znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 44/05-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   septembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   F.   P.   a M.   P.,   obaja   bytom   M.,   zastúpených advokátkou   JUDr.   D.   S.,   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 140/98 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   140/98 p o r u š i l základné právo F. P. a M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. F. P. a M. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške každému po 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je im Okresný súd Trnava p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. F. P. a M. P. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 340 Sk (slovom   deväťtisíctristoštyridsať   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich advokátky právnej zástupkyne JUDr. D. S., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 23. februára 2005 č. k. IV. ÚS 44/05-15 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie sťažnosť   F.   P. (ďalej   len   „sťažovateľ   v I.   rade“) a M. P.   (ďalej   len   „sťažovateľka   v II.   rade“),   obaja   bytom   M.   (spolu   ďalej   len „sťažovatelia“), zastúpených   advokátkou   JUDr. D.   S.,   P., ktorou   namietali   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 140/98.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 140/98 (sťažovatelia sú v konaní pred okresným súdom v procesnom postavení odporcov) sa navrhovateľ M. A., bytom T., domáhal od sťažovateľov zaplatenia 260 000 Sk s príslušenstvom.

Podľa tvrdenia sťažovateľov: „Dňa 20. 07. 1999 (správne má byť 20. júla 1998) došiel   na   OS   Trnava   návrh   navrhovateľa   M.   A.,   ktorý   podal   proti   sťažovateľom   ako odporcom v 1.) a 2.) rade a ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 260 000 Sk spoločne a nerozdielne (...). Tento návrh je prejednávaný na OS v Trnave pod sp. zn. 17 C 140/98. Vo veci začal OS v Trnave konať až na jar v roku 2001. Vec bola prejednávaná na niekoľkých za sebou nasledujúcich pojednávaniach až do   dňa 29.   01.   2002,   kedy   bolo pojednávanie odročené na neurčito. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené až po 10 mesiacoch dňa 05. 11. 2002. Na tomto pojednávaní bol vyhlásený aj rozsudok. Prvostupňový rozsudok OS Trnava sp. zn. 17 C 141/98 zo dňa 05. 11. 2002 bol na základe odvolania sťažovateľov uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 11 Co 135/03 zo dňa 30. 09. 2003 zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. (...)

Napriek tomu, že toto uznesenie Krajského súdu v Trnave bolo doručené na Okresný súd Trnava ešte dňa 27. 10. 2003, prvostupňový súd nespravil žiadne úkony na odstránenie vytknutých procesných pochybení.

Po urgencii sťažovateľov zo dňa 05. 04. 2004 prvostupňový súd vytýčil pojednávanie na   termín   03.   06.   2004   s tým,   že   toto   pojednávanie   bez   meritórneho   prejednania   veci odročil na neurčito za účelom predloženia veci predsedníčke OS Trnava kvôli pochybnosti o tom, či vec prejednáva zákonný sudca. (...)

Nariadené   pojednávanie   na   deň   03.   06.   2004   považujeme   za   zbytočné a nehospodárne, pretože naša právna zástupkyňa na tento úkon cestovala z miesta svojho sídla len preto, aby si vypočula uznesenie o odročení pojednávania na neurčito.

Postup prvostupňového súdu sťažovatelia posudzovali ako nesprávny a hodnotili ako prieťahy v konaní a podali dňa 03. 06. 2004 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke OS Trnava.

Vo vyjadrení predsedníčky OS Trnava v liste sp. zn. Spr 2083/04 zo dňa 30. 09. 2004 sa konštatuje, že sťažnosť sťažovateľov je čiastočne dôvodná a že sudkyňa JUDr. M. Ď., ktorá vo veci koná už 5 rokov je povinná zabezpečiť plynulosť a bezprieťahovosť konania. Listom   zo   dňa   12.   10.   2004   doručenému   OS   Trnava   dňa   13.   10.   2004   právna zástupkyňa sťažovateľov požiadala OS Trnava o vytýčenie pojednávania vo veci, no do dnešného dňa OS Trnava nevytýčil pojednávanie. (...)

Tvrdíme,   že   postupom   OS   Trnava   bolo   porušené   naše   základné   právo   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na   opísaný   skutkový   stav   a s poukazom   na   článok   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky navrhujeme, aby Ústavný súd SR vydal tento nález.

1.   Základné právo F.   P.,   a manželky M.   P.,   rod.   P.,   bytom M.   na prerokovanie právnej veci proti nim vedenej bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 209/94 (správne má byť sp. zn. 17 C 140/98 pozn.) porušené bolo.

