znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 432/2013-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   septembra   2013 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Ladislava Orosza o sťažnostiach M. H., N., a V. L., K., zastúpených advokátkou JUDr. M. Š.,   K.,   vo   veci   namietaného porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie ich   záležitosti   v   primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   v   konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 108/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 459/1999), za účasti Okresného súdu Košice-okolie, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. H. a V. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   C 108/2005 p o r u š e n é   b o l i.

2. M. H. a V. L. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každej v sume po 8 000 € (slovom osemtisíc eur), ktoré im j e   Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice-okolie j e   p o v i n n ý   uhradiť M. H. a V. L. trovy konania v   sume   331,13   €   (slovom   tristotridsaťjeden   eur   a trinásť   centov)   na   účet   ich   právnej zástupkyne JUDr. M. Š., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnostiam n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2013 doručená sťažnosť M. H., N., vedená pod sp. zn. Rvp 14620/2013, a sťažnosť V. L., K., vedená pod sp. zn. Rvp 14621/2013 (ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených advokátkou JUDr. M. Š., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C   108/2005   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   459/1999)   o určenie   vlastníctva   k nehnuteľnostiam.

Sťažovateľky v sťažnostiach zhodne uvádzajú:„22.   apríla   1999   –   sa   začalo   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 14 C 459/99 doručením návrhu na začatie konania navrhovateľa - P. J. smerujúceho voči odporcom - 1/ J. J., 2/ M. K., 3/ M. K. a 4/ V. C. o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam titulom vydržania. Navrhovateľ P. J. sa svojim návrhom domáhal voči odporcom určenia, že je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. N. vedených na LV č. 1008 a na LV č. 1069 v podiele 1/1, na LV č. 1042 v podiele ½, na LV č. 1009 v podiele 2/3. Vec bola pridelená sudkyni JUDr. A.

/Po   začatí   konania   11.   júna   2001   zomrel   odporca   v   1.   rade   J.   J.,   narodený... Dedičské   konanie   po   odporcovi   v   1.   rade   bolo   ukončené   osvedčením   o dedičstve   č.   D 1059/2001, D not 110/2001 z 5. júna 2003, ktoré sa stalo právoplatným 21. júna 2003. Podľa tohto dedičského rozhodnutia mal odporca v 1. rade tri dedičky (jeho tri dcéry) - T. J., V. L. rod. J. a M. H. rod. J. a každá z nich zdedila podiel odporcu v 1. rade na niektorej z nehnuteľností   tvoriacich   predmet   označeného   konania.   Konkrétne   podiel   poručiteľa   na nehnuteľnosti vedenej na LV č. 1069 zdedila T. J., na LV č. 1042 zdedila V. L. rod. J. a na LV č. 1008 a 1009 zdedila M. H. rod. J./

Okresný súd prvý úkon vo veci vykonal po štyri a pol roku od začatia konania, do toho času vo veci nevykonal jediný úkon, ani nedoručoval návrh na začatie konania na vyjadrenie odporcom.

30. októbra 2003 – bol vykonaný prvý úkon okresného súdu, prvé pojednávanie, ktoré   bolo   odročené   bez   prejednania   veci.   Na   tomto   pojednávaní   bol   prítomný   len navrhovateľ.   Odporcovi   v   1.   rade   doručenie   predvolania   nebolo   vykázané   a   poštový doručovateľ oznámil okresnému súdu, že k nedoručeniu predvolania došlo z dôvodu úmrtia odporcu v 1. rade. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že navrhovateľ oznámi súdu nového právneho zástupcu, čo aj urobil 10. novembra 2003.

Druhý úkon okresného súdu nasledoval po roku a piatich mesiacoch.

