znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 432/09-18

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   16.   decembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť I. M., Ď., zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   1030/97 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 91/08-27 z 27. mája 2008 (t. j. po 30. júni 2008), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta 2009 doručená sťažnosť I. M., Ď. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1030/97.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobným návrhom z 10. novembra 1997 domáhala   na   okresnom   súde   vypratania   nehnuteľnosti   a   zdržania   sa   zásahov   do   jej vlastníctva zo strany Š. a A. M., R. (ďalej len „odporcovia“). Vec bola okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn. 4 C 1030/97.

Sťažovateľka   uviedla,   že   odporcovia   od   roku   1997   sústavne   zasahujú   do   jej vlastníckych práv, a to tým spôsobom, že „na pozemok – časť jej parcely KN č. 224 v kat. úz. Ď., ktorá sa nachádza za jej rodinným domom a susedí s parcelou KN č. 222 odkladajú rôzny drevený a plechový odpad, hnoj, piesok, drevo, posúvajú tam provizórne šopy“.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. 4 C 1030/97 z 25. marca 1998 žalobu sťažovateľky zamietol. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na základe odvolania sťažovateľky uznesením sp. zn. 7 Co 1609/98 z 25. novembra 1998 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka namieta, že od tej doby bol okresný súd nečinný a vo veci nenariadil ani jedno pojednávanie.

Sťažovateľka sa opakovane sťažnosťami podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (z 25. júla 2006 a z 3. marca   2008)   obrátila   na   ústavný   súd.   Ten   nálezom   č.   k.   II.   ÚS   291/06-31 zo 14. decembra   2006   a   nálezom   č.   k.   III.   ÚS   91/08-27   z   27.   mája 2008   rozhodol,   že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1030/97 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súdu v tomto konaní konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka namieta, že „Okresný súd v Žiline po tom, čo bol vydaný uvedený nález ústavného súdu vo veci samej pojednával iba jeden krát a to dňa 12. 08. 2009 (správne má byť   „12.   08.   2008“,   pozn.), a   to   ohliadkou   na   mieste   samom.   Na   uvedenej   ohliadke odporcovia navrhli znalecké dokazovanie na určenie hranice pozemku, pričom v predmetnej veci   sa   jedná   o   konanie   o   vypratanie   nehnuteľnosti.   I   napriek   tomu,   že   znalecké dokazovanie bolo odporcami navrhnuté dňa 12. 08. 2009 súd znalecké dokazovanie nariadil až uznesením zo dňa 09. 01. 2009, sp. zn. 4 C/1030/97-287, ktoré bolo môjmu právnemu zástupcovi doručené dňa 16. 01. 2009, t. j. až po 5 mesiacoch.“.

Dňa   4.   mája   2009   sťažovateľka   podala   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1030/97 v období po 12. auguste 2008, keď bola vykonaná ohliadka na mieste samom. Podpredseda okresného súdu vo vyjadrení z 21. mája 2009 sťažovateľke oznámil, že „od obhliadky dňa 12. 8. 2008 doposiaľ sa vo veci riadne koná a je možné konštatovať, že úkony sú vo veci vykonávané bez akéhokoľvek odkladu, pričom medzi jednotlivými úkonmi súdu sú zvyčajne veľmi krátke odstupy. Súd teda koná bez akýchkoľvek prieťahov a bez zdržania.“.

Sťažovateľka sa následne potom, ako jej sťažnosť z 29. apríla 2009 podpredseda okresného   súdu   vyhodnotil   ako   nedôvodnú,   obrátila   na   ústavný   súd   so   sťažnosťou   na prieťahy v konaní aj po tretíkrát.

Podľa tvrdenia sťažovateľky zo strany okresného súdu v namietanom konaní naďalej dochádza k porušovaniu jej označených práv, pričom poukazuje na skutočnosť, že prieťahy v súdnom konaní vyvolávajú u nej psychický stav neistoty a značnú finančnú ujmu.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:„1.   Základné   právo   sťažovateľky   I.   M.   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   veci   bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo   porušené   postupom   Okresného   súdu   v   Žiline   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 C 1030/97.

5. Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 4C 1030/97 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

6.   Sťažovateľke   I.   M.  ,   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   3320 EUR, (slovom: tritisíctristodvadsať EUR), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. I. M. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Š. B. č... vedený v D. a. s., Ž., a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   takéto   nedostatky   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí odôvodniť.

Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného   práva   alebo slobody,   ktoré   označila   sťažovateľka,   a to   buď pre   nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená procesná situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1030/97, pričom z obsahu sťažnosti vyplýva, že porušenie označených práv namieta v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 91/08-27 z 27. mája 2008 (t. j. po 30. júni 2008).

Podľa tvrdenia sťažovateľky „napriek príkazu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý dal v náleze zo dňa 27. 05. 2008, sp. zn. III. ÚS 91/08-27 Okresnému súdu Žilina, ten i napriek uvedenému nekonal a vytýčil iba jedno pojednávanie vo veci samej, čo považuje... za veľmi málo“. K právoplatnému rozhodnutiu vo veci zo strany okresného súdu tak do dňa podania opätovnej sťažnosti ústavnému súdu nedošlo.

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z právneho názoru, podľa ktorého účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu   (napr. I. ÚS   167/03).   Posúdenie   otázky,   či   v   konkrétnom   prípade   bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy (II.   ÚS   57/01, I. ÚS 61/03).

V okolnostiach prípadu ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1030/97 v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 91/08-27 vzhľadom na doterajšiu dĺžku súdneho konania (dvanásť rokov) treba postup okresného súdu hodnotiť prísnejšie.

Ústavný súd si pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal spis okresného súdu týkajúci sa konania vedeného pod sp. zn. 4 C 1030/97. Spolu s vyžiadaným spisom bolo ústavnému súdu 28. októbra 2009 doručené aj vyjadrenie podpredsedu okresného súdu sp. zn. 1 SprS/352/09 z 22. októbra 2009, v ktorom okrem iného uviedol:

