znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 429/2010-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., S., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 12 NcC/52/2010 a jeho uznesením zo 6. októbra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra 2010 doručená sťažnosť JUDr. O. M., (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12 NcC/52/2010 a jeho uznesením zo 6. októbra 2010.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„Okresný súd v Brezne vo veci sp. zn. 4C/321/2010 vyslovil nesúhlas s postúpením veci sp. zn. 4C /98/2008 z Okresného súdu v Kežmarku na OS Brezno, keď konštatoval, že Okresný súd v Kežmarku včas neskúmal miestnu príslušnosť a urobil tak až po vyše dvoch rokoch od podania žaloby. Uviedol tiež, že to, že sa ako žalobca momentálne zdržujem v obvode Okresného súdu v Brezne a počas konania mením svoj pobyt nedáva dôvod na príslušnosť   Okresného   súdu   v   Brezne.   O   nesúhlase   rozhodoval   Krajský   súd   v   Banskej Bystrici, ktorý svojim uznesením sp. zn. 12 NcC /52/2010 zo dňa 6. 10. 2010 považoval nesúhlas Okresného súdu v Brezne s prejednaním veci za dôvodný. Odvolací súd okrem skutočností   uvádzaných okresným súdom   poukázal   na skutočnosť,   že   v spise sa   údajne nenachádza   žiadna   námietka   či   žiadosť   ani   jedného   účastníka   v   konaní,   aby   vec   bola postúpená na konanie miestne príslušnému súdu v Brezne. Naviac KS v Banskej Bystrici poukázal na to, že Okresný súd v Kežmarku už z návrhu, ktorý som podal dňa 22. 7. 2008 vedel o tom, že mám prechodné bydlisko v Okrese B. a to v P. a teda sa mal včas s týmto vo vzťahu k § 88 písm. o) O. s. p. vysporiadať. Nekonal teda neodkladne ako to predpokladá ust. § 105 ods. 1 O. s. p.“

Sťažovateľ   namieta,   že „Rozhodnutie   odvolacieho   súdu   založené   na   stanovisku Okresného súdu v Brezne je jednak v rozpore s dôkazným stavom v spise OS Brezno sp. zn. 4C/321/2010,   ale   aj   v   rozpore   s   §   105   ods.   1   O.   s.   p.   a   taktiež   v   rozpore   s   ústavou a dohovorom.

Z podania, ktoré som osobne podal na Okresnom súde v Kežmarku dňa 8. 4. 2010 k veci sp. zn. 4C/98/2008 je jasne preukázané, že ako navrhovateľ- žalobca som s poukazom na § 105 ods. 1 O. s. p. žiadal, aby okresný súd v Kežmarku postúpil v zmysle dôvodov § 88 0. s. p. vec na miestne príslušný Okresný súd v Brezne. To, že som žalobu podal na OS Kežmarok v čase keď som rok prechodne býval v P. malo správne OS v Kežmarku viesť k skúmaniu dôvodov v zmysle § 88 O. s. p. a § 105 ods. 1. O. s. p. V tom Krajský súd v Banskej Bystrici zaujal správny postoj. Teda ak OS Kežmarok takmer dva roky neskúmal to čo bolo podľa zákona jeho povinnosťou, porušil moje práva účastníka. Som so sudcami OS Kežmarok v množstve súdnych sporov. S niektorými sudcami v dvoch až troch súdnych sporoch. Naviac mám na Ústavnom súde SR prijatú sťažnosť voči tomuto súdu a už vo veci III. ÚS 167/09 mi bolo vyhovené a ústavný súd mi aj priznal finančné zadosťučinenie. Jedna vec súdu v Kežmarku sa v dôsledku mojej sťažnosti nachádza na ESĽP a voči sudkyni JUDr. I. J., ktorá mala vec týkajúcu sa tejto sťažnosti v Kežmarku pridelenú je vedené na základe   môjho   podnetu   disciplinárne   konanie.   Teda   nepochybne   ak   sú   sudcovia   OS Kežmarok voči mne zaujatí a sú z konaní kde som účastníkom vylučovaní, tak nemám na tomto súde zaručené základné právo na spravodlivý a nestranný súdny proces. Ak si voči tomuto súdu uplatňujem náhrady v sume vyše 600 tis. Eur, tak je nepochybne daný dôvod na ich predpojatosť.

