znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 431/09-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   februára   2010 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Jána   Lubyho a Ladislav Orosza v konaní o sťažnosti L. T. a D. T., obaja bytom Obchodná 13, Sečovce, zastúpených advokátkou JUDr. Z. K., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 47/07, za účasti Okresného súdu Trebišov, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo L. T. a D. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného súdu   Trebišov   v konaní vedenom   pod   sp. zn. 10 C 47/07 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému súdu Trebišov   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 47/07 konal bez zbytočných prieťahov.

3. L.   T.   a D.   T. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   každému   v   sume   500   € (slovom päťsto eur), ktoré im   j e Okresný súd Trebišov   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Trebišov   j e   p o v i n n ý   uhradiť   L.   T.   a D.   T.   trovy   konania v sume   185,06   €   (slovom   stoosemdesiatpäť   eur   a šesť   centov)   na účet   ich   právnej zástupkyne JUDr. Z. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 431/09   zo   16.   decembra   2009   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť L. T. a D. T. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trebišov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   10   C   47/07   (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   podali   30.   januára   2007   Okresnému   súdu Košice   II   žalobu   o určenie   neplatnosti   dobrovoľnej   dražby,   ktorý   ju   9.   februára   2007 z dôvodu miestnej príslušnosti postúpil okresnému súdu.

Sťažovatelia uviedli, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebola ich právna vec právoplatne skončená.

Okrem   toho,   že   sa   sťažovatelia   domáhali,   aby ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavy vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   právo   na   prejednanie   ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, žiadali aj priznanie finančného zadosťučinenia každému v sume 2 490 € a úhradu trov konania.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podaním sp. zn.   1 Spr V/454/2009   doručeným   ústavnému   súdu   25.   novembra   2009,   v   ktorom   sa okrem iného uvádza: „Z pripojeného prehľadu procesných úkonov v doterajšom priebehu napadnutého konania vyplýva, že sťažovatelia návrh na začatie konania podali dňa 1. 2. 2007 na Okresnom súde Košice II, ktorý vec postúpil Okresnému súdu Trebišov ako miestne príslušnému súdu dňa 9. 2. 2007 a dňa 14. 3. 2007 bola vec pridelená elektronickou podateľňou sudkyni JUDr. E. P. Dňa 19. 3. 2009 boli sťažovatelia vyzvaní na predloženie listinných dôkazov ohľadom svojich pomerov, pretože súčasťou návrhu na začatie konania bola aj žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Na výzvu súdu sťažovatelia nereagovali, a preto uznesením zo dňa 7. 11. 2007   bolo   rozhodnuté,   že   súd   sťažovateľom   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov nepriznáva. Sťažovatelia na výzvu súdu súdny poplatok nezaplatili, preto bolo konanie pre nezaplatenie   súdneho   poplatku   zastavené   uznesením   zo dňa   18. 3. 2008.   Následne uznesením zo dňa 30. 4. 2008 bolo konanie o zastavení konania zrušené v dôsledku podania odvolania a zaplatenia súdneho poplatku z návrhu v odvolacej lehote.

Vo veci doteraz nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej a vec nie je skončená z dôvodu, že zo   strany   sťažovateľov   bolo   opakovane   podaných   viacero   procesných   návrhov   vo   veci (návrhy   na   pripustenie   vstupu   ďalšieho   účastníka   do   konania,   návrhy   na   vydanie predbežného opatrenia). Prvé pojednávanie určené na deň 3. 11. 2008 bolo odročené bez prejednania veci, pretože jeden z odporcov požiadal o jeho odročenie. Druhé pojednávanie určené na deň 18. 5. 2009 bolo zrušené z dôvodu podania dovolania zo strany jedného z odporcov. Spis bol Okresnému súdu Trebišov vrátený dňa 9. 11. 2009. Z prehľadu úkonov súdu a z obsahu spisu je zrejmé, že zo strany súdu nedošlo k takým postupom,   ktorými   by   bolo   porušené   právo   sťažovateľov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky. Úkony boli vykonané v primeranom čase zodpovedajúcom právnej a skutkovej   zložitosti   veci,   procesným   úkonom   a   procesnej   disciplíne   účastníkov, odvolaciemu a dovolaciemu konaniu pri rozhodovaní o predbežnom opatrení. Sťažnosť   sťažovateľov   je   nedôvodná   a   neopodstatnená.   Z   uvedeného   dôvodu   žiadame sťažnosť zamietnuť.“

