znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 439/2010-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2010   predbežne   prerokoval   sťažnosť   T.   K.,   K.,   zastúpenej   advokátom   Mgr. P.   H.,   B., vo veci   namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 D 218/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. K. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra 2010 doručená sťažnosť T. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 D 218/01 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v súvislosti   so   zisťovaním skutočností   týkajúcich   sa   dedičstva   po   nebohej   matke   dozvedela   o vydaní   potvrdenia z 21. apríla 1997 o spísaní závetu J. M. na notárskom úrade JUDr. Š., ktorého obsah sa týkal jej práv. V tomto závete J. M. pre prípad smrti odkázal celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok nebohej matke sťažovateľky, a pokiaľ by sa táto závetná dedička nedožila jeho smrti, tak celý označený majetok mal pripadnúť jej deťom rovnakým dielom. Pretože sa závetná dedička (matka sťažovateľky) nedožila smrti poručiteľa (závetcu), sťažovateľka sa mala stať oprávneným dedičom zo závetu.

Sťažovateľka na okresnom súde zistila, že uznesením sp. zn. 8 D 218/01 zo 7. marca 2001 bolo začaté dedičské konanie, avšak nebola vykonaná lustrácia v centrálnom registri závetov. Na základe toho súdom poverený notár ako súdny komisár vydal 27. novembra 2001 osvedčenie o dedičstve sp. zn. 8 D 218/2001, Dnot 70/2001, v ktorom rozhodol, že z dôvodu, že J. M. nezanechal žiadnych dedičov zo zákona ani zo závetu, jeho majetok pripadá   do   vlastníctva   Slovenskej   republiky.   Toto   osvedčenie   nadobudlo   právoplatnosť 13. decembra 2001.

Sťažovateľka   uviedla,   že   sa   domáha   svojich   dedičských   práv   na   okresnom   súde v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   5 C 48/2008,   a to   náhrady   škody   z dôvodu   nesprávneho úradného   postupu.   Toto   konanie   je   prerušené   do   rozhodnutia   ústavného   súdu   o tejto sťažnosti.

Predmetnú   sťažnosť   sťažovateľka   podáva „v   záujme   spravodlivého   rozhodnutia vo veci   vedenej   na   Okresnom   súde   Nové   Mesto   nad   Váhom   sp. zn.   5 C 48/2008“ a na základe   uvedených   skutočností   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vyhovel   jej   sťažnosti a vyslovil, že „konaním OS Nové Mesto nad Váhom vo veci vedenej pod spisovou značkou 8 D 218/01   v dedičskom   konaní   po   poručiteľovi   J.   M.   boli   porušené   základné   práva sťažovateľa zakotvené v Ústave SR v čl. 20 ods. 1 a žiadame, aby Ústavný súd SR zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 8 D 218/01 zo dňa 7. 3. 2001 a vyslovil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, a bolo spôsobené nesprávnym úradným postupom súdu“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom   zásahu dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde   neumožňuje zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03). Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd pri predbežnom   prerokovaní sťažnosti   musel zaoberať aj otázkou, či   sťažnosť bola podaná včas.

Sťažnosť smeruje proti postupu okresného súdu v konaní, ktoré bolo právoplatne skončené   13. decembra   2001   vydaním   osvedčenia   o dedičstve,   ktoré   má   účinky právoplatného uznesenia o dedičstve. Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 9. novembra 2010. Keďže   v čase, keď   sa   sťažovateľka   domáhala   ochrany   svojich   základných   práv na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy sťažnosťou smerujúcou proti namietanému postupu okresného súdu, už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom, bolo   potrebné   jej   sťažnosť   odmietnuť   podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako podanú oneskorene.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá,   rozhodovanie   o ďalších   procesných   návrhoch sťažovateľky   v uvedenej   veci   stratilo   opodstatnenie,   preto   sa   nimi   ústavný   súd   už nezaoberal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010