20. apríla 2005 – bol vykonaný druhý úkon okresného súdu, druhé pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením zastavil konanie voči odporcovi v 1. rade (aj voči odporcovi v   4.   rade)   z   dôvodu   späťvzatia   návrhu   voči   nim   zástupkyňou   navrhovateľa   na   tomto pojednávaní a konanie voči odporcom v 2. a 3. rade vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 16 C 108/2005. Okresný súd na toto pojednávanie opätovne volal aj odporcu v 1. rade, napriek tomu, že už mal vedomosť o jeho úmrtí. Odporcovi v 1. rade doručenie predvolania opätovne nebolo vykázané a poštový doručovateľ opätovne oznámil okresnému súdu, že k nedoručeniu predvolania došlo z dôvodu úmrtia odporcu v 1. rade. Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa založila do spisu úpravu návrhu z 20. apríla 2005, ktorou navrhovateľ zmenil svoj návrh tak, že sa už nedomáhal určenia nehnuteľností v k. ú. N. označených v jeho pôvodnom návrhu do svojho vlastníctva ale do dedičstva po M. J., zomrelom..., v časti zmenil aj rozsah podielov na nehnuteľnostiach označených už v pôvodnom návrhu, ktoré navrhoval určiť do dedičstva a zároveň rozšíril návrh o určenie ďalších nehnuteľností do dedičstva po M. J. (nehnuteľností v k. ú. K. na LV č. 14736, LV č. 14737 a v k. ú. J. na LV č. 12396). Konanie po vylúčení bolo naďalej vedené okresným súdom pod sp. zn. 16 C 108/2005 a vec bola naďalej pridelená sudkyni JUDr. A. a počnúc od 13. januára 2009 bola vec pridelená sudkyni JUDr. D.

/Pôvodný navrhovateľ P. J., narodený... zomrel v priebehu konania dňa..., dedičské konanie po ňom bolo ukončené rozhodnutím z 1. októbra 2007./

Tretí   úkon   okresného   súdu   nasledoval   po   dvoch   rokoch   a   necelých   šiestich mesiacoch.

17. októbra 2007 – bol vykonaný tretí úkon okresného súdu, tretie pojednávanie, na ktorom   bola   prítomná   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   a   na   ktoré   boli   volaní   len predchádzajúci odporcovia v 2. a 3. rade M. K. a M. K., už označený ako odporcovia v 1. a 2. rade. Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa oznámila, že navrhovateľ zomrel a pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že zástupkyňa navrhovateľa má oznámiť súdu, či jeho dedičia vstupujú do konania.

/1.   apríla   2008   –   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie,   ktorým   právny nástupcovia (dedičia) navrhovateľa, ako aj právny nástupcovia (dedičia) M. J. oznamujú, že   vstupujú   do   konania   ako   navrhovatelia.   Zároveň   predložili   plnomocenstvá   k zastupovaniu bývalou právnou zástupkyňou zomrelého navrhovateľa./

Štvrtý úkon okresného súdu nasledoval po roku a dvoch mesiacoch.

17.   decembra   2008   -   štvrtým   úkonom   okresného   súdu   bola   výzva   adresovaná navrhovateľom na opravu okruhu účastníkov na strane odporcov.

/13. januára 2009 – bola vec pridelená sudkyni JUDr. D./ Piaty a šiesty úkon okresného súdu nasledoval po deviatich mesiacoch.

21.   septembra 2009 – okresný súd svojím piatym úkonom vyhotovil a doručoval osobám,   ktoré   toho   času   považoval   za   účastníkov   uznesenie   s   poučením   o   procesných právach.

22.   septembra   2009   –   šiesty   úkon   okresného   súdu,   výzva   navrhovateľom   na oznámenie okruhu účastníkov na strane odporcov.

/24. júna 2010 – bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľov učinené ich právnou zástupkyňou – upresnenie okruhu účastníkov na strane odporcov./

Siedmy úkon okresného súdu a ďalšie úkony okresného súdu nasledovali až v roku 2012, teda po dvoch rokoch a piatich mesiacoch.

28.   februára   2012   –   okresný   súd   svojim   siedmym   úkonom   opätovne   vyzval navrhovateľov na upresnenie pasívne legitimovaných účastníkov, t. j. účastníkov na strane odporcov.

/8. júna 2012 – bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľov učinené ich právnou zástupkyňou – k okruhu účastníkov na strane navrhovateľov i odporcov./

15. júna, 21. augusta 2012 a 21. septembra 2012 – boli okresným súdom nariadené termíny pojednávaní, ktoré boli následne zrušené. Termín určený na 15. júna 2012 bol zrušený pre úmrtie navrhovateľky v 6. rade, pričom na toto pojednávanie sťažovateľka a ani ostatné právne nástupníčky pôvodného odporcu v 1. rade J. J. ani neboli predvolávané. Termín   určený   na   21.   augusta   2012   bol   zrušený   pre   dovolenku   právnej   zástupkyne navrhovateľov   a   termín   určený   na   21.   septembra   2012   bol   zrušený   z   dôvodu   žiadosti právnej   zástupkyne   navrhovateľov   pre   nezadováženie   potrebných   listinných   dôkazov   ku konaniu.

