znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 431/2013-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   septembra   2013 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Ladislava   Orosza   o   sťažnosti   J.   F.,   B.,   Mgr.   M.   J.,   D.,   JUDr.   D.   K.,   P.,   a V.   K.,   B., zastúpených advokátom JUDr. S. B., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 31/2010, za účasti Okresného súdu Trenčín, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. F., Mgr. M. J., JUDr. D. K. a V. K. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie ich   záležitosti   v   primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 31/2010 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Trenčín p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14 C 31/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. F.,   Mgr.   M. J.,   JUDr.   D. K. a V.   K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každej v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín j e   p o v i n n ý uhradiť J. F., Mgr. M. J., JUDr. D. K. a V. K. trovy konania v sume 583,12 € (slovom päťstoosemdesiattri eur a dvanásť centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. S. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára 2013 doručená sťažnosť J. F., B., Mgr. M. J., D., JUDr. D. K., P., a V. K., B. (ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených advokátom JUDr. S. B., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 31/2010 o určenie vlastníckeho práva.

Sťažovateľky vo svojej sťažnosti okrem iného uvádzajú, že:«sú   účastníčkami   súdneho   konania   vedeného   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 14 C 31/2010   v   procesnom   postavení   navrhovateliek.   Predmetom   konania   je   ochrana vlastníckeho práva navrhovateliek k pozemkom v k. ú. Č., okr. I. – určenie vlastníckeho práva, odstránenie neoprávnenej stavby plynovodu a účelovej komunikácie.

Predmetné   konanie   sa   začalo   podaním   žaloby   s   prílohami   na   príslušnom   súde (ktorým je okresný súd) dňa 15. 2. 2010.

