SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 43/2018-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2018 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátskou kanceláriou ADVOKA, s. r. o., Komárnická 36, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ľuboš Pejhovský, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 24/2010 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra 2017 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 24/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že okresný súd jej v októbri 2016 doručil dve podania označené ako dovolania, ktoré „zjavne atakujú právoplatný a vykonateľný rozsudok OS Ba I č. 17 C 53/2002 z 21. 10. 2013 v spojení s rozsudkom KS Ba č. 6 Co 130/2014 z 05. 05. 2014 (právoplatnosť nastala 19. 06. 2014)“. Na základe uvedeného sťažovateľka nahliadla „do spisu č. 7 Cdo 168/2017 na pôde NS SR (nakoľko od OS Ba I nebolo možné dostať kvalifikované odpovede)“ a zistila, že „ /procesný oponent p. ⬛⬛⬛⬛ / predložil v júli 2014 na OS Ba I podanie pomenované ako dovolanie. Súd menovaného vyzval, aby sa prípadne legitimoval predpísanou svojou právnickou kvalifikáciou (§ 241 ods. 1 OSP) a aby zaplatil súdny poplatok. Menovaný reagoval listom z augusta 2014. Oznámil, že nemá právnické vzdelanie a musí hľadať advokáta. V apríli 2015 prišlo na OS Ba I nové podanie /už zastúpeného advokátom/ pomenované ako dovolanie. Až v máji 2015 (v priamom rozpore s § 241 ods. 4 OSP - citujeme: súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby dovolanie, ktoré neobsahuje predpísané náležitosti v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu) odoslal OS Ba I spis aj s obomi podaniami ⬛⬛⬛⬛ z nepochopiteľných dôvodov na KS v Bratislave a ten postúpil spis na NS SR dokonca až v septembri 2017.“.
Sťažovateľka na základe uvedeného pred ústavným súdom napáda „chybné adjustovanie predmetného dovolania z pozície OS a I ako aj KS v Bratislave“, pričom sa dovoláva „sentencie US SR, že okresný súd môže spôsobiť zbytočné prieťahy aj v konaní smerujúcom k adjustovaniu podmienok dovolacieho konania“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod č. 9 C 24/2010 porušil právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, trvalým pobytom ⬛⬛⬛⬛, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, trvalým pobytom
, sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.800,- € (slovom jedentisícosemsto EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, trvalým pobytom ⬛⬛⬛⬛, trovy konania...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Ako už bolo uvedené, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúma, či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, ktorá je nositeľom základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Článok 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy totiž poskytujú ochranu pred porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred súdom len jeho účastníkovi, pretože len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 10/01, I. ÚS 55/02).
Z čl. 127 ods. 1 ústavy teda vyplýva, že sťažovateľ musí namietať porušenie svojich základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (II. ÚS 3/05).
Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti žiada vysloviť porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 24/2010. Zo zistení ústavného súdu však vyplýva, že sťažovateľka nie je účastníčkou napadnutého konania. Konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 9 C 24/2010 sa totiž týka návrhu Inštitútu manažmentu Kežmarského regiónu, o. z., na vydanie predbežného opatrenia proti Perex, a. s.
Keďže sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní, v ktorom nemá procesné postavenie účastníka konania, a teda v napadnutom konaní nemohlo (nemôže) dochádzať k porušovaniu jej základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 205/04), jej sťažnosť bolo potrebné pri jej predbežnom prerokovaní odmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími návrhmi formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti (návrh na priznanie finančného zadosťučinenia a návrh na priznanie náhrady trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. januára 2018