2.   augusta   2012   –   okresný   súd   urobil   prvý   úkon   voči   sťažovateľke   a   ostatným právnym nástupníčkam pôvodného odporcu v 1. rade J. J., a to doručením predvolania na pojednávanie na 21. septembra 2012 a doručením úpravy (zmeny) návrhu z 20. apríla 2005. /12. októbra 2012 – bolo okresnému súdu doručené podanie právnych nástupcov navrhovateľa – k okruhu účastníkov./

13. novembra 2012 – sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom pripustenia zmeny návrhu na začatie konania, ktorá zmena bola okresnému súdu doručená   20.   04.   2005,   ako   aj   za   účelom   pripustenia   ďalších   účastníkov   na   strane navrhovateľov.

6. decembra 2012 – okresný súd vyzval navrhovateľov na odstránenie rozporov v ich podaniach, keďže z nich nie je jasné, či berú späť svoj návrh voči dvom odporcom alebo nie.

/20.   decembra   2012   –   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   zástupcu navrhovateľov na predĺženie lehoty na odstránenie rozporov v ich písomných podaniach./

23.   januára   2013   –   po   márnom   uplynutí   lehoty   určenej   navrhovateľom   na odstránenie rozporov okresný súd vydal uznesenie o pripustení zmeny návrhu na začatie konania, ktorá zmena bola okresnému súdu doručená 20. 04. 2005 a uznesenie o pripustení ďalších účastníkov na strane navrhovateľov.“

Sťažovateľky   tvrdia,   že   okresný   súd   s   nimi   (ako   ani   s   ostatnými   dedičkami   po odporcovi v 1. rade) dlhodobo nekonal ako s účastníčkami konania a prvý úkon voči nim urobil   až   doručením   predvolania   na   pojednávanie   21.   septembra   2012 „a   súčasným doručením úpravy (zmeny) návrhu z 20. apríla 2005“. Okresný súd bol v rámci doterajšieho konania podľa sťažovateliek opakovane úplne nečinný vo viacerých označených obdobiach a po viac ako 13 rokoch trvania súdneho konania vec ani len nezačal meritórne prerokúvať.

Sťažovateľky,   ktoré   sú   právnymi   nástupníčkami   (dedičkami)   odporcu   v   1.   rade, navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo [sťažovateliek] na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice – okolie v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 14 C 459/1999 a následne pod sp. zn. 16 C 108/2005 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice – okolie prikazuje, aby v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn.   14   C   459/1999   a   následne   pod   sp.   zn.   16   C   108/2005   konal   bez   zbytočných prieťahov.

3. [Sťažovateľkám   jednotlivo] sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške   10   000,-   €,   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   –   okolie   povinný   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice – okolie je povinný uhradiť [sťažovateľkám jednotlivo] trovy konania v sume 275,94 € (za dva úkony právnej služby – príprava a prevzatie zastúpenia a spísanie sťažnosti á 130,16 € x 2 a režijného paušálu v roku 2013 v sume 7,81 € x 2) na účet [ich] advokátky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť   na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 14620/2013 a sp. zn. Rvp 14621/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na to, že sťažnosti sa týkajú toho istého konania   vedeného   okresným   súdom,   proti   ktorému   tieto   sťažnosti   smerujú,   rozhodol ústavný   súd,   uplatniac   citované   právne   normy,   tak,   že   uvedené   sťažnosti   sťažovateliek spojil uznesením č. k. IV. ÚS 432/2013-10 zo 4. júla 2013 na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. IV. ÚS 432/2013.

Ústavný   súd   25.   júla   2013   vyzval   okresný   súd,   aby   sa   vyjadril   k prijatým sťažnostiam sťažovateliek a aby oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatých sťažnostiach. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 16. augusta 2013 doručenom ústavnému súdu 16. augusta 2013 okrem iného uviedla:

„Konanie   č.   k.   16   C/108/2005   bolo   vylúčené   z   konania   č.   14   C/459/1999   na samostatné konanie uznesením zo dňa 20. 4. 2005.