Po   podaní   návrhu   okresný   súd   výzvou   doručenou   dňa   23.   2.   2010   dovyrúbil navrhovateľkám súdny poplatok za podanie návrhu v sume 5 x 99,50 €, ktorý sťažovateľky zaplatili v kolkoch dňa 9. 3. 2010. Súd vo veci nariadil promptne pojednávanie na deň 7. apríla   2010,   avšak   v   deň   pojednávania   bolo   právnemu   zástupcovi   sťažovateliek telefonicky asistentkou senátu oznámené, že termín pojednávania sa na základe žiadosti odporcu ruší. Nový termín pojednávania bol vytýčený na deň 21. 4. 2010, ktorý sa rovnako zrušil na základe žiadosti odporcu, pričom rovnako túto skutočnosť oznámil okresný súd právnemu   zástupcovi   sťažovateliek   telefonicky.   Zákonná   sudkyňa   vytýčila   termín pojednávania   na   deň   28.   6.   2010,   ktoré   bolo   otvorené   a   po   vykonaných   výsluchoch odročené na deň 6. 9. 2010 za účelom opätovného predvolania odporkyne v 4. a 6. rade a predvolania svedkov a zabezpečenia dôkazov. Pojednávanie sa však 6. 9. 2010 nekonalo, nakoľko   bolo   telefonicky   právnemu   zástupcovi   sťažovateliek   oznámené,   že   v   čase plánovaného   pojednávania   bude   prerušená   dodávka   elektrickej   energie   do   budovy okresného súdu a na nový termín pojednávania budú sťažovateľky obratom písomne volané. Dňa   7.   10.   2010   sťažovateľky   písomne   urgovali   vytýčenie   termínu   pojednávania.   Dňa 18. 11. 2010 podali sťažovateľky písomne sťažnosť predsedníčke súdu, kde poukazovali na to, že vo veci dochádza k zbytočným prieťahom a zdôraznili naliehavú potrebu rozhodnutia vo veci porušenia ich vlastníckych práv. Predsedníčka na podanú sťažnosť v zákonnej 30- dňovej   lehote   nereagovala,   z   ktorého   dôvodu   sa   sťažnosťou   na   postup   predsedníčky okresného súdu doručenou dňa 21. 1. 2011 obrátili sťažovateľky na predsedu nadriadeného súdu (Krajský súd v Trenčíne). Listom zo dňa 24. 1. 2011 vybavila predsedníčka okresného súdu sťažnosť zo dňa 18. 11. 2010 tak, že sa ospravedlnila sťažovateľkám, že ich sťažnosť „súd prehliadol“, vecne uznala sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 14 C 31/2010 za dôvodnú, upozornila zákonnú sudkyňu na povinnosť konať vo veci bez zbytočných prieťahov a prisľúbila, že vec bude sledovať v pravidelných intervaloch až do skončenia veci. Listom zo dňa 27. 1. 2011 vybavil predseda Krajského súdu v Trenčíne sťažnosť voči predsedníčke okresného   súdu   tak,   že   sťažnosť   uznal   za   oprávnenú   a   opodstatnenú   a   ihneď   prijal opatrenie na okamžité vybavenie sťažnosti zo dňa 18. 11. 2010, pričom v čase spísania tejto odpovede   predsedu   nadriadeného súdu už bola   sťažnosť   sťažovateliek   okresným súdom vybavená. Napriek uvedenému nebol prieťah vo veci odstránený a pojednávanie zákonná sudkyňa nevytýčila. Sťažovateľky doručili preto dňa 7. 3. 2011 okresnému súdu opätovnú sťažnosť   na   prieťahy,   kde   poukázali   na   to,   že   nesvedčí   o   autorite   predsedu   súdu,   keď napriek jeho upozorneniu zákonný sudca vo veci nekoná. Upozornili, že sa nemôže jednať o objektívny prieťah, keď zákonná sudkyňa má vytýčených 26 pojednávaní do konca mesiaca marec 2011 (čiže mesiac dopredu) a jedno pojednávanie na mesiac máj. Vyjadrili preto pochybnosť, že zákonná sudkyňa sa mohla dopustiť správania, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o jej nezávislosti a nestrannosti v úsilí ukončiť súdne konanie spravodlivo a bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd opätovne nevybavil túto opakovanú sťažnosť v zákonnej lehote, ale až listom zo dňa 14. 4. 2011, kde podpredseda súdu sťažovateľkám oznámil,   že vec bude riešená pohovorom so zákonnou sudkyňou a vo veci už bol vytýčený termín konania na 4. 5. 2011   (deň   vytýčenia   pojednávania   je   rovnaký   ako   deň   vybavenia   opakovanej   sťažnosti podpredsedom okresného súdu). Dňa 4. 5. 2011 sa konalo vo veci pojednávanie, na ktoré okresný súd nepredvolal svedkov (ako bolo stanovené z uznesenia z pojednávania zo dňa 6. 9. 2010) a odročil ho za účelom ustanovenia znalca a doplnenia dokazovania. Uznesením zo dňa 30. 5. 2011 okresný súd ustanovil vo veci znalca Ing. R. W., stanovil mu znaleckú úlohu, na vypracovanie posudku určil lehotu 90 dní od prevzatia spisu, uložil účastníkom, aby zložili preddavok na znalecké dokazovanie, ktorý sťažovateľky okresnému súdu obratom poukázali.   Uznesením   zo   dňa   28.   11.   2011   okresný   súd   zmenil   predošlé   uznesenie   a ustanovil vo veci znalca Ing. J. P. Uznesením zo dňa 28. 2. 2012 okresný súd predĺžil znalcovi lehotu na podanie znaleckého posudku do 15. 5. 2012. Uznesením zo dňa 29. 5. 2012 okresný súd opätovne predĺžil znalcovi lehotu na podanie znaleckého posudku do 21. 6. 2012. Znalec predložil súdu posudok dňa 1. 8. 2012. Dňa 5. 9. 2012 okresný súd zaslal účastníkom na vyjadrenie znalecký posudok a rozhodol o znalečnom. Od toho dňa (5. 9. 2012) okresný súd nevykonal voči sťažovateľkám žiadny úkon.»

