znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 430/09-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   16.   decembra 2009   predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   B.,   S.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného   súdu   Senica   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   4 C 249/99   v súvislosti   s jeho nekonaním o sťažovateľom predloženom dovolaní z 22. decembra 2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2009 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 249/99 v súvislosti s jeho nekonaním o sťažovateľom predloženom dovolaní z 22. decembra 2000 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ   požadoval   okrem   vyslovenia   porušenia   označeného   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj priznanie finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €.

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   sťažnosťou (§ 49 a nasl. zákona o ústavnom súde) a najmä jej petitom.

Ústavný zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z informácie poskytnutej okresným súdom zistil, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené 30. novembra 2000, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu z 27. marca 2000 potvrdený v rámci odvolacieho konania rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 299/00 zo   17.   októbra   2000.   Proti   potvrdzujúcemu   rozsudku   krajského   súdu   podal   sťažovateľ prostredníctvom okresného súdu 22. decembra 2000 dovolanie, ktoré v zápisnici spísanej na okresnom   súde   15.   novembra   2006   zobral   v celom   rozsahu   späť,   na   základe   čoho Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   uznesením   sp. zn. 1 Cdo 316/2006 zo 14. decembra 2006 konanie zastavil.

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. decembra 2009 sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 ústavy spočívajúce v nepredložení súdneho spisu najvyššiemu súdu v súvislosti s podaným dovolaním   v čase,   keď   dovolacie   konanie   už   bolo   na základe   späťvzatia   dovolania sťažovateľom z 15. novembra 2006 právoplatne zastavené. Sťažovateľ predmetné uznesenie najvyššieho súdu o zastavení dovolacieho konania prevzal 17. januára 2007.

Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   uzavrel,   že   sťažnosť   bola   nepochybne   podaná po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Ústavný súd navyše konštatuje, že sťažovateľ nemôže relevantne namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní, ktoré bolo na základe jeho procesnej aktivity (späťvzatie) zastavené.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   práva   alebo   slobody   sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa tou časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal   jeho   priznania,   nezaoberal,   rovnako   ako   žiadosťou   o ustanovenie   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2009