Vec č. k. 16 C/108/2005 bola pridelená JUDr. D. dňa 13. 1. 2009. Následne bolo účastníkom konania doručené poučenie o procesných právach a povinnostiach. Vzhľadom na   to,   že   súd   zistil,   že   je   nesprávne   označený   okruh   účastníkov   konania   (pasívne legitimovaných), bola právna zástupkyňa žalobcov vyzvaná, aby spresnila okruh pasívne legitimovaných účastníkov. Právna zástupkyňa žalobcov doručila súdu dňa 24. 6. 2010 spresnenie okruhu účastníkov... Predmetné podanie však bolo nedostatočné a nejasné... Z uvedeného dôvodu bola opätovne vyzvaná, aby upravila okruh účastníkov konania.... Dňa 16. 4. 2012 Okresný súd Košice – okolie v danej veci vytýčil pojednávanie na 15. 6. 2012. Z poštovej obálky obsahujúcej predvolanie na pojednávanie žalobkyni A. J. (pôvodnej žalobkyne v 6. rade), vrátenej na súd dňa 11. 6. 2012, bolo zistené, že menovaná zomrela. Súd preto pojednávanie zo dňa 15. 6. 2012 odročil na 21. 8. 2012 s tým, že na nasledujúce pojednávanie predvolal aj žalovanú v 3. rade T. J., žalovanú v 4. rade M. H. a žalovanú v 5. rade V. L. Zároveň súd vyzval PZ žalobcov JUDr. H., aby v lehote 15 dní oznámila   súdu   dátum   úmrtia   žalobkyne   v   6.   rade   A.   J.,   mená   a   adresy   jej   právnych nástupcov   a   predložila   dedičské   rozhodnutie.   Žalovaným   v   3.,   v   4.   a   v   5.   rade   bola doručená úprava žalobného návrhu zo dňa 20. 4. 2005. Dňa 2. 7. 2012 bolo pojednávanie určené   na   21.   8.   2012   zrušené   z dôvodu   čerpania   dovolenky   PZ   žalobcov   JUDr.   H. Nasledujúce pojednávanie bolo vytýčené na 21. 9. 2012, pričom na toto pojednávanie bola žalovaná v 3. rade T. J. riadne predvolaná. PZ žalobcov JUDr. H. doručila súdu dňa 18. 9. 2012   žiadosť   o   odročenie   pojednávania   určeného   na   21.   9.   2012   za   účelom upresnenia okruhu dedičov na strane žalobcov v dôsledku úmrtia A. J. Písomným podaním, ktoré došlo súdu dňa 12. 10. 2012, PZ žalobcov upresnila okruh právnych nástupcov neb. A. J. Nasledujúce pojednávanie súd vytýčil na 13. 11. 2012, na ktorý boli všetci účastníci konania riadne a včas predvolaní.   Pojednávanie bolo   odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o pripustení zmeny návrhu na začatie konania tak, ako je uvedené v úprave žalobného návrhu zo dňa 20. 4. 2005. Dňa 6. 12. 2012 si súd dal pripojiť dedičské spisy tunajšieho   súdu,   č.   k.   D   288/76,   D   94/80,   D   1327/97,   Dnot 457/97,   D   1059/01,   10 D/759/2006,   Dnot 143/2006 a dedičský   spis po neb.   A.   J.,   a   zároveň vyzval   právneho zástupcu žalobcov na odstránenie rozporu v písomných vyjadreniach zo dňa 21. 6. 2010 a dňa 6. 6. 2012, pretože z uvedených podaní nie je zrejmé, či berie žalobu voči žalovaným v 1. rade M. K. a v 2. rade M. K. späť alebo nie. Na základe žiadosti právnej zástupkyne žalobcov jej bola do 15. 1. 2013 predĺžená lehota na vyjadrenie sa. Uznesením zo dňa 23. 1. 2013 bol pripustený vstup M. C., E. S., M. B., J. S. a M. K. do konania na strane žalobcov a uznesením zo dňa 23. 1. 2013, č. k. 16 C/108/2005-117, bola pripustená zmena žalobného návrhu. Dňa 26. 3. 2013 súd urgoval právnu zástupkyňu žalobcov JUDr. H., aby doručila odpoveď na výzvu súdu, ktorá jej bola doručená dňa 19. 12. 2012, a týkala sa rozporov v jej vyjadreniach vo veci. Urgenciu prevzala právna zástupkyňa žalobcov dňa 5. 4. 2013 spolu s predvolaním   na   pojednávanie   vytýčeného   na   30.   4.   2013.   Následne   dňa   29.   4.   2013 doručila právna zástupkyňa žalobcov späťvzatie návrhu, na základe ktorého tunajší súd konanie   uznesením   zo   dňa   3.   6.   2013   konanie   zastavil.   Voči   tomuto   uzneseniu   podali žalované v 3., 4. a v 5. rade odvolanie. Po vrátení súpisu k ústavnému súdu spis bude predložený na krajský súd za účelom rozhodnutia o odvolaní voči uzneseniu o zastavení konania.