„Podľa   obsahu   spisu   a   chronológie   úkonov   súdu...   zastávam   názor,   že k namietanému porušeniu práv sťažovateľa na rozhodnutie veci v primeranej lehote a bez prieťahov   nedošlo.   Činnosť   sudcov   vo   všetkých   konaniach   je   pravidelne   kontrolovaná postupom podľa § 62 a násl. zák. č. 757/2004 Z. z., pričom osobitná pozornosť je venovaná konaniam, v ktorých od podania návrhu uplynulo viac ako 5 rokov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   nálezom   III.   ÚS   91/08-27   zo   dňa   27.   5.   2008 vyslovil porušenie práva navrhovateľky, avšak obdobie, v ktorom došlo k neefektívnemu vykonávaniu procesných úkonov vymedzil obdobím od 5. januára 2007, keď okresný súd vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľky   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podanie námietky   zaujatosti,   do   11.   septembra   2007,   keď   okresný   súd   uznesením   uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, v trvaní 8 mesiacov. Úkony, ktoré boli vykonané v tomto medziobdobí, považoval ústavný súd za neefektívne, ktoré mali za následok zbytočných prieťahov v konaní. Iné prieťahy v konaní súd   nezistil.   Aj   keď   ústavný   súd   považoval   vec   z   právneho   a   skutkového   hľadiska   za nevykazujúce znaky náročnosti, vzhľadom na celý priebeh konania a vzhľadom na ďalej uvedené skutočnosti považujem vec za náročnú čo do hmotnoprávneho posúdenia, ako aj procesnoprávneho   postupu.   Hoci   sa   navrhovateľka   domáha   vypratania   nehnuteľnosti, v konaní súd musí sa prejudiciálne vyporiadať aj s vlastníckym právom k nehnuteľnosti, nakoľko   je   zo   strany   odporcov   spochybňovaná   hranica   pozemku   a   tým   aj   určitá   časť zemského povrchu, spornej časti pozemku, z ktorej sa navrhovateľka domáha vypratania nehnuteľnosti. Súd na zistenie tejto skutočnosti nariadil uznesením z 9. 1. 2009 znalecké dokazovanie.   Súd   sa   vzhľadom   na   procesné   úkony   odporcov   musel   vysporiadať so vznesenou námietkou zaujatosti voči znalcovi. O námietke zaujatosti rozhodol uznesením zo dňa 3. 4. 2009. Podaním zo dňa 19. 5. 2009 vyzval znalca na prevzatie spisu po tom, čo uznesenie nadobudlo právoplatnosť aj voči osobe znalca. Znalec si spis prevzal 26. 5. 2009. Nakoľko posudok nebol súdu predložený znalcom v stanovenej lehote podaním zo dňa 18. 8. 2009, telefonicky dňa 13. 8. 2009 ako aj urgenciou zo dňa 16. 9. 2009 a telefonicky 18. 9. 2009 urgoval súd znalca na predloženie posudku. Znalec predložil posudok zo dňa 2. 10. 2009 súdu dňa 6. 10. 2009. Súd bezodkladne uznesením zo dňa 13. 10. 2009 rozhodol o znalečnom, uznesenie doteraz nenadobudlo právoplatnosť. Súd do predloženia znaleckého posudku nemal možnosť vo veci konať. Z praxe súdu je zrejmé, že vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézia a kartografia je časovo náročné, nakoľko pre Obvod   krajského   súdu   v   Žiline   a blízkych   obvodov   Krajského   súdu   v   Trenčíne   sú   pre vymenovaný dvaja znalci (Ing. A. B. bola vyčiarknutá dňa 12. 12. 2008), pričom znalec Ing. J. M. bol pre dlhodobú PN neschopný vykonávať znaleckú úlohu. Znalec je nad primeranú mieru   zaťažovaný   znaleckými   úlohami   nie   len   zo   strany   okresných   súdov   v   obvode Krajského súdu v Žiline. Pokiaľ súd ustanovoval znalcov z obvodov iných súdov, títo žiadali zbaviť   povinnosti   vykonať   znaleckú   úlohu   pre   značné   zaneprázdnenie.   Celkovo   je zapísaných na vykonávanie znaleckej činnosti v odbore geodézia a kartografia spolu 44 znalcov, z ktorých viac ako 15 je zo zoznamu vyčiarknutých a značná časť uvádza,   že žiadosť o vyčiarknutie podali z dôvodu nezaplatenia poistného. Iné geodetické kancelárie odmietajú   znalecké   úlohy   vykonať   a   zložiť   sľub,   na   základe   ktorého   by   ako   odborne spôsobilé osoby mohli podať znalecký posudok. Súd preto nemal inú možnosť ako znalca urgovať, pretože zmenou znalca by spôsobil ďaleko väčšie prieťahy.

Hoci v konaní je navrhovateľka aktívna, mám za to, že ani činnosť súdu v období od 27. 5. 2008 nevykazuje znaky neefektívnej činnosti. Dňa 12. 8. 2008 súd vykonal na mieste samom   ohliadku,   dňa   20.   8.   2008   vyzval   odporcov   na   vyjadrenie   sa   k   podaniu navrhovateľky,   aby   vedel   zaujať   procesný   postoj   a   vyhodnotiť   dôkazné   prostriedky, následne rozhodol o priznaní znalečného a vykonal procesné úkony súvisiace s rozhodnutím o oslobodení odporcov od platenia súdnych poplatkov pre účely rozhodnutia o povinnosti zložiť   primeraný   preddavok   na   trovy   dokazovania,   ustanovil   znalca,   vysporiadal   sa zo vznesenou námietkou zaujatosti voči osobe znalca a zabezpečil dokaz, znalecký posudok. Až po uplynutí lehoty účastníkov pre vyjadrenie sa k znaleckému posudku bude možné vytýčiť   termín   pojednávania,   pretože   účastníci   majú   práva   žiadať   vypočuť   znalca   na pojednávaní.“