2.   F.   P.,   a manželke   M.   P.,   rod.   P.,   bytom   M.,   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu vo výške 100 000,- Sk, ktoré mu je OS Trnava povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. OS Trnava je povinný zaplatiť náhradu trov konania F. P., a manželke M. P., rod. P., bytom M., vo výške 9 340,- Sk na účet ich právnej zástupkyne JUDr. D. S., P. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka JUDr. H. G. listom sp. zn. Spr 69/05 z 2. mája 2005 a právna zástupkyňa sťažovateľov stanoviskom k uvedeným vyjadreniam okresného súdu listom zo 16. mája 2005.

2. 1. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 2. mája 2005 uviedla: „(...) ohľadom predmetnej sťažnosti sme Vám poslali vyjadrenie dňa 26. 1. 2005, v tomto sme Vám oznamovali stav konania s tým,   že dňa 3.   12.   2004 bolo rozhodnuté o zákonnej sudkyni vo veci, JUDr. Ď. vytýčila pojednávanie vo veci 14. 1. 2005 na 5. 4. 2005.   Tento   termín   pojednávania   sudkyňa   oznámením   dňa   16.   3.   2005   zrušila,   zmenu oznámila účastníkom s tým, že nový termín pojednávania určila na deň 3. 5. 2005, táto zmena   termínu   bola   uskutočnená   z dôvodu   poskytnutia   kúpeľného   poukazu   zákonnej sudkyni vo veci.

(...) v predchádzajúcom vyjadrení z 26. 1. 2005 sme sa vyjadrili aj k vzniknutým prieťahom vo veci, ktoré vznikli po 30. 6. 1999 do 14. 3. 2001 v súvislosti s úkonmi sudkyne vo veci.

Zároveň   súhlasíme,   aby   ústavný   súd   upustil   od   ústneho   pojednávania   o prijatej sťažnosti, nakoľko sme dospeli k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

Vo vyjadrení z 26. januára 2005 okresný súd uviedol:

„Predmetná   vec   je   náročná   z dôvodu   rozsiahlosti   dokazovania   doby   a rozsahu vložených investícií navrhovateľom do rozostavaného domu odporcov na základe zistenia tejto doby v rozsahu, určenia sumy, ktorú sú povinní odporcovia zaplatiť navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia. (...)

V predmetnej   veci   vznikli   prieťahy   v období   po   dni   30.   6.   1999   do   14.   3.   2001 v súvislosti s úkonmi sudkyne vo veci, čo však bolo spôsobené veľkým počtom pridelených vecí v oddelení JUDr. Ď. (...)“.

2. 2. Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„(...)   súhlasím   s tým,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho pojednávania o prijatom návrhu (...).

Okrem prieťahov v konaní v období od 30. 06. 1999 do 14. 03. 2001, ktoré Okresný súd Trnava uznal, došlo v sťažnostnej veci mojich klientov aj k ďalším prieťahom, a to v období od 27. 10. 2003 do 03. 12. 2004. V tomto období Okresný súd Trnava prakticky nekonal, ak neberiem do úvahy zbytočne a nehospodárne vytýčené pojednávanie na termín 03. 06. 2004, ktoré bolo ihneď po vyvolaní veci odročené na neurčito z dôvodu zisťovania, či vo veci koná zákonná sudkyňa.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť IV. senát ústavného súdu, pretože v roku 2004 a v roku 2005 v súlade s rozvrhom práce na tento rok bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom IV. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu uznesením z 31. mája 2005 Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2005 sp. zn. Spr 1164/04 rozhodlo, že s účinnosťou od 8. júna 2005 sa sudca spravodajca Juraj Horváth stal členom I. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj Horváth, sa prejednajú v I. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prejednala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 140/98:

- 20.   júl   1998   -   navrhovateľ   M.   A.,   bytom   T.,   sa   návrhom   podaným   okresnému   súdu domáhal od sťažovateľov zaplatenia 260 000 Sk s príslušenstvom z titulu ich bezdôvodného obohatenia, zároveň podal návrh na vydanie predbežného opatrenia;

- 18. november 1998 - okresný súd uznesením rozhodol o vydaní predbežného opatrenia, ktorým   zakázal   sťažovateľovi   v I.   rade   akýmkoľvek   spôsobom   nakladať   so   spornou nehnuteľnosťou;

- 22. február 1999 - okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým opravil výrok uznesenia okresného súdu z 18. novembra 1998;