Poukazujem   aj   na   skutočnosť,   že   v   júli   2011   JUDr.   D.   čerpala   dovolenku   a   od začiatku augusta 2011 až do decembra 2011 bola dlhodobo a nepretržito práceneschopná. Dňa 29. 3. 2012 podala sťažnosť na prieťahy v konaní aj k rukám predsedníčky tunajšieho súdu aj ďalšia účastníčka konania... T. J.

Po prešetrení jej sťažnosti vzhľadom na zistené, bol nad ďalšou plynulosťou konania v apríli 2012 nariadený dohľad predsedníčkou súdu a to v trojmesačných intervaloch. Po nariadenom dohľade možno konštatovať, že prejednávajúca sudkyňa ďalej vo veci koná bez prieťahov.“

Ústavný   súd   19.   augusta   2013   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateliek,   aby   sa vyjadrila k stanovisku okresného súdu a aby oznámila, či súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatých sťažnostiach sťažovateliek.

Právna zástupkyňa sťažovateliek vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu z 26.   augusta   2013   (doručenom   ústavnému   súdu   3.   septembra   2013)   okrem   popisu doterajšieho priebehu namietaného konania uviedla:

„Súdne   konanie   vedené   okresným   súdom   pôvodne   pod   sp.   zn.   14   C   459/99   a následne pod sp. zn. 16 C 108/2005 ku dňu podania sťažností ústavnému súdu (22. apríla 2013) trvalo 14 rakov a nebolo právoplatne skončené. V priebehu 14 rokov okresný súd ani raz meritórne vo veci nerozhodol, dokonca ani len nepristúpil k meritórnemu prejednaniu veci   samej.   Celý   priebeh   konania   charakterizujú   opakované   procesné   pochybenia okresného súdu, nevyvodenie vecných dôsledkov zo zmätočných podaní navrhovateľov a namiesto   toho   zasielanie   neefektívnych   výziev   navrhovateľom.   Konanie   nie   je   ani   do dnešného   dňa   právoplatne   skončené.   Sťažovateľky   po   14   rokoch   trvania   namietaného súdneho   konania   a teda   po   14   rokoch   spochybňovania   ich   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam, majú minimálne morálny záujem na dosiahnutí meritórneho rozhodnutia v predmetnej veci. Okresný súd tento záujem sťažovateliek nevyhodnotil ako vážny dôvod pre ich nesúhlas so späťvzatím návrhu navrhovateľmi (ktorý bol súdu doručený po podaní sťažnosti ústavnému súdu) a konanie vo veci zastavil. Preto boli sťažovateľky nútené svoj nesúhlas s takýmto postupom okresného súdu vyjadriť vo svojom odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania, o ktorom doposiaľ odvolací súd nerozhodol.

Z...   priebehu   namietaného   konania   je   zrejmé,   že   účastníctvo   sťažovateliek v namietanom konaní bolo dané počnúc úmrtím ich právneho predchodcu v súlade s § 107 OSP v roku 2001, čomu nasvedčuje aj to, že okresný súd toho času so sťažovateľkami ako účastníčkami koná bez toho, že by vznik ich účastníctva v konaní podmieňoval potrebou procesného rozhodnutia o ich pripustení do konania.

Pokiaľ okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti po jej prijatí na ďalšie konania uvádza, že postup súdu počnúc aprílom 2012, kedy bol nariadený dohľad nad plynulosťou konania v trojmesačných intervaloch,   sa už nevyznačuje prieťahmi   s týmto hodnotením stavu konania sťažovateľky nesúhlasia.