-

K vyjadreniu   k sťažnosti   okresný   súd   pripojil   tento   prehľad   procesných   úkonov v namietanej veci:„- 1. 2. 2007 – Návrh podaný na OS KE II; súčasťou návrhu je aj žiadosť o oslobodenie od SP (súdny poplatok, pozn.) (prílohy čl. 6-9, 10)

-9. 2. 2007 – Postúpenie veci OS Trebišov – čl. 14

-14. 3. 2007 – Postúpenie veci OS TV so spisom – čl. 15; vec pridelená JUDr. E. P.

-19. 3. 2007 – Výzva VSU (vyšší súdny úradník, pozn.) 19. 3. 2007 na predloženie list.   dôkazov   ohľadom   majetkových   a sociálnych   pomerov,   právna   zástupkyňa   N (navrhovatelia, pozn.) prevzala 21. 3. 2007 – bez odpovede

-7. 11. 2007 – U (uznesenie, pozn.) vydané VSU - nepriznanie oslobodenia od SP – právoplatné 28. 11. 2007

-17. 12. 2007 – Sťažnosť na prieťahy v konaní od právnej zástupkyne N

-17. 12. 2007   – Návrh   N   na   pripustenie   ďalšieho   účastníka   do   konania;   návrh na vydanie PO podľa § 102 OSP

-20. 12. 2007 – U vydané VSU – súd pripustil vstup do konania ďalšieho účastníka na strane odporcov – v 4. rade

-20. 12. 2007 – Výzva na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu

-18. 3. 2008 – U vydané VSU – zastavené konanie pre nezaplatenie SP z návrhu

-17. 4. 2008 – Prípis VSU – doručenie návrhu odporcom + U čl. 36

-25. 4. 2008 – Došlo odvolanie N voči U čl. 36 + zaplatený SP, čl. 44 kópia vybav, sťažnosti

-30. 4. 2008 – U vydané VSU - zrušené U o zast. konania + prípisy na šetrenie pobytu O (odporca,   pozn.) v 3.   rade,   O v 4. rade,   správy došli v mesiaci máj 2008 – posledná správa 26. 5. 2008

-6. 6. 2008 – U VSU – ustanovený opatrovník pre O v 3. rade a O v 4. rade + U

-VSU o zamietnutí návrhu na PO (predbežné opatrenie, pozn.) zo dňa 6. 6. 2008 (čl. 82-83)

-30. 6. 2008   – Došiel   návrh   N   na   pripustenie   ďalšieho   účastníka   do   konania a vydanie PO

-23. 7. 2008 – U VSU - pripustenie ďalšieho účastníka do konania (O v 5. rade) + výzva na SP z 23. 7. 2008

-15. 8. 2008 – Zaplatený SP z návrhu na vydanie PO

-12. 9. 2008 – U VSU – vydané PO voči O v 5. rade (čiastočne vyhovené - výr. I., čiastočne   zastavené   –   výr.   II.)   Právoplatnosť   30. 10. 2008   vo   výr.   I.;   vykonateľnosť 13. 10. 2008 vyznačená 31. 10. 2008

-7. 10. 2008 – Určený termín pojednávania na 3. 11. 2008

-21. 10. 2008 – Došlo odvolanie N voči III. výroku uznesenia o PO

-3. 11. 2008   – Pojednávanie   odročené   za   účelom   ďalšieho   dokazovania;   bez prejednania   veci;   bola   podaná   žiadosť   o   odročenie   pojednávania   zo   strany   jedného z odporcov.