-   30.   jún   1999   -   opatrením   predsedníčky   okresného   súdu   bola   vec   pridelená   zákonnej sudkyni JUDr. M. Ď.;

- 10. máj 2000 - sťažovatelia predložili okresnému súdu plnomocenstvo na ich zastupovanie advokátkou JUDr. D. S.;

- 15. marec 2001 - okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh;

- 1. jún 2001 - okresný súd nariadil pojednávanie na 3. júl 2001;

- 3.   júl   2001   -   pojednávanie   pre   ospravedlnenú   neúčasť   sťažovateľov   a ich   právnej zástupkyne bolo odročené na 21. august 2001;

- 21. august 2001 - pojednávanie, na ktorom boli vypočutí navrhovateľ a právni zástupcovia účastníkov, bolo následne odročené na 27. september 2001 s tým, že pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty budú predvolaní sťažovatelia;

- 27.   september   2001   –   pojednávanie,   na   ktorom   boli   vypočutí   navrhovateľ   a právna zástupkyňa   sťažovateľov,   bolo   následne   odročené   na   30.   október   2001   s tým,   že sťažovateľka v II. rade predloží okresnému súdu doklady preukazujúce prevzatie súm od navrhovateľa;

- 30. október 2001 – pojednávanie, na ktorom boli vypočutí účastníci konania, následne súd odročil na 11. december 2001;

- 11. december 2001 - pojednávania sa nezúčastnili sťažovatelia ani ich právna zástupkyňa a predvolaný svedok, a preto súd pojednávanie odročil na 29. január 2002;

- 29. január 2002 – svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili sťažovatelia a ich právna zástupkyňa, následne bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že bude dožiadaný Okresný   súd   Český   Krumlov   o uskutočnenie   výsluchu   svedka   Ing.   M.   Č.,   bytom   Š., v predmetnej veci;

- 7.   február   2002   -   okresný   súd   dožiadal   Okresný   súd   Český   Krumlov   o uskutočnenie výsluchu svedka;

- 6. september 2002 - Okresný súd Český Krumlov oznámil okresnému súdu, že výsluch svedka   nevedel   zabezpečiť   z dôvodu,   že   svedok   Ing.   Č.   sa   na   súdom   uvedenej   adrese nezdržuje;

- 2. október 2002 - okresný súd nariadil pojednávanie na 5. november 2002;

- 5.   november   2002   -   na   pojednávaní   bol   vyhlásený   rozsudok,   ktorým   súd   zaviazal sťažovateľov spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 199 416, 60 Sk;

- 18. december 2002 - sťažovatelia podali proti rozsudku z 5. novembra 2002 odvolanie,

- 27. február 2003 - okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie;

- 6.   jún   2003   -   okresný   súd   predložil   odvolanie   Krajskému   súdu   v Trnave   (ďalej   len „krajský súd“);

- 30. september 2003 - krajský súd uznesením č. k. 11 Co 135/03-98 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie;

- 27. október 2003 - spis vrátený okresnému súdu,

- 27.   november   2003   -   okresnému   súdu   bolo   predložené   vyjadrenie   sťažovateľov k uzneseniu krajského súdu;

- 1. december 2003 - sťažovatelia predložili okresnému súdu vyjadrenie k doterajšiemu priebehu konania,

- 31. marec 2004 - okresný súd nariadil pojednávanie na 3. jún 2004;

- 5. apríl 2004 - sťažovatelia zaslali okresnému súdu žiadosť o nariadenie pojednávanie;

- 3. jún 2004 - pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila právna zástupkyňa navrhovateľa, ktorá vypovedala plnomocenstvo navrhovateľovi, následne okresný súd odročil na neurčito s tým, že   vec   bude   predložená   predsedníčke   okresného   súdu   na   rozhodnutie   o pridelení   veci zákonnému sudcovi;

- 30.   september   2004 -   rozhodnutím   predsedníčky   okresného súdu   č.   Spr 1488/04   bolo rozhodnuté, že zákonnou sudkyňou na prejednanie predmetnej veci je JUDr. Ď.;

- 30.   september   2004   -   okresný   súd   zaslal   sťažovateľom   vyjadrenie   o prešetrení   ich sťažnosti vo veci prieťahov v konaní;

- 13. október 2004 - sťažovateľ požiadal okresný súd o vytýčenie pojednávania;