Je pravdou že na novú zákonnú sudkyňu, ktorej bola pridelená vec až v roku 2009 sa presunula ťarcha nápravy dovtedajších závažných procesných pochybení okresného súdu v namietanom   konaní   (trvajúcom   v   čase   pridelenia   veci   novej   sudkyni   už   skoro   desať rokov). Pričom náprava týchto procesných pochybení bola nesporne sťažená aj laxným prístupom navrhovateľov (resp. ich právnej zástupkyne) k jasnému vymedzeniu účastníkov konania.

Avšak vzhľadom k celkovej dĺžke konania a k laxnému prístupu navrhovateľov resp. ich   zástupcu k opätovným výzvam   súdu,   úkony súdu   spočívajúce opakovanom   vyzývaní navrhovateľov k upresňovaniu okruhu účastníkov sa javia ako nadbytočné a neefektívne. Okresný súd aj bez týchto výziev mohol už v roku 2009 vydať uznesenia, ktoré vydal až v januári 2013. Neefektívnym sa javí aj opakované odročovanie pojednávaní v roku 2012 z takých dôvodov na strane navrhovateľov, ktoré nie je možné považovať za relevantné a zákonné   dôvody   pre   odročenie   pojednávaní.   Vzhľadom   k   uvedenému   postup   súdu   na rozdiel od názoru predsedníčky okresného súdu, sa sťažovateľkám nejaví ako bezprieťahový nielen v rokoch 1999 až 2011, ale ani v roku 2012, a ani v roku 2013.

Sťažovateľky   preto   navrhujú   ústavnému   súdu,   aby   v   celom   rozsahu   vyhovel   ich sťažnosti v súlade s nimi navrhnutým petitom a okresný súd zaviazal k náhrade trov konania sťažovateľkám pozostávajúcim z trov právneho zastúpenia advokátkou; za 2 úkony právnej služby bez spoločného zastúpenia sťažovateliek advokátkou pri týchto úkonoch (príprava a prevzatie zastúpenia, sťažnosť) x 130,16 €+ 2 x režijný paušál 7,81 € = 275,94 € u jednej sťažovateľky   x   2   sťažovateľky   =   551,88   €   a   za   1   úkon   právnej   služby   pri   spoločnom zastúpení sťažovateliek advokátkou po spojení veci (vyjadrenie k stanovisku porušovateľa) x 65,08 € (zníženie hodnoty úkonu o 50%) + režijný paušál 7,81 € = 72,89 € u jednej sťažovateľky x 2 sťažovateľky = 145,78 6, t. j. spolu 697,66 € plus DPH 20% v sume 139,53 € (t. j. spolu 837,19 €).“

Právna zástupkyňa zároveň uviedla, že sťažovateľky súhlasia s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania sťažností.

Ústavný   súd   v   nadväznosti   na   to   využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky   sa   sťažnosťami   domáhajú   vyslovenia   porušenia   základného   práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľky zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04). Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vyplýva   z   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.   Predmetom   namietaného   konania   okresného   súdu   je   rozhodovanie   o žalobách sťažovateliek o určenie ich vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú účastníčkami konania od 21. júna 2003. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá síce tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nevykazuje znaky právnej zložitosti, skutkovo je však (vzhľadom na zmeny v okruhu účastníkov konania tak na strane žalobcov, ako aj žalovaných po medzičasom zomrelých navrhovateľoch a odporcoch) zložitá.

2.   Správanie   účastníčok   konania   je druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Sťažovateľky vstúpili   do   konania   v dôsledku   procesného   nástupníctva   po   svojom   otcovi,   zomrelom 11. júna 2001. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že k ich vstupu do namietaného konania   na   strane   odporcu   v   1.   rade   došlo   na   základe   univerzálnej   sukcesie,   a v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru (napr. I. ÚS 197/05, IV. ÚS 514/2011), v zmysle ktorej si sťažovateľky môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium   konania,   ktoré   tejto   zmene   (na   základe   univerzálnej   sukcesie)   predchádzalo. Ústavný súd zastáva názor, že správanie sťažovateliek ako právnych nástupkýň pôvodného odporcu v 1. rade nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateliek   na   prerokovanie   ich   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré začalo v roku 1999.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Za   neodôvodnenú   považuje ústavný   súd   nečinnosť   okresného   súdu   v   období   od 22. apríla   1999   do   30.   októbra   2003.   Obdobne   je   namietané   konanie   poznamenané neefektívnou činnosťou okresného súdu, pretože po vylúčení veci na samostatné konanie vedené ďalej pod sp. zn. 16 C 108/2005 až do roku 2010 neustálil okruh účastníkov tohto konania napriek tomu, že bolo zrejmé, že odporca v 1. rade v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 459/99 zomrel 11. júna 2001 a dedičské konanie po ňom vedené pod č. D 1059/2001, Dnot 110/2001 bolo právoplatne skončené 21. júna 2003 (osvedčením o dedičstve z 5. júna 2003).