Sťažovateľky na základe uvedených skutočností navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1.   Okresný   súd   Trenčín   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   31/2010   porušil základné právo sťažovateliek J. F., Mgr. M. J., JUDr. D. K. a V. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej Republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl.   6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd Trenčín je povinný vyplatiť každej zo sťažovateliek sumu po 3.000 € ako primerané finančné zadosťučinenie, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 3. Okresnému súdu Trenčín sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov. 4. Okresný súd Trenčín je povinný nahradiť sťažovateľkám trovy konania v sume 583,12 € na účet ich právneho zástupcu, advokáta JUDr. S. B., B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   uznesením   č.   k. IV. ÚS 431/2013-12 zo 4. júla 2013 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Po prijatí sťažnosti sťažovateliek na ďalšie konanie ústavný súd 25. júla 2013 vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 6. augusta 2013 (sp. zn. Spr 1037/2013, doručenom ústavnému súdu 12. augusta 2013) okrem iného uviedla:„Dňa 21. 08. 2013 bola tunajšiemu súdu doručená výzva na vyjadrenie sa k sťažnosti vo veci týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/31/2010. Okolnosti   uvádzané   právnym   zástupcom   sťažovateliek   v   sťažnosti   doručenej ústavnému súdu 15. 02. 2013 opisované v bode I. týkajúce sa skutkového stavu sú len sčasti pravdivé. Žaloba o určenie vlastníctva, kde sťažovateľky vystupujú ako žalobkyne, bola uplatnená   na   tunajší   súd   15.   02.   2010.   Dňa   18.   11.   2010   bola   podaná   sťažnosť predchádzajúcej predsedníčke súdu, ktorá bola vybavená dodatočne, dňa 02. 01. 2011. Predchádzajúca   predsedníčka   sa   sťažovateľkám   ospravedlnila   s   odôvodnením,   že   ich sťažnosť prehliadla a uznala jej opodstatnenosť s tým, že zákonnú sudkyňu upozorní na povinnosť konať bez prieťahov. Pravdivé je i to tvrdenie sťažovateliek, že ani ich opakovaná sťažnosť na prieťahy nebola vybavená v zákonom stanovenej lehote. Podpredseda súdu (po odchode   predsedníčky   z   Okresného   súdu   Trenčín)   písomne   prisľúbil   nápravu   osobným pohovorom so sudkyňou. Následne na to zákonná sudkyňa ustanovila vo veci znalca, ktorý predložil súdu vypracovaný znalecký posudok 01. 08. 2012. Tento bol obratom zaslaný účastníkom na vyjadrenie.

Nie je však pravdivé tvrdenie, že od tejto doby súd vo veci nekonal. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/31/2010 je zrejmé, že 17. 10. 2012 zástupca žalobkýň   podal   do   uvedeného   spisu   návrh   na   zmenu   žalobného   petitu   a   zástupca žalovaného zaslal dňa 25. 10. 2012 námietky voči vypracovanému znaleckému posudku. S týmito   podaniami   sa   súd   musel   vyporiadať.   Uznesením   zo   dňa   27.   02.   2013   (č.   k.   14 4C/31/2010-249) pripustil žalobkyňami navrhovanú zmenu žalobného petitu a v ten istý deň sa námietkami smerujúcimi z k znaleckému posudku vyporiadal tak, že uznesením z toho istého   dňa   pod   č.   k.   14C/31/2010-251   prerušil   predmetné   konanie   do   právoplatného skončenia   veci   vedenej   na   tunajšom   súdu   pod   sp.   zn.   14C/218/2008   tej   istej   zákonnej sudkyne. Dôvodom takéhoto postupu bol jej právny názor, podľa ktorého je potrebné vyčkať na vyriešenie vlastníctva jednej z účastníčok (sťažovateľky F.) v inom konaní, kde je táto v postavení   žalovanej.   Predmetné   uznesenie   napadol   odvolaním   právny   zástupca sťažovateliek   (v   konaní   žalobkýň).   Odvolací   krajský   súd   onom   rozhodol   02.   07.   2013, pričom   uznesenie,   ktorým   došlo   k   zrušeniu   rozhodnutia   okresného   súdu   o   prerušení konania, bolo tunajšiemu súdu doručené 18. 07. 2013.

Domnievam sa, že predmetný spor patrí k skutkovo a právne k zložitejším veciam, pretože si vyžaduje vyriešenie odborných otázok, s čím je spojené znalecké dokazovanie z odboru geodézie a kartografie. V predmetnom konaní sa rieši (okrem iného) identifikácia pozemno-knižného stavu so stavom súčasným, spornosť hraníc pozemkov, ako aj nutnosť trasovania asfaltovej cesty pôvodne zrejme z neknihovaného stavu.