- 14. október 2004 - JUDr. M. Ď., sudkyňa okresného súdu, sa odvolala proti rozhodnutiu predsedníčky   okresného   súdu   z   30.   septembra   2004,   ktorým   nevyhovela   jej   žiadosti o pridelenie predmetnej veci sudkyni okresného súdu Mgr. A. T.,

- 3. december 2004 - predsedníčka okresného súdu rozhodla o tom, že zákonným sudcom vo veci je JUDr. M. Ď.;

- 17. január 2005 - okresný súd nariadil pojednávanie na 5. apríl 2005;

- 16. marec 2005 - okresný súd oznámil účastníkom konania zmenu termínu pojednávania na 3. máj 2005;

- 3. máj 2005 - okresný súd na pojednávaní vypočul navrhovateľa a právnu zástupkyňu sťažovateľov, následne vyhlásil rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa zamietol.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli   (I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   o zaplatenie   260   000   Sk   z titulu   bezdôvodného   obohatenia,   v ktorom sťažovatelia   vystupujú   ako   odporcovia,   došlo   k porušeniu   ich   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (m. m. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že predmetné konanie vzhľadom na jeho predmet nemožno hodnotiť ako právne zložitú vec, ktorá má vplyv na doterajšiu, vyše sedemročnú dĺžku konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov, ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke konania majú svoj podiel aj sťažovatelia, a to tým, že sa s právnou zástupkyňou nezúčastnili niektorých pojednávaní, ktoré boli následne odročené na neskorší termín.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   nečinný,   resp.   nepreukázal   vo veci relevantnú procesnú činnosť v období:

- od 30. júna 1999 (opatrením predsedníčky okresného súdu bola vec pridelená zákonnej sudkyni)   do   15.   marca   2001   (okresný   súd   vyzval   navrhovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku za podaný návrh), t. j. viac ako 20 mesiacov;

- od 27. novembra 2003 (okresný súd dostal vyjadrenie sťažovateľov k uzneseniu krajského súdu) do 31. marca 2004 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. viac ako 4 mesiace;

-   od   3.   júna   2004   (pojednávanie   na   okresnom   súde)   do   17.   januára   2005   (nariadenie pojednávania na 5. apríl 2005), t. j. viac ako 7 mesiacov.

Celková doba zbytočných prieťahov z dôvodu nečinnosti okresného súdu ustálená ústavným súdom je viac ako 31 mesiacov, t. j. viac ako 2 a pol roka.

V súvislosti s obranným tvrdením predsedníčky okresného súdu, že „V predmetnej veci vznikli   prieťahy v období po dni 30.   6.   1999 do 14.   3.   2001 v súvislosti s úkonmi sudkyne   vo   veci,   čo   však   bolo   spôsobené   veľkým   počtom   pridelených   vecí   v oddelení JUDr. Ď.   (...)“,   ústavný   súd   už   opakovane   uviedol   (m. m.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01,   I.   ÚS   108/02,   I.   ÚS   38/03),   že   nedostatočné   personálne   obsadenie   súdu a nadmerné množstvo vecí,   v ktorých   sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. Keďže v posudzovanej veci už bolo 3. mája 2005 meritórne rozhodnuté, ústavný súd nepovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, vzhľadom na nečinnosť okresného súdu, ako aj na podiel sťažovateľov na prieťahoch, považuje za primerané vo výške každému po 20 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia.

Právna zástupkyňa sťažovateľov si vyúčtovala trovy v celkovej výške 9 340 Sk.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov uskutočnený za rok 2004 ústavný súd vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 17 ods. 2 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   platnej   do 31. decembra 2004 (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby   uskutočnený   v roku   2004   je   4 534 Sk   (1/3   výpočtového   základu,   ktorým   je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk), po jej znížení podľa § 17 ods. 2 vyhlášky je 3 627 Sk a hodnota režijného paušálu je 136 Sk.

Za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2004 patrí jednému sťažovateľovi odmena (po krátení o 20 % podľa § 17 ods. 2 vyhlášky) vo výške 3 627 Sk, po zaokrúhlení 3 630 Sk, spolu s režijným paušálom (136 Sk) vo výške 3 766 Sk. Za dva úkony právnej služby v roku 2004 patrí jednému sťažovateľovi náhrada vo výške 7 532 Sk (2 x 3 766 Sk) a dvom sťažovateľom 15 064 Sk.

Vzhľadom   na   to,   že   právna   zástupkyňa   si   uplatnila   náhradu   trov   len   vo   výške 9 340 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov len vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2005