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   IV.   ÚS   260/04, IV. ÚS 127/08,   IV. ÚS   155/09,   IV.   ÚS   82/2010, IV.   ÚS   22/2013) dospel   k záveru, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota v konaní pred všeobecným súdom nebola odstránená ani po viac ako 14 rokoch od jeho začatia, a preto, vychádzajúc predovšetkým zo samotnej doterajšej dĺžky napadnutého konania, ale aj z jeho doterajšieho priebehu, s poukazom na nečinnosť a neefektívnu činnosť uzavrel, že v namietanom konaní vedenom   okresným súdom   pod sp.   zn.   16 C 108/2005   (pôvodne vedenom   pod sp.   zn. 14 C 459/1999)   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateliek   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   už   v náleze   č.   k.   IV.   ÚS   22/2013-49   z 21.   februára   2013   prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 108/2005 konal bez zbytočných prieťahov, a preto o tomto návrhu sťažovateliek, ktorý bol obsahom nimi upraveného petitu, opakovane nerozhodoval a v tejto časti sťažnostiam nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľky žiadajú o priznanie finančného zadosťučinenia v sume po 10 000 €, ktorú považujú za primeranú „... vzhľadom na spôsob ako došlo k porušeniu [ich] práv postupom   okresného   súdu   (viď   vyššie   opísaná   absolútne   neefektívna   činnosť   okresného súdu   s   úplnou   ignoranciou   účastníctva   sťažovateľky   v   konaní,   s   množstvom   na   seba nadväzujúcich zmätočných úkonov súdu a skutočnosť, že okresný súd po viac ako 13 rokoch konania ani len nezačal meritórne prejednávať vec samú). Ako aj vzhľadom na ujmu danú dlhodobou   neistotou   sťažovateľky   ohľadom   jej   vlastníckych   vzťahov   k   nehnuteľnosti tvoriacej predmet konania a nemožnosťou disponovania s týmito nehnuteľnosťami.“.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu viac ako 14 rokov vedeného pod sp. zn. 16 C 108/2005 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 14 C 459/99) a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu a to, že konanie vo veci sťažovateliek nebolo do rozhodnutia ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   resp.   nedospelo   ani   do   štádia   meritórneho prerokovania   veci   s ustáleným okruhom   účastníkov   konania, ústavný   súd považoval za odôvodnené   priznať   každej   sťažovateľke   sumu   8   000   €   ako   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon   rozhodol   aj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M. Š.

Právna zástupkyňa sťažovateliek vyčíslila úhradu trov konania sumou 837,19 €, a to u každej sťažovateľky za 2 úkony právnej služby pred spojením veci vrátane režijného paušálu a za 2 úkony právnej služby znížené o 50 % u každej sťažovateľky + režijný paušál po spojení veci, zvýšené o 20 %, pretože je platiteľkou DPH.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Je teda na úvahe ústavného súdu, či prizná sťažovateľkám úhradu trov konania. Pri rozhodovaní o úhrade trov konania ústavný súd zobral do úvahy, že napriek tomu, že sťažovateľky (každá z nich) uplatňovali na ústavnom súde ochranu svojich práv samostatnými sťažnosťami, ktoré ústavný súd spojil uznesením č. k. IV. ÚS 432/2013-10 zo 4. júla 2013 na spoločné konanie, priznal úhradu trov   konania,   ako   keby   podali   jednu   sťažnosť.   Vychádzal   z toho,   že   sťažnosti   sú   po obsahovej a aj formálnej stránke identické.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažností) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 130,16 €, t. j. 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 275,94 €, zvýšenú o 20 % DPH, čo v súlade s § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde považuje za účelne vynaložené trovy konania, t. j. spolu 331,13 €.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateliek (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013