-12. 11. 2008 – Výzva pre JUDr. K., právnu zástupkyňu N.

-3. 12. 2008 – Došlo podanie od JUDr. K. - späťvz. odvolania voči PO, návrh na pristúpenie   ďalšieho   účastníka   konania   (O   v   6. rade),   návrh   na   vydanie   PO   voči O v 6. rade.

-3. 12. 2008   –   U – súd   pripustil, aby   do   konania   pristúpil   ďalší   účastník (O v 6. rade).

-11. 12. 2008 – U – vydané PO voči O v 6. rade

-18. 12. 2008 – Došlo odvolanie N voči II. výroku uznes. o PO

-21. 1. 2009 – Vypísaná predkladacia správa pre KS KE (na KS KE spis doručený 23. 1. 2009)

-2. 3. 2009 – Vrátený spis KS – výrok II PO zmenený

-6. 4. 2009 – Určený termín pojednávania na 18. 5. 2009

-15. 4. 2009 – Došlo dovolanie O v 6. rade a opakované podanie zást. N ohľadom vyznačenia vykonat. uznes. o PO

-16. 4. 2009 – Prípisom doručované dovolanie na vyjadrenie

-17. 4. 2009 – Upovedomenie   o   odročení   pojednávania   zo   dňa   18. 5. 2009 na neurčito z dôvodu podania dovolania

-4. 5. 2009 – Došlo vyjadrenie N k dovolaniu (čl. 204)

-1. 6. 2009 – NS SR vrátil spis okresnému súdu pre nezaplatenie SP. O v 6. rade

-16. 6. 2009   – Výzva   VSU   pre   práv.   zástupcu   O   v   6.   rade   na   zaplatenie   SP z dovolania

-6. 7. 2009 – Došlo späťvzatie dovolania

-24. 7. 2009 – Prípisom doručené späťvzatie dovolania účastníkom konania

-11. 8. 2009 – Došlo vyjadrenie k späťvzatiu dovolania

-24. 9. 2009 – Predkladacia správa pre NS, na NS doručený spis 2. 10. 2009

-9. 11. 2009 – NS SR vrátil spis okresnému súdu, dovolacie konanie zastavené

-12. 11. 2009 – Návrh N na vydanie predbežného opatrenia

-18. 11. 2009   – Výzva   pre   N   na   zaplatenie   SP   za   podanie   návrhu   na   PO; rozhodnuté o PO bude v zbernom spise po odoslaní základného spisu Ústavnému súdu Slovenskej republiky.“