V dôsledku toho, že sudcovia OS Kežmarok voči mne konajú tak, ako konajú, ale predovšetkým z dôvodov, že od sept. 2007 žijem neprerušene v obvode Okresného súdu v Brezne,   sú   dané   dôvody   na   jeho   príslušnosť.   Nie   je   podstatné   to,   že   Okresný   súd v Kežmarku neskúmal túto otázku sám a to v zmysle § 105 ods. 1 O. s. p. neodkladne, ale až po mojej námietke - žiadosti zo dňa 8. 4. 2010. Nie je pravdivé tvrdenie OS Brezno, že počas konania mením svoj pobyt.“.

Sťažovateľ pritom tvrdí, že „... od sept. 2007 som tam bol prihlásený a býval som u svojich priateľov, pretože môj rodinný dom v S. je neobývateľný, je predmetom viacerých exekúcií a nemal som inú možnosť na bývanie. Od 16. 6. 2010 som prihlásený zatiaľ na prechodný pobyt tiež v obvode Okresného súdu v Brezne a to na V. Z dôvodov na strane vlastníka bytového domu nie je ešte v súčasnosti možné, aby som si v byte prihlásil trvalý pobyt. To sa však v priebehu pár týždňov zmení a ja budem vo V. mať trvalý pobyt. V S. už nikdy bývať nebudem.“.

Na podporu   svojho tvrdenia sťažovateľ priložil   k sťažnosti   potvrdenie Obecného úradu v P. z 11. septembra 2007, že má v obci prechodný pobyt.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1.)   Základné   právo   JUDr.   O.   M.   podľa   čl.   46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 NcC / 52/ 2010 bolo porušené.

2.) Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 NcC / 52/2010 zo dňa 6. 10. 2010 zrušuje a tomuto súdu prikazuje vo veci opätovne rozhodnúť.

3.) JUDr. O. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15 tisíc Eur, ktoré je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný zaplatiť mu na jeho účet v S. pobočka P. - sporožíro č. ú.:... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

3.)   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   sa   ukladá   zaplatiť   trovy právneho   zastupovania   JUDr.   O.   M.   (podľa   vyčíslenia)   na   účet   advokáta   (meno   po ustanovení) do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

4.) Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť trovy právneho zastupovania v sume   (po   vyčíslení)   na   účet   Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   vedený v štátnej pokladnici č. ú..... do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný   súd   rozhoduje   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   48   ods.   1   prvej   vety   ústavy   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému sudcovi.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento   zákon   neustanovuje   inak.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú   neopodstatnenosť   návrhu   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 136/05).

Sťažovateľ   nesúhlasí   s   rozhodnutím   krajského   súdu   č.   k.   12   NcC/52/2010-38 zo 6. októbra 2010, ktorým krajský súd rozhodol, že „nesúhlas Okresného súdu v Brezne s postúpením veci Okresným súdom v Kežmarku v konaní 4 C/98/2008 je dôvodný“. Zo sťažnosti a z príloh k sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Kežmarok, ktorému bol doručený návrh sťažovateľa na začatie konania 22. júla 2008 (vec je vedená pod sp. zn. 4 C/98/2008), rozhodol uznesením č. k. 2 C 83/2008-7 z 11. marca 2009 o oslobodení sťažovateľa od súdnych poplatkov. Sťažovateľ požiadal 8. apríla 2010 o postúpenie veci Okresnému súdu Brezno argumentujúc svojím prechodným pobytom od septembra 2007 v jeho   územnom   obvode.   Okresný   súd   Kežmarok   postúpil   vec   vedenú   pod   sp.   zn. 4 C/98/2008 Okresnému súdu Brezno ako miestne príslušnému súdu podľa § 89 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) podľa § 105 ods.   2 OSP na základe   žiadosti   sťažovateľa.   Okresný   súd   Brezno   však   s   postúpením   veci   nesúhlasil a predložil vec podľa § 105 ods. 3 OSP na rozhodnutie krajskému súdu. Krajský súd uznal nesúhlas Okresného súdu Brezno ako dôvodný.

Krajský   súd   svoje   rozhodnutie   č.   k.   12   NcC/52/2010-38   zo   6.   októbra   2010 odôvodnil takto:

„Okresný súd v Kežmarku vec vedenú pod č. k. 4C/98/2008 postúpil Okresnému súdu v Brezne podľa ust. § 105 ods. 2 OSP, ako miestne príslušnému súdu v súlade s ust. § 88 ods. 1 písm. o) OSP. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa ust. § 88 ods. 1 písm. o) OSP, namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd v ktorého obvode má žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo veciach ochrany osobnosti. Konštatoval, že jediným kritériom je bydlisko žalobcu a jeho prechodné bydlisko sa nachádza v obvode Okresného súdu v Brezne, pričom adresa trvalého bydliska nie je rozhodujúca, keďže sa v obvode Okresného súdu v Kežmarku reálne nezdržiava od roku 2007.