Pokiaľ ide o navrhované finančné zadosťučinenie, považujem ho za neprimerane vysoké vzhľadom na predmet konania, dĺžku možných prieťahov a dĺžku celého konania. Zároveň je potrebné zvážiť, či je dôvod priznávať navrhovanú čiastku najmä vo vzťahu k sťažovateľke 1/ J. F., ktorej bolo priznané finančné zadosťučinenie vo veci tunajšieho súdu 14C/218/2008,   ktoré konanie súvisí skutkovo s predmetnou vecou. Ide o konanie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 95/2012.“

Predsedníčka okresného súdu súčasne ústavnému súdu oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania sťažnosti.

Ústavný súd vyzval 12. augusta 2013 aj právneho zástupcu sťažovateliek, aby sa vyjadril k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia ústneho pojednávania. Právny   zástupca   sťažovateliek   vo   svojom   podaní   zo   16.   augusta   2013   (doručenom ústavnému súdu 21. augusta 2013) okrem iného uviedol:

«1. Pokiaľ predsedníčka okresného súdu uvádza, že opis skutkového stavu v ústavnej sťažnosti je pravdivý len sčasti, pretože nesúhlasí s tým, že by okresný súd vo veci od predloženia   znaleckého   posudku   opätovne   nekonal,   tak   s   týmto   tvrdením   sa   nemožno stotožniť. Totiž podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je procesne relevantný iba taký   postup   všeobecného   súdu,   ktorý   smeruje   k   čo   najrýchlejšiemu   odstráneniu   stavu právnej neistoty, v ktorom sa účastník konania nachádza, pričom tento stav možno zásadne dosiahnuť až právoplatným súdnym rozhodnutím (por. napr. II. ÚS 61/98, II. ÚS 26/95 et cetera). Je dôležité povedať, že návrh na zmenu žalobného petitu, ktorý bol súdu doručený dňa 17. 10. 2012, si objektívne vyžiadali z našej strany výsledky znaleckého dokazovania, pričom bolo podľa § 95 ods. 3 OSP povinnosťou súdu o takom návrhu rozhodnúť v lehote 60 dní, pričom súd ani túto lehotu nedodržal a rozhodol o ňom až dňa 27. 2. 2013 (ČL. 249 spisu).   Zároveň   je   potrebné   poznamenať,   že   aj   uznesenie   súdu   o   prerušení   konania   je výrazom neochoty okresného súdu sa predmetnou vecou zaoberať, pričom jeho samotné vydanie rovnako podľa nášho názoru je na ťarchu okresného súdu, pretože bolo zrušené nadriadeným súdom, t. j. nemalo byť vydané. Nesprávnym rozhodnutím spis sa predĺžil o odvolacie konanie, pričom aj v štádiu pred predložením odvolania zo dňa 27. 3. 2013 odvolaciemu súdu okresný súd nekonal „bezodkladne“ a „bez zbytočného odkladu“, ako mu to ukladá ustanovenie § 209a OSP. Odvolací súd sám v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 2. 7. 2013 naznačuje, že prerušenie konania v tomto prípade nie je namieste.

Postup štátnej správy súdu pri vybavovaní sťažnosti na prieťahy, ako aj postup súdu v tomto konaní nesvedčí o tom, že by boli dodržiavané zákonom ukladané lehoty zo strany súdu,   pričom   tento   postup   je   neakceptovateľný   najmä   preto,   že   práve   súdy   majú   byť strážcami zákonnosti.

2.   Nesúhlasíme   s   tým,   aby   pri   priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia ústavný   súd   mal   pochybovať   o   tom,   či   je   dôvod   priznať   sťažovateľke   v   1.   rade   J.   F. vzhľadom na rozhodnutie ústavného súdu vo veci I. ÚS 95/2012, ako žiada predsedníčka okresného súdu. Skutočnosť, že ústavný súd v konaní I. ÚS 95/2012 už raz konštatoval porušenie ústavných práv J. F. Okresným súdom Trenčín a napriek tomu dochádza zo strany Okresného súdu Trenčín naďalej k porušovaniu ústavných práv J. F., má byť práve naopak vykladaná podľa nášho názoru na ťarchu Okresného súdu Trenčín a nie je dôvodom pre zníženie či dokonca nepriznanie finančného zadosťučinenia J. F. (sťažovateľke v 1. rade)....

