znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 435/2012-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosť D. M., Česká republika, zastúpenej advokátom JUDr. L. D., M.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/62/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2012 doručená   sťažnosť   D.   M.,   Česká   republika   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom JUDr. L. D., M. (ďalej len „právny zástupca“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/62/2006.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   uviedla,   že „podáva   týmto   sťažnosť   proti   prieťahom v súdnom konaní, ktoré svojou nečinnosťou spôsobila Slovenská republike - Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie 13, Bratislava Okresný súd Prievidza, Švéniho 5, 971 72 Prievidza“.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   ďalej   uviedla,   že „...   podala   dňa   13.   03.   2006   žalobu na vyporiadanie   zrušeného   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   za   trvania manželstva...

O návrhu navrhovateľky je na Okresnom súde v Prievidzi vedené konanie pod číslom 11C 62/2006...

V roku 2008 nariadil súd znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva a z odboru ekonómie, posudky boli vypracované v priebehu roka 2008.

Navrhovateľka predložila súdu dňa 03. 07. 2009 stanovisko, v ktorom sa vyjadrila k výsledkom znaleckého dokazovania s návrhom na rozhodnutie súdu...

Súd následne vytýčil pojednávanie v dňoch 07. 07. 2009, 01. 06. 2010, 27. 07. 2010 a na pojednávaní dňa 17. 08. 2010 odročil pojednávanie na neurčito za účelom doplnenia dokazovania a účastníkom uložil predložiť návrhy...

Vzhľadom na to, že podľa názoru sťažovateľky znalecké posudky a vyjadrenia k nim boli   dobrým   základom   na   vydanie   rozhodnutia   vo   veci,   sťažovateľka   nežiadala   ďalšie doplnenie dokazovania...

Napriek   tomu   zákonná   sudkyňa   v   konaní   žiadnym   spôsobom   uvedené   prieťahy neodstránila ani do dnešného dňa nevytýčila nový termín pojednávania.

Až   dňa   16.   03.   2011   súd   vydal   medzitímny   rozsudok,   v   ktorom   rozhodol,   že nehnuteľnosť nadobudnutá za trvania manželstva nepatrí do BSM účastníkov...

Odvolanie navrhovateľky voči tomuto rozsudku bolo dňa 29. 04. 2011 odvolacím súdom odmietnuté.

Dňa 23. 06. 2011 zákonná sudkyňa opakovane vyzvala navrhovateľku na oznámenie dôkazov,   ktoré   v   konaní   navrhuje   vykonať   a   ďalej   ju   vyzvala   na   uzatvorenie   dohody s odporcom...

Navrhovateľka svojim podaním zo dňa 27. 09. 2011 reagovala na túto výzvu, zhrnula svoje návrhy a žiadala aby súd vo veci rozhodol...

Do dnešného dňa tak súd neurobil a sťažovateľka sa nevie vlastnými silami domôcť rozhodnutia vo veci.

Napriek tomu, že od podania žaloby ubehlo už viac ako 6 rokov, konanie nebolo do dnešného dňa právoplatne ukončené rozsudkom vo veci, a to aj napriek sťažnostiam na nekonanie a opakované žiadosti navrhovateľky o pokračovanie v konaní.“.

Sťažovateľka v závere uviedla, že „na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby Ústavný súd prikázal Okresnému súdu v Prievidzi, aby vo veci vedenej pod číslom konania 11 C/62/2006 konal podľa príslušných procesních predpisov občianskeho práva a odstránil tak   porušovanie   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytečných prieťahov a zaviazal ho zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000.- € do dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia   Ústavného   súdu   a   trovy   právneho zastúpenia vo výške 349,58 € všetko k rukám právneho zástupcu sťažovateľa do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu na účet právního zástupcu vedený vo V. a. s. č...“.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažnosť neobsahovala všetky zákonom Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ustanovené náležitosti, ústavný súd listom z 26. júna 2012 (ďalej   len   „výzva“)   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky,   aby   odstránil   nedostatky sťažnosti,   konkrétne,   aby zosúladil   údaje týkajúce sa   sťažovateľky uvedené v sťažnosti s údajmi   uvedenými   na   splnomocnení   vrátane   údajov   uvedených   v   úradnej   doložke nachádzajúcej sa na zadnej strane splnomocnenia; predložil podanie adresované okresnému súdu, ktorým bolo žiadané o pokračovanie v konaní a na ktoré sťažovateľka odkazovala v podaní   z   22.   marca   2012;   oznámil,   či   v   konaní   vedenom   na   okresnom   súde   sp.   zn. 11 C/26/2006   o   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   boli   zo   strany sťažovateľky uskutočnené procesné úkony smerujúce k odstráneniu tvrdených prieťahov a v prípade, ak áno, kedy a s akým výsledkom bolo o nich rozhodnuté, a sformuloval návrh rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd právneho zástupcu   upozornil, že v prípade,   ak nedostatky   sťažnosti   v stanovenej lehote neodstráni, bude sťažnosť odmietnutá.

Na základe výzvy právny zástupca sťažovateľky doručil ústavnému súdu dve podania (jedno zo 4. júla 2012 a druhé z 10. júla 2012), prostredníctvom ktorých reagoval na výzvu ústavného   súdu.   V   podaní   zo   4.   júla   2012   právny   zástupca   uviedol   okrem   iného   tieto skutočnosti:

„1. v dobe začatia konania o vyporiadanie BSM používala sťažovateľka meno svojho manžela - neskôr odporcu. K zániku BSM došlo za trvania manželstva a až následne došlo k rozvodu manželstva a po jeho rozvode moja klientka prijala svoje dievčenské meno...

2.   podaním   zo   dňa   22.   01.   2007   podala   sťažovateľka   sťažnosť   na   Okresný   súd Prievidza na prieťahy v súdnom konaní č. 11C 62/2006. Zrejme písacou chybou došlo ku nesprávnemu dátumu na sťažnosti, kde je uvedený dátum 22.   1.   2006...   Z odpovede predsedníčky súdu   vyplýva,   že sťažnosť   bola   podaná   dňa   22.   01.   2007   a   súd sťažnosť v celom   rozsahu   zamietol   a   zodpovednosť   za   nekonanie   v   podstate   preniesol na navrhovateľku...

3.   právny zástupca   navrhovateľky –   sťažovateľky   viackrát   žiadal o   pokračovanie v konaní...“

Právny zástupca v závere predmetného podania upravil petit sťažnosti takto:„Ústavný   súd   SR   konštatuje,   že   v   uvedenom   konaní   bolo   porušené   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   bolo   porušené   jej   základné   právo na urýchlenú   súdnu   ochranu.   Vzhľadom   k   vyššie   uvedenému   Ústavný   súd   prikazuje Okresnému súdu Prievidza konať vo veci a odstrániť tak prieťahy v konaní č. 11 C/62/2006 Okresný   súd   Prievidza   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľke   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 5.000.- € a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 349,58 € k rukám právneho zástupca sťažovateľky, všetko na účet vedený vo V. a. s. č...“

Podaním z 10. júla 2012 právny zástupca predložil rozhodnutie Obvodného úradu v P.   č.   2006/01870/006273 z 28.   júna 2006, ktorým   Obvodný   úrad v P.   povolil   zmenu priezviska pre D. B., rod. M., nar..., z priezviska B. na „M.“.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Všeobecné   náležitosti   návrhu na začatie   konania pred   ústavným súdom   upravujú ustanovenia § 20 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Preskúmaním obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd uvádza, že v sťažnosti nie jednoznačne identifikovaná sťažovateľka, resp. jednoznačne nie je zrejmé, či sťažovateľka a osoba, ktorá udelila splnomocnenie právnemu zástupcovi na zastupovanie v konaní pred ústavným   súdom,   je   tým   istým   subjektom,   čo   ústavný   súd   považuje   za   významný nedostatok   sťažnosti.   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   uvádza,   že   v   sťažnosti   sú   ako identifikačné údaje sťažovateľky uvedené meno a priezvisko („D. M.“), rodné číslo („...“) a bydlisko („...“). Na lícnej strane splnomocnenia, ktoré bolo prílohou sťažnosti, sa uvádzajú ako identifikačné údaje sťažovateľky meno a priezvisko („D. M.“), dátum narodenia („...“) a bydlisko („Česká republika“). Na rube predmetného splnomocnenia v úradnej doložke sú vpísané údaje týkajúce sa mena a priezviska („D. M.“), rodného čísla („...“) a bydliska („P.“).

Z uvedeného vyplýva, že rodné číslo   uvedené v sťažnosti   je v zjavnom rozpore s rodným číslom uvedeným v úradnej doložke nachádzajúcej sa na rube splnomocnenia, bydlisko uvedené v sťažnosti je v rozpore s bydliskom uvedeným na líce splnomocnenia, ako aj v úradnej doložke nachádzajúcej sa na rube splnomocnenia.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   identifikačné   údaje sťažovateľky uvedené v sťažnosti a v splnomocnení sú natoľko rozporuplné, že neposkytujú jednoznačnú   identifikáciu   osoby   sťažovateľky   a   na   ich   základe   nemožno   dospieť k spoľahlivému   záveru,   že   sťažovateľka   je   tým   istým   subjektom   ako   osoba,   ktorá   je uvedená v splnomocnení. Z tohto dôvodu je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť nespĺňa všeobecné kritéria návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 zákona o ústavnom súde.

V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že právny zástupca sťažovateľky bol ústavným súdom   vyzvaný,   aby   odstránil   nedostatky   sťažnosti.   Právny   zástupca   na   túto   výzvu ústavného súdu primeraným spôsobom nereagoval, a to napriek tomu, že bol ústavným súdom   výslovne   upozornený,   že   v   prípade,   ak   nedostatky   sťažnosti   neodstráni,   bude sťažnosť odmietnutá.

Vzhľadom   na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že podmienky na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie splnené neboli, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom rozhodol tak, že sťažnosť, ktorou sťažovateľka namietala porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu,   je potrebné odmietnuť pre nesplnenie náležitostí predpísaných zákonom.

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd uvádza, že úmysel zákonodarcu, aby právne zastúpenie sťažovateľa/sťažovateľky zástupcom z radov advokátov zabezpečilo poskytnutie kvalifikovanej právnej pomoci v konaní pred ústavným súdom, v danom prípade naplnený nebol a je nutné konštatovať, že právny zástupca sťažovateľky nepostupoval pri výkone advokácie   s   odbornou   starostlivosťou,   tak   ako   mu   to   ukladá   §   18   ods.   2   zákona č. 586/2003 Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Uvedené je o   to   významnejšie,   že   sťažnosť   sťažovateľky   bola   už   po   druhýkrát   ústavným   súdom odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Predmetné rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci, avšak iba   za   predpokladu,   ak nová   sťažnosť   podaná   ústavnému   súdu   bude   obsahovať   všetky zákonom predpísané náležitosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde a v čase jej podania namietané porušovanie označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom okresným súdom bude trvať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2012