Okresný súd doplnil svoje vyjadrenie podaním z 15. januára 2010, v ktorom okrem iného uviedol:„Na vyjadrenie k sťažnosti vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod spisovou značkou č. IV. ÚS 431/09, Vám oznamujem, že v celom rozsahu trváme na našom vyjadrení zo dňa 18. 11. 2009 a dopĺňame, že vo veci spisovej značky 10 C/47/2007 Okresný súd Trebišov uznesením zo dňa 18. 12. 2009 č. k. 10 C/47/2007 zastavil konanie o návrhu na vydanie   predbežného   opatrenia,   pretože   navrhovatelia   (sťažovatelia)   nezaplatili   súdny poplatok.   Uznesenie   zatiaľ   nenadobudlo   právoplatnosť,   pretože   právna   zástupkyňa navrhovateľov   dosiaľ   neprevzala   súdnu   zásielku.   Ostatným   účastníkom   konania   a   ich právnym zástupcom bolo uznesenie doručené v období od 21. 12. 2009 do 30. 12. 2009. Uznesenie bolo právnej zástupkyni navrhovateľov adresované na adresu jej advokátskej kancelárie v Košiciach na ulici Kuzmányho č. 57.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia zaujali stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu 28. januára 2010, v ktorom okrem iného uviedli:«Pokiaľ sa jedná o vyjadrenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 15. 01. 2010,   k tomuto sťažovatelia udávajú: Z   tohto   vyjadrenia   nevyplýva   žiadna   prekážka   konania,   nakoľko   súdne   konanie   nie je závislé od existencie predbežných opatrení. Pokiaľ   OSP   vyžaduje   podmienky,   ktoré   musia   byť   splnené   pre   zákonné,   procesné „nezávadné“ konanie, takouto skutočnosťou nie je existencia právoplatného rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení podľa ust. § 102 OSP. Súd môže konať vo veci nezávisle od priebehu (štádia) konania o predbežnom opatrení, keďže toto neovplyvňuje meritórne rozhodnutie vo veci samej, má význam len vo vzťahu na dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania, prípadne zaručenie vymožiteľnosti prisúdeného práva. Len   pre   úplnosť:   Uznesenie   o   zastavení   konania   o   predbežnom   opatrení,   ktorým   sa navrhovalo vydanie predbežného opatrenia voči inému ako účastníkovi konania prevzala právna zástupkyňa sťažovateľov riadne v odbernej lehote dňa 12. 01. 2010. Takto majú sťažovatelia zato, že skutočnosť uvedenú OS v Trebišove v podaní zo dňa 15. 01. 2010 nie je možné   považovať   za   dôvod   nečinnosti   súdu   zavinený   sťažovateľmi   (príp.   ich   právnou zástupkyňou). V dôsledku nečinnosti súdu (rozhodovanie o predbežných opatreniach nie sú konaním vo veci samej) boli sťažovatelia poškodení, na svojich právach garantovaných v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako to uviedli vo svojej sťažnosti. Majú zato, že sa nejedná o sťažnosť, ktorá by vytýkala nečinnosť príliš rýchlo po začatí konania, keďže v lehote 3 rokov od podania návrhu odôvodnene predpokladali ukončenie „svojho sporu“ a nie štádium, v ktorom vec nebola ani jediný raz prejednaná.»

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 25.   novembra   2009,   a   preto   ústavný   súd   poukazuje   len   na   úkony   uvedené   v   tomto vyjadrení, ktoré považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Z doplňujúceho vyjadrenia okresného súdu z 15. januára 2010 vyplýva, že ostatným úkonom v napadnutom konaní bolo prijatie uznesenia okresného súdu z 18. decembra 2009, ktorým   bolo   konanie   o návrhu   vydania   predbežného   opatrenia   z dôvodu   nezaplatenia súdneho   poplatku   zastavené.   Uvedené   uznesenie   okresného   súdu   dosiaľ   nenadobudlo právoplatnosť.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   okrem   iného   domáhali   vyslovenia   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa   ktorého každý   má   právo,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1.   Okresný   súd   v napadnutom   konaní   rozhoduje   o platnosti,   resp.   neplatnosti dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej bol 3-izbový byt užívaný sťažovateľmi, ktorý bol medzičasom   následne viacnásobne prevedený   na nového   vlastníka.   Ústavný   súd   nezistil žiadne   skutočnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   prijatie   záveru   o   právnej   alebo   skutkovej zložitosti namietaného konania, resp. že by zložitosť konania bolo možné vyhodnotiť ako dôvod, ktorý by mohol mať za následok spomalenie jeho priebehu a nadväzne na to aj jeho predĺženie.

2.   Správanie   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom,   či v konaní   pred   označeným   porušovateľom   práva   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým aj k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru.