4.   Vzhľadom   na   podanie   tohto   písomného   vyjadrenia   dopĺňame   čl.   IV   ústavnej sťažnosti nasledovne:

Trovy konania Sťažovateľky požadujú v prípade úspechu sťažnosti priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej sume 583,12 €. Táto suma sa skladá z troch úkonov právnej služby pre 4 klientky po 65,08 € (130,16 € znížených o 50 %) podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia, za spísanie sťažnosti a spísanie písomného vyjadrenia zo dňa 16. 8 2013 (t. j. 65,08 x 3 = 195,24 € x 4 klientky = 780,96 €). Za každý úkon pre každú sťažovateľku požadujú sťažovateľky aj náhradu režijného paušálu, t. j. 3 úkony x 4 klientky po 7,81 € = 93,72 €. Odmena advokáta a režijné paušály (780,96 + 93,72) predstavujú sumu spolu 874,68 €.»

Sťažovateľky súčasne vyjadrili súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu ústavný súd zistil, že okresnému súdu bol „návrh o ochranu vlastníckeho práva“ doručený 15. februára 2010.

Okresný súd nariadil pojednávanie na 7. apríl 2010, na ktoré sa účastníci nedostavili. Z účasti na tomto pojednávaní sa ospravedlnili odporcovia v 1., 2., 3. a 7. rade; okresný súd pojednávanie odročil na 21. apríl 2010.

Okresný   súd   na   pojednávaní   nariadenom   na   21.   apríl   2010   konštatoval ospravedlnenia väčšiny účastníkov konania (aj právneho zástupcu navrhovateliek) a odročil pojednávanie na 28. jún 2010.

Na   pojednávaní   nariadenom   na   28.   jún   2010   okresný   súd   vypočul   prítomných navrhovateľov   a   odporcov   a   odročil   pojednávanie   na   6.   september   2010   na   účely opätovného predvolania odporkýň vo 4. a v 6. rade pod hrozbou ich predvedenia a uloženia poriadkovej pokuty.

Pojednávanie nariadené na 6. september 2010 bolo z dôvodu prerušenia distribúcie elektrickej energie zrušené a z tohto dôvodu odročené.

Okresný   súd   nariadil   a   uskutočnil   ďalšie   pojednávanie   4.   mája   2011,   ktoré   po vypočutí navrhovateľky v 3. rade a odporkyne vo 4. rade odročil na neurčito na účely ustanovenia znalca z odboru geodézie. Súčasne požiadal účastníkov o návrhy na doplnenie dokazovania,   požiadal   stavebný   úrad   o   dokumentáciu   a   uviedol,   že   nový   termín   bude účastníkom konania písomne oznámený po vypracovaní znaleckého posudku.

Okresný súd ustanovil uznesením č. k. 14 C 31/2010-176 z 30. mája 2011 súdneho znalca Ing. R. W. z odboru geodézie a kartografie, odvetvia geodézie, a zaslal mu súdny spis.

Okresný súd Senica 18. novembra 2011 okresnému súdu oznámil, že súdny znalec si 9. novembra 2011 prevzal súdny spis vo veci sp. zn. 14 C 31/2010. Ustanovený súdny znalec   odmietol   18.   novembra   2011   vykonať   znalecký   úkon,   pretože   nie   je   schopný vypracovať znalecký posudok v určenej lehote, s tým, že na požadovanom posudku môže začať pracovať najskôr o päť mesiacov.

Okresný   súd   ustanovil   uznesením   č.   k.   14   C 31/2010-190   z 28.   novembra   2011 (zmenou uznesenia č. k. 14 C 31/2010-176 z 30. mája 2011) nového súdneho znalca Ing. J. P. z odboru geodézie a kartografie, odvetvia geodézie.

Okresný súd ďalej uznesením č. k. 14 C 31/2011-194 z 28. februára 2012 priznal preddavok na znalečné 400 eur. Uzneseniami z 28. februára 2012 a z 29. mája 2012 predĺžil znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 15. mája 2012, resp. do 21. júna 2012.

Súdny znalec doručil 1. augusta 2012 okresnému súdu znalecký posudok. Okresný súd zaslal účastníkom konania znalecký posudok na vyjadrenie 5. septembra 2012. Odporca v   2.   rade   sa   vyjadril   24.   septembra   2012,   právny   zástupca   žalobkýň   sa   vyjadril 28. septembra   2012   (nemal   námietky   voči   znaleckému   posudku).   Odporca   v   1.   rade požiadal 1.   októbra   2012 okresný   súd   o predĺženie lehoty   na vyjadrenie k   znaleckému posudku. Slovenský pozemkový fond znalecký posudok 1. októbra 2012 namietol, odporca v 1. rade sa vyjadril k znaleckému posudku 25. októbra 2012.

Okresný súd v nadväznosti na znalecký posudok č. 9/2012 pripustil uznesením č. k. 14   C   31/2010-249   z   27.   februára   2013   zmenu   žaloby   a   konanie   uznesením   č.   k. 14 C 31/2010-251   z   27.   februára   2013   prerušil   až   do   právoplatnosti   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 C 218/2008.

Navrhovateľky   podali   27.   marca   2013   proti   uzneseniu   č.   k.   14   C   31/2010-251 z 27. februára 2013 odvolanie, ku ktorému sa 6. júna 2013 vyjadril odporca v 1. rade.

Okresný súd predložil 17. júna 2013 spis Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“).

Krajský súd uznesením č. k. 6 Co 362/2013-271 z 2. júla 2013 zrušil predmetné uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky   sa   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľky zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý   má   právo,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu   (m.   m.   IV.   ÚS   221/04).   Základnou   povinnosťou   súdu   i   sudcu   je zabezpečiť   taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej   vety   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa   zabezpečilo   splnenie   účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom napadnutého konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu „o   ochranu   vlastníckeho   práva“.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   prípise zo 6. augusta   2013   výslovne   uviedla,   že   právne   a   skutkovo   ide   o   zložitú   vec,   v   ktorej vystupuje   viac   (päť)   navrhovateliek   a   pôvodne   osem   odporcov.   Sťažovateľky   vec nepovažujú za zložitú ani právne, ani fakticky. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a nie je právne zložitá. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, je potrebné poukázať na to, že z faktickej stránky vzhľadom na rozsah dokazovania vrátane vypracovania znaleckého posudku ide o zložitejšiu vec.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateliek ako účastníčok namietaného súdneho konania v procesnom postavení žalobkýň. Ústavný súd nezistil žiadne zásadné skutočnosti,   ktoré   možno   pripísať   na   ťarchu   sťažovateliek   v   súvislosti   s doterajším priebehom namietaného konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný   súd   uzavrel,   že   doterajší   priebeh   napadnutého   konania   svedčí o neefektívnom postupe okresného súdu, ktorý opakovane akceptoval absenciu účastníkov konania   na   nariadených   pojednávaniach   (aj   keď   ospravedlnenú)   a z tohto   dôvodu   ich odročoval. Zabezpečenie znaleckého posudku trvalo okresnému súdu dlhšie ako rok. Ani znalec ustanovený ako druhý v poradí nevypracoval znalecký posudok v 90-dňovej lehote a lehotu na vypracovanie znaleckého posudku dva razy predlžoval. Za neefektívne považuje ústavný súd aj rozhodnutie okresného súdu o prerušení konania, ktoré krajský súd zrušil a vec mu vrátil, aby sa vyrovnal s právnym nástupníctvom po navrhovateľke vo 4. rade, ktorá   zomrela   24.   júla 2012,   t.   j.   predtým,   ako   súd   prvého   stupňa   rozhodoval   vo   veci prerušenia konania.