Okresný súd v Brezne nesúhlasil s postúpením veci, pretože v zmysle ust. § 105 ods. 2 OSP mal Okresný súd v Kežmarku neodkladne postúpiť vec príslušnému súdu, ak mal za to, že sám príslušný nie je a pokiaľ návrh v danej veci bol podaný dňa 22. 07. 2008, nedošlo k naplneniu podmienky neodkladného postúpenia veci, pričom tento okresný súd už začal konať vo veci samej a to tým, že žalobcu oslobodil od povinnosti platiť súdne poplatky uznesením zo dňa 11. 03. 2009, doručil žalovanej opis návrhu a zároveň ju vyzval na písomné vyjadrenie k nemu dňa 01. 04. 2010. V čase podania návrhu mal Okresný súd v Kežmarku za to, že je miestne príslušným súdom podľa § 88 OSP a preto začal konať vo veci   samej   a   žalobca   neuplatnil   námietku   vecnej   nepríslušnosti,   preto   nesúhlas s postúpením veci je podľa neho dôvodný. Skutočnosť, že sa žalobca momentálne zdržiava v obvode okresu B., nemôže pri jeho zmenách pobytu počas konania byť rozhodujúcou. Nadriadený súd po preskúmaní veci v zmysle § 105 ods. 3 OSP dospel k rozhodnutiu, že nesúhlas Okresného súdu v Brezne s postúpením veci je dôvodný.

Z ust. § 88 ods. 1 písm. o) OSP vyplýva, že namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo veciach ochrany osobnosti.

Je   nepochybné,   že   v   čase   podania   žaloby   navrhovateľ   mal   bydlisko   v   obvode Okresného súdu Kežmarok a to bolo v júli 2008. Okresný súd v Kežmarku mal skúmať svoju miestnu príslušnosť podľa § 88 OSP, pretože túto povinnosť mu ukladá ustanovenie § 105 ods. 1 OSP. Ak by bol zistil, že nie je miestne príslušný, mal neodkladne postúpiť vec príslušnému súdu. Okresný súd v Kežmarku postúpil Okresnému súdu v Brezne vec dňa 20. 09. 2010. Je nepochybné, že čas ktorý od podania žaloby do postúpenia veci uplynul nie je možné označiť za neodkladný na postúpenie veci príslušnému súdu. Už z podanej žaloby Okresný   súd   v   Kežmarku   mohol   zistiť,   že   žalobca   označil   adresu   svojho   prechodného bydliska v P., okres B. a mal sa tejto otázke venovať, pokiaľ pochyboval o tom, že by existovala jeho miestna príslušnosť. Z obsahu spisu je zrejmé, že žiaden z účastníkov, teda miestnu príslušnosť nenamietali. Fotokópia podania, ktorá sa v spise nachádza na č. l. 31 bola adresovaná žalobcovi do iného prebiehajúceho sporu pod č. k. 2C/79/2010, preto nebolo   možné   konštatovať,   že   by   podal   námietku   miestnej   nepríslušnosti   vec prejednávajúceho súdu a to Okresného súdu v Kežmarku.

Pretože neboli naplnené podmienky pre postúpenie veci Okresnému súdu v Brezne, nadriadený súd konštatoval, že nesúhlas tohto okresného súdu s postúpením veci je dôvodný a ďalej bude konať vo veci Okresný súd v Kežmarku.“

Krajský   súd   odôvodnil   svoje   rozhodnutie   odvolaním   sa   na príslušné   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú otázku postúpenia veci z dôvodu miestnej príslušnosti, t. j. na základe aktuálnej platnej právnej úpravy. Vychádzal zo skutočnosti, že po doručení návrhu na začatie konania 22. júla 2008 Okresný súd Kežmarok začal vo veci konať 11. marca 2009, keď rozhodol o oslobodení sťažovateľa v danej veci od súdnych poplatkov. Sťažovateľ až po tomto rozhodnutí požiadal o postúpenie veci z dôvodu miestnej príslušnosti   argumentujúc   svojím   prechodným   pobytom   v   územnom   obvode   Okresného súdu Brezno, ktorý tam mal už v čase podania svojho návrhu Okresnému súdu Kežmarok, ktorého miestnu príslušnosť následne namietal (hoci táto skutočnosť mu bola známa už v čase doručenia svojho návrhu Okresnému súdu Kežmarