery tieto v danej veci stratili opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2012