znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 437/2012-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosť D. C., Česká republika, zastúpenej Advokátskou kanceláriou B., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. M. B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 307/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta 2012   doručená   sťažnosť   D.   C.,   Česká   republika   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej Advokátskou kanceláriou B., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky Mgr. M. B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 307/2009 o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   okrem   iného   uviedla,   že   na   okresnom   súde   podala 19. novembra 2009 návrh, ktorým sa domáhala zvýšenia náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Sťažovateľka   ďalej   27.   novembra   2009   vzala   svoj   návrh   čiastočne   späť,   keďže zo strany poisťovne ako povinnej došlo k čiastočnému plneniu. Okresný súd konanie v časti návrhu sťažovateľky zastavil.

Sťažovateľka po siedmich mesiacoch od začatia konania, 8. júna 2010, požiadala okresný súd o zabezpečenie plynulosti konania. Okresný súd nariadil prvé pojednávanie vo veci na 26. október 2010 a po vypočutí účastníkov konania ho odročil na 13. január 2011. Na pojednávaní uskutočnenom 13. januára 2011 bol ako svedok vypočutý manžel sťažovateľky. Okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že o odborné stanovisko požiada znalca, resp. že vo veci nariadi znalecké dokazovanie.

Okresný   súd   na   pojednávaní   nariadenom   na   7.   jún   2011   oboznámil   účastníkov konania so zámerom nariadiť znalecké dokazovanie; uznesením   zo 14. septembra 2011 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil súdneho znalca.

Sťažovateľka   podala   22.   novembra   2011   predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť na prieťahy   v   konaní,   v   ktorej   namietala   neprimeranú   dĺžku   konania.   Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť z 20. decembra 2011 uznala jej dôvodnosť.

Znalecký posudok bol doručený sťažovateľke 15. mája 2012, pričom sťažovateľka sa k nemu vyjadrila v podaní zo 16. mája 2012.

Sťažovateľka   konštatuje,   že „napriek   tomu,   že   od   podania   žalobného   návrhu sťažovateľky zo dňa 19. 11. 2009 uplynuli 2 roky a 9 mesiacov a ide o vec jednoduchého charakteru,   okresný   súd z dôvodu   nehospodárneho konania   do   dnešného   dňa   nedospel k rozhodnutiu vo veci, čo je vzhľadom na uvedenú dĺžku konania na súde prvého stupňa možné charakterizovať ako zjavnú nečinnosť“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„Základné   právo   sťažovateľky   D.   C.,   nar...,   trvale   bytom   Česká   republika,   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a   právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   upravené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C/307/2009 porušené.

Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 26 C/307/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľke   D.   C.,   nar...,   trvale   bytom   Česká   republika, primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2500 EUR, slovom dvetisícpäťsto EUR, ktoré je jej Okresný súd Bratislava I povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Bratislava   I   je   povinný   uhradiť   D.   C.,   nar...,   trvale   bytom   Česká republika, trovy právneho zastúpenia vo výške 269,58 EUR (dva úkony právnej pomoci – príprava a prevzatie veci, podanie sťažnosti á 127,16 EUR a režijný paušál á 7,63 EUR) na účet právneho zástupcu - Advokátska kancelária B., s. r. o. IČO:..., so sídlom B., spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.:..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky smerujúcom proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 307/2009, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a   práva   na prejednanie jej   záležitosti   v   primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 26 C 307/2009.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II.   ÚS   55/98, I. ÚS 280/08).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

V prípade ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   zistil,   že   namietané   konanie   začalo   na okresnom   súde   19.   novembra   2009   podaním   návrhu   na   zvýšenie   náhrady   za   bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Ústavný súd konštatuje, že počas namietaného konania dosiaľ prebiehajúceho viac ako dva a trištvrte roka boli nariadené tri pojednávania (26. október 2010, 13. január 2011 a 7. jún 2011) a bolo nariadené znalecké dokazovanie a vypracovaný znalecký posudok, ku ktorému sa sťažovateľka vyjadrila 16. mája 2012.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh   a   zo   zistenia   ústavného súdu   na okresnom   súde   ďalej vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v namietanom konaní 21. novembra 2011 predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi 20. decembra 2011 uznala za dôvodnú.

Ústavný súd navyše v súčinnosti s okresným súdom zistil, že v roku 2012 okresný súd urobil tieto procesné úkony:

- v marci 2012 znalec doručil znalecký posudok a súdny spis bol postúpený vyššiemu súdnemu úradníkovi,

- v apríli 2012 okresný súd doručoval znalecký posudok účastníkom konania a v máji 2012 bol účastníkom doručený,

- 29. mája 2012 bol súdny spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi. Vo veci nie je nariadené pojednávanie.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje,   že   využitie   právneho   prostriedku,   na   uplatnenie   ktorého   mala   sťažovateľka právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa v okolnostiach posudzovanej veci z jeho pohľadu javí ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mala sťažovateľka k dispozícii a úspešne ho aj využila ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedeného vyplýva, že stav namietaného konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti umožňuje vysloviť názor, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní prispelo k odstráneniu   nežiaduceho   stavu   zapríčineného   dovtedajším   neefektívnym   postupom okresného súdu, čo z pohľadu ústavného súdu znamená, že sťažnosť nie je ani z tohto dôvodu opodstatnená.

Ústavný súd uzavrel, že hoci doterajší postup okresného súdu v namietanom konaní nebol   celkom   bez   prieťahov,   ich   intenzita   však   s   prihliadnutím   na   ostatné   okolnosti prerokúvanej veci nedosiahla úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a nevylučuje možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).

Ústavný   súd   preto   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   po   predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný   súd   napokon   dodáva,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2012