znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 436/09-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   16.   decembra 2009   predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   I.   P.,   t.   č.   vo   väzbe,   zastúpeného advokátom JUDr. J. H., K., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 39/09 a jeho uznesením z 23. novembra 2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   I.   P. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra 2009 doručená sťažnosť Ing. I. P., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. H.,   K.,   ktorou   namieta porušenie svojho práva podľa   čl. 5 ods.   4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 39/09 a jeho uznesením z 23. novembra 2009.

Zo   sťažnosti   vyplýva, že   sťažovateľ   bol   uznesením   sudcu   pre prípravné   konanie Okresného súdu Košice II sp. zn. 0 Tp 19/09 z 21. februára 2009 vzatý do väzby „ako obvinený pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Trestného zákona“ z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku, pričom uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)   sp. zn. 6 Tost   14/09 z 21. augusta 2009 mu bol zrušený dôvod väzby podľa v § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.   Sťažovateľovi   bola   uznesením   špecializovaného   súdu   sp.   zn.   Tp   39/09 z 21. augusta   2009   predĺžená   lehota   trvania   väzby   do   20.   decembra   2009.   Následne špecializovaný súd uznesením sp. zn. Tp 39/09 z 23. novembra 2009 na základe návrhu prokurátorky   Úradu   špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky (ďalej len „špeciálna prokuratúra“) predĺžil sťažovateľovi lehotu trvania väzby do 20. júna 2010.   Proti   označenému   uzneseniu   podal   sťažovateľ   sťažnosť   prostredníctvom   svojho právneho zástupcu. Sťažovateľ tvrdí, že „Pred vydaním predmetného uznesenia mi nebolo umožnené oboznámiť sa s návrhom prokurátora a vyjadriť sa k nemu“, poukazujúc na to, že špecializovaný súd rozhodol o návrhu špeciálnej prokuratúry „skôr ako mohol byť reálne návrh doručený na vyjadrenie mne ako strane v trestnom konaní“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ zastáva názor, že postupom špecializovaného súdu v jeho veci došlo k porušeniu jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru a na tomto základe žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 39/09 o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby bolo porušené. Uznesenie Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. Tp 39/09 zo dňa 23. 11. 2009 sa zrušuje.

Prikazuje sa Špecializovanému trestnému súdu prepustiť obvineného Ing. I. P. na slobodu.

Špecializovaný trestný súd je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. J. H. do 15 dní od právoplatnosti tohoto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom špecializovaného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 39/09 a jeho   uznesením   z   23.   novembra   2009   súvisiacim   s   rozhodovaním   o   predĺžení   lehoty trvania jeho väzby.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva alebo slobody, resp. ľudského práva alebo základnej slobody vyplývajúcej z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).

V   danom   prípade   bol   sťažovateľ   oprávnený   podať   proti   namietanému   postupu špecializovaného súdu, ako aj jeho uzneseniu z 23. novembra 2009 sťažnosť, o ktorej je oprávnený   a   zároveň   aj   povinný   rozhodnúť   najvyšší   súd   podľa   príslušných   ustanovení Trestného poriadku. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol o tomto svojom oprávnení riadne poučený a túto možnosť aj využil; zo sťažnosti nevyplýva, či najvyšší súd už o tejto sťažnosti sťažovateľa rozhodol. Ústavný súd v tejto súvislosti   zdôraznil, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný návrhom na začatie konania, ktorý je v tomto prípade   zastúpený   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   a preto   mohol   o sťažnosti sťažovateľa   rozhodovať   len   v rozsahu   namietaného   porušenia   práva   podľa   čl.   5   ods.   4 dohovoru postupom špecializovaného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 39/09 a jeho uznesením z 23. novembra 2009.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť   o   sťažnosti   sťažovateľa   podanej   podľa   príslušných   ustanovení   Trestného poriadku   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať   o   sťažnosti   sťažovateľa adresovanej   ústavnému   súdu.   Ústavný   súd   preto   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2009