Podpredseda okresného súdu k stanovisku pripojil aj vyjadrenie zákonnej sudkyne (obsahovo z pohľadu argumentácie v zásade totožné s vyjadrením podpredsedu okresného súdu) obsahujúce chronológiu úkonov v spornej veci, v ktorom okrem iného uviedla:„Posledné pojednávanie vo veci samej bolo vykonané dňa 28. 5. 2008. Následne bola vykonaná dňa 12. 8. 2008 ohliadka miesta samého. Na ohliadke odporcovia navrhli doplniť dokazovanie znaleckým posudkom geodeta na zameranie hranice medzi pozemkami. Odvtedy až do súčasnej doby boli vykonané nasledovné úkony zo strany súdu:

- 12. 08. 2008 – vykonaná ohliadka na mieste samom v Ď.

- 18. 08. 2008 – znalec Ing. K. si uplatnil zna1ečné za účasť na oh1iadke konanej dňa 12. 08. 2008

- 20. 08. 2008 – odporcom bolo zaslané vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 19. 08. 2008 spolu s prílohami za účelom vyjadrenia sa k nim v lehote 10 dní

-   07.   10.   2008   –   účastníkom   a   znalcovi   doručované   uznesenie   OS   Žilina č. k. 4 C/1030/97-275 zo dňa 03. 10. 2008, ktorým súd znalcovi priznal znalečné za účasť na ohliadke

-   odporcom   v   rade   1)   až   4)   boli   zároveň   doručované   potvrdenia   o   osobných, majetkových a zárobkových pomeroch   za účelom   prípadného uloženia   povinnosti   zložiť preddavok na znalecké dokazovanie

- v období od 27. 10. 2008 až 05. 11. 2008 boli súdu doručené vyplnené potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch odporcov v rade 1) až 4)

- 09. 01. 2009 – vyhotovené uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania č. k. 4 C 1030/97-287

- 22. 01. 2009 a 23. 01. 2009 – zo strany odporcov v rade 1) a 4) podaná námietka zaujatosti   voči   znalcovi   K.,   ktorý   bol   ustanovený   na   vypracovanie   znaleckého   posudku uznesením č. k. 4C 1030/97-287

-   27.   01.   2009   –   súd   prípisom   upovedomil   odporcov   v   rade   1)   a 4),   že   na   ich námietky zaujatosti vznesené voči znalcovi Ing. K. v zmysle § 15a ods. 3 veta druhá OSP neprihliada, nakoľko tieto nemajú náležitosti námietky zaujatosti v zmysle § 15a ods. 3 veta prvá OSP.

- 28. 01. 2009 a 30. 01. 2009 – zo strany odporcov v rade 2) a 3) podaná námietka zaujatosti   voči   znalcovi   K.,   ktorý   bol   ustanovený   na   vypracovanie   znaleckého   posudku uznesením č. k. 4 C 1030/97-287

- 03. 02. 2009 – námietky zaujatosti odporcov v rade 2) a 3) zaslané znalcovi K., aby sa v lehote 3 dní k nim vyjadril, t. j. či sa vzhľadom na tieto vyjadrenia cíti vo veci zaujatý

- 12. 02. 2009 – znalec predložil vyjadrenie k uplatneným námietkam zaujatosti

- 06. 04. 2009 – odporcom v rade 2) a 3) a znalcovi doručované uznesenie OS Žilina č.   k.   4 C/1030/97-304 zo   dňa   03.   04.   2009,   ktorým súd   rozhodol,   že znalec   K.   nie   je vylúčený z vykonania znaleckého úkonu

- odporcom v rade 2) a 3) bolo zároveň doručované uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti

-   uznesenie   OS   Žilina   č.   k.   4   C/1030/97-304   zo   dňa   03.   04.   2009,   ktorým   súd rozhodol, že znalec K. nie je vylúčený z vykonania znaleckého úkonu, prevzala odporkyňa v rade 2) dňa 29. 04. 2009, teda bolo potrebné počkať na právoplatnosť rozhodnutia