V nadväznosti   na   uvedené   ústavný   súd   rozhodol,   že   v namietanom   konaní   došlo k zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateliek   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V   súlade   s   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 31/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľky žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenia odôvodňujú takto:«Sťažovateľky požadujú, aby im bolo priznané za porušenie ich práv garantovaných ústavou a dohovorom aj primerané finančné zadosťučinenie, v sume každej po 3.000 €. Na odôvodnenie   takej   požiadavky   sťažovateľky   uvádzajú,   že   na   okresný   súd   sa   s   dôverou obrátili   kvalifikovaným   návrhom   na   začatie   konania   z dôvodu,   že   ich   vlastnícke   právo k predmetným   pozemkom   bolo   protiprávnym   konaním   odporcu   v   1.   rade   a   spol.   hrubo porušené. Svojvoľné porušenie vlastníckeho práva sťažovateliek v tomto prípade dosiahlo veľmi   závažnú   intenzitu,   ktorá   nemôže   byť   v   právnom   štáte   zľahčovaná   či   dokonca prehliadaná.   Zásahom   do   vlastníckeho   práva   sťažovateliek   sa   tieto   dostali   do   právnej neistoty a naliehavo sa dovolávali reparácie voči odporcom prostredníctvom súdu, ktorý je povinný sťažovateľkám túto pomoc poskytnúť rýchlo a účinne. Zdĺhavosťou namietaného konania pretrváva a prehlbuje sa ich stav právnej neistoty. Sťažovateľky majú k miestu, kde došlo   k   zásahu   do   ich   vlastníckeho   práva,   hlboké   citové   a   rodinné   väzby   preto   ťažko znášali, keď sa dozvedeli o zámere súkromného podnikateľa (odporcu v 1. rade) narušiť toto tiché prírodné prostredie výstavbou plynovodu a cestnej komunikácie k hotelu v jeho vlastníctve, a o to viac keď došlo k protiprávnej realizácii tohto zámeru a ešte cez pozemky v ich vlastníctve. Sťažovateľky skutočne pri podaní návrhu na okresný súd verili, že tak zrejmá krivda voči nim bude rýchlo a spravodlivo okresným súdom vyriešená. Plynutím času   však   strácajú   dôveru   v   súdne   orgány   Slovenskej   republiky,   v   nezávislý   a   plynulý postup   zákonnej   sudkyne   a   dokonca   aj   k   funkcionárom   štátnej   správy   okresného   súdu (predsedníčka   a podpredseda),   ktorí   sťažnosti   sťažovateliek   ani   v   jednom   prípade nevybavili v zákonných lehotách. Bezvýsledné a vleklé konanie využíva iba odporca v 1. rade,   ktorý   aj   naďalej   užíva   „nerušene“   pozemky   vo   vlastníctve   sťažovateliek.   Pri rozhodovaní   o   výške   primeraného   zadosťučinenia   si   dovoľujeme   požiadať,   aby   bolo zohľadnené aj to, že konanie pred okresným súdom nie je ešte stále ukončené, ako aj na to, že prísľub predsedníčky o pravidelnom sledovaní veci až do jej právoplatného skončenia bol iba prázdnym gestom.»

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn. 14 C 31/2010 o návrhu sťažovateliek z 15. februára 2010 viac ako tri a pol roka, berúc do úvahy   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu,   ako   aj   skutočnosť,   že   konanie   vo   veci sťažovateliek nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie po 1 000 € každej sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon   rozhodol   aj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. S. B. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €, a z predloženého návrhu právneho zástupcu sťažovateliek, ktorý vyčíslil trovy konania sumou 874,68 €.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia, spísanie sťažnosti, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3 a § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd tretí úkon právnej služby (vyjadrenie   k stanovisku   okresného   súdu)   nepriznal,   pretože   podľa   jeho   názoru neobsahovalo nové skutočnosti, ktoré by prispeli k ďalšiemu objasneniu veci. Keďže išlo o spoločné   úkony   pri   zastupovaní   štyroch   účastníčok   konania,   základnú   sadzbu   tarifnej odmeny bolo potrebné znížiť o 50 %, t. j. na 65,08 € za každý úkon (spolu dva úkony), a spolu s režijným paušálom 7,81 € x 2 (§ 16 ods. 3 vyhlášky) úhrada trov predstavuje celkovú sumu 583,12 €.

Priznanú úhradu   trov   konania je okresný   súd   povinný   zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateliek (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013