Ústavný súd zistil, že sťažovatelia svojím podielom prispeli k spomaleniu priebehu napadnutého konania v jeho počiatočnom štádiu, keď nereagovali na výzvu okresného súdu (ktorú   prevzali   21.   marca   2007)   o predloženie   potvrdenia   potrebného   na rozhodnutie o priznaní oslobodenia sťažovateľov od súdnych poplatkov, v dôsledku čoho im okresný súd oslobodenie nepriznal. Rovnako na ťarchu sťažovateľov treba pripísať aj skutočnosť, že napriek prevzatiu výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu 20. decembra 2007 právnou zástupkyňou sťažovateľov súdny poplatok sťažovatelia zaplatili až 17. apríla 2008 súčasne s podaním odvolania proti uzneseniu okresného súdu o zastavení napadnutého konania.   Uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   zohľadnil   pri   ustálení   sumy   priznaného finančného   zadosťučinenia,   rovnako   ako   informáciu   okresného   súdu   z jeho   vyjadrenia doručeného ústavnému súdu 21. januára 2010 o opätovnom nezaplatení súdneho poplatku sťažovateľmi,   v dôsledku   čoho   okresný   súd   uznesením   z 18.   decembra   2009   konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia zastavil (uznesenie nie je dosiaľ právoplatné – prevzaté   podľa   vyjadrenia   sťažovateľov   z 28.   januára   2010   ich   právnou   zástupkyňou 12. januára 2010).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal možnosťou vzniku prieťahov v posudzovanom konaní   z hľadiska   postupu   okresného   súdu.   Napriek   tomu,   že   postup   okresného   súdu v tomto konaní bol v zásade plynulý, podľa názoru ústavného súdu však vykazuje znaky neefektívnosti   a nesústredenosti.   Nemožno   súhlasiť   s tou   časťou   vyjadrenia   predsedu okresného súdu k sťažnosti, v ktorej poukazuje na opakované procesné návrhy, návrhy na vydanie predbežných opatrení, návrhy na pripustenie ďalších účastníkov do konania), ktoré podľa jeho názoru spomalili priebeh napadnutého konania, pretože v súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľov ústavný súd už v predchádzajúcej judikatúre uviedol, že viacnásobné zmeny žalobného petitu, ktorými účastník reaguje na aktuálny vývoj procesnej situácie, nemožno pripočítať na jeho ťarchu (napr. II. ÚS 172/07).

V okolnostiach   daného   prípadu   sťažovatelia   v súvislosti   s opakovanými   prevodmi vlastníckeho   práva   k bytu,   ktorý   užívali,   boli   nútení   navrhovať   pristúpenie   ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných a súčasne žiadať, aby okresný súd účastníkom, ktorí pristúpili, nariadil dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k bytu do právoplatného skončenia napadnutého konania (rozhodnutie o platnosti vykonanej dražby, resp. prevodov vlastníckeho práva k predmetnému bytu).

Za neefektívny postup okresného súdu v napadnutom konaní možno podľa názoru ústavného   súdu   považovať   najmä   to,   že   opakovane   uzneseniami   z 12.   septembra   2008 a 11. decembra 2008 nevyhovel návrhom sťažovateľov na nariadenie predbežného opatrenia v časti,   v ktorej   žiadali,   aby im   odporcovia   v 5.,   resp.   6.   rade umožnili   dočasne   užívať predmetný 3-izbový byt až do právoplatného skončenia napadnutého konania.

Toto   pochybenie   okresného   súdu   bolo   napravené   uznesením   Krajského   súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 Co 26/2009 z 20. februára 2009, ktorým bolo uznesenie okresného súdu z 11. decembra 2008 zmenené tak, že odporcovi v 6. rade bolo nariadené, aby sťažovateľom umožnil dočasne užívať predmetný byt do právoplatného skončenia napadnutého konania.

Krajský súd za nesprávny považoval názor okresného súdu, podľa ktorého ak by vyhovel   návrhu   sťažovateľov   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   tým   by   prejudiciálne rozhodol vo veci samej, pričom krajský súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. 11 Co 26/2009 z 20. februára 2009 v tejto súvislosti okrem iného uviedol:

„Žalobcovia v 1. a 2. rade osvedčili, že až do vykonania dražby 30. 10. 2006 dražobníkom – žalovanou v 2.   rade,   na návrh   žalovaného v 1.   rade   boli vlastníkmi   nehnuteľnosti   – 3- izbového   bytu...   a k nemu   patriacich   spoluvlastníckych   podielov   na spoločných   častiach a spoločných zariadeniach domu... V byte bývali spolu s deťmi... Zo žaloby a z odvolania vyplýva, že z bytu neodišli dobrovoľne, ale boli nútení ho opustiť potom, ako pracovníci žalovanej   v 2.   rade   za   prítomnosti   žalovaného   v 3.   rade   vymenili   zámok   na   vstupných dverách, pričom v byte ostali ich osobné doklady, šaty a zariadenie. Od tej doby otázku svojho bývania riešia prostredníctvom podnájmov, keďže ich pomery nedovoľujú zaobstarať si iné bývanie. Aj keď v súčasnosti vlastnícke právo k bytu... podľa výpisu z katastra nehnuteľností svedčí žalovanému v 6. rade, okolnosti, ktoré sú v konaní doposiaľ osvedčené, keď vzhľadom na tvrdenia žalobcov je sporné nielen jeho vlastníctvo, ale aj vlastníctvo predchádzajúcich vlastníkov a nie je zatiaľ vyriešená otázka základu a výšky pohľadávky, ktorú žalobcovia mali voči žalovanému v 1. rade, treba návrh žalobcov na dočasnú úpravu pomerov v zmysle umožnenia im (dočasne) byt užívať považovať za dôvodný. Obmedzením vlastníckeho práva žalovaného v 6. rade v jeho zložke – užívania veci – sa neprejudikuje výsledok v spore, ako to   nesprávne   uzavrel   súd   prvého   stupňa,   lebo   žalobcovia   sa   žalobou   vo veci   samej domáhajú   vydania   bytu   až   po   právoplatnosti   rozhodnutia   o určení   neplatnosti   dražby, pričom   nariadením   predbežného   opatrenia   sa   upravia   pomery   medzi   žalobcami a žalovaným v 6. rade iba do času poskytnutia legimitívnej ochrany súdnym rozhodnutím vo veci samej.“

Pokiaľ okresný súd poukazuje v súvislosti s priebehom konania na opakované návrhy sťažovateľov   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   ústavný   súd   konštatuje,   že   návrhy sťažovateľov   boli iba prirodzenou   reakciou   na viacnásobné prevody   vlastníckeho   práva k predmetnému   bytu,   keď   sa   domáhali   dočasnej   úpravy   pomerov   vo   veci   do   doby   jej právoplatného   skončenia.   V súvislosti   s rozhodovaním   všeobecných   súdov   o nariadení predbežného   opatrenia   už   ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   uviedol   (napr.   m. m. II. ÚS 66/02), že rozhodovanie o predbežnom opatrení nie je zákonnou prekážkou v konaní o samotnej veci.

Ako príklad nesústredeného postupu okresného súdu v napadnutom konaní možno uviesť, že okresný súd predložil predmetný spis spolu s dovolaním podaným odporcom v 6. rade Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie bez   zaplatenia   súdneho   poplatku   za   dovolanie,   takže   najvyšší   súd   z uvedeného   dôvodu 1. júna 2009 vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia ako predčasne predložený, aby po odstránení tohto nedostatku mohol byť súdny spis opätovne predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.

Vychádzajúc   z uvedeného,   berúc   do   úvahy   najmä   skutočnosť,   že   stav   právnej neistoty   sťažovateľov   trvá   už   tri   roky,   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   namietaným postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 47/07 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, napriek   tomu,   že   sťažovatelia   sa   toho   nedomáhali,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov   a   odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádzajú   sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému v sume 2 490 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Sťažovatelia poukázali najmä na to, že ich stav právnej neistoty „trvá po dobu takmer 3 rokov, kde okrem nedôvodne odročeného pojednávania bez prejednania veci neprebehlo žiadne pojednávanie“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp. zn. 10 C 47/07 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval   priznanie   sumy   500   €   každému   sťažovateľovi   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd napokon   rozhodol   aj o   úhrade trov   konania sťažovateľov,   ktoré   im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátkou JUDr. Z. K. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   zistil,   že   uplatnená   suma   185,06   €   je   nižšia   ako   suma   vypočítaná ústavným   súdom   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd   preto   priznal   právnej   zástupkyni   sťažovateľov   úhradu   trov   právneho   zastúpenia v požadovanej výške.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2010