- dňa 19. 5. 2009 (č. l. 311) bol znalec vyzvaný na prevzatie spisu

- dňa 13. 8. 2009 bol znalec telefonicky vyzvaný na predloženie znaleckého posudku (č.   l.   316),   znalec   oznámil,   že   bol   dlhšiu   dobu   hospitalizovaný,   preto   posudok   nie   je vyhotovený

-   dňa   18.   8.   2009   bol   znalec   písomnou   výzvou   súdu   urgovaný   na   predloženie znaleckého posudku (č. l. 315)

- dňa 16. 9. 2009 bol znalec opakovane písomne urgovaný na predloženie znaleckého posudku

-   dňa   18.   9.   2009   bol   znalec   opakovane   telefonicky   urgovaný   na   predloženie znaleckého posudku (č. l. 318)

- dňa 6. 10. 2009 (č. l. 319) bol znalecký posudok súdu doručený

- dňa 13. 10. 2009 bolo vyhotovené uznesenie o znalečnom, ktoré bolo doručované znalcovi a spolu so znaleckým posudkom a výzvou na vyjadrenie sa k znaleckému posudku aj účastníkom.

Z   uvedeného   prehľadu   úkonov   je   zrejme,   že   súd   vo   veci   koná   bez   akýchkoľvek prieťahov a plynulo. Navrhovateľke sa síce môže javiť, že súd nekoná a vo veci sú prieťahy, keďže   sa   od   vykonania   ohliadky   miesta   samého   dňa   12.   8.   2008   nevykonávajú pojednávania. Na ohliadke odporcovia navrhli vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézie a kartografie na zameranie hraníc medzi pozemkami a vzhľadom na následné nariadenie znaleckého dokazovania a úkony s tým súvisiace sa oddialil termín konania ďalšieho pojednávania. Taktiež sa následne, a nie vinou súdu, predĺžila lehota, v ktorej nadobudlo právoplatnosť uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania z dôvodu podaných   námietok   zaujatosti   proti   ustanovenému   znalcovi   odporcami   v   rade   1)   –   4). Z dôvodu zdravotného stavu znalca a jeho následnej hospitalizácie sa predĺžila i lehota na vyhotovenie znaleckého posudku.

Z uvedeného vyplýva, že činnosť súdu od 12. 8. 2009 doteraz nie je možné hodnotiť ako neefektívnu, keďže úkony súdu na seba nadväzujú, každý následný úkon bol závislý od predchádzajúceho   a   činnosť   súdu   smeruje   k   nariadeniu   pojednávania   a   konečnému rozhodnutiu vo veci samej.“

Rovnaké procesné úkony, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu, zistil aj ústavný súd z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu.

Ústavný súd pri posúdení sťažnosti zobral do úvahy dobu, ktorá uplynula od v poradí druhého   rozhodnutia   ústavného   súdu   [predmetom   posudzovania   nemôže   byť   v   súlade s doterajšou   judikatúrou   ústavného   súdu   (II.   ÚS   418/06,   II.   ÚS   252/05)   obdobie   pred vydaním   nálezu   ústavného   súdu   z   27.   mája   2008],   ako   aj   to,   že   okresný   súd   vo   veci v období   relevantnom   na   posúdenie   opodstatnenosti   sťažnosti   plynulo   koná.   Sama sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza viacero úkonov realizovaných okresným súdom po dátume rozhodnutia ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 91/08.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu sp. zn. III. ÚS 91/08, t. j. po 27. máji 2008, nemohlo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto po predbežnom prerokovaní jej sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Odmietnutie   sťažnosti   nevylučuje,   aby   sa   sťažovateľka   opätovne   uchádzala o ochranu   svojich   práv   v prípade,   ak   aby   bol   okresný   súd   v ďalšom   období   bez ospravedlniteľného dôvodu v napadnutom konaní nečinný alebo by bola jeho ďalšia činnosť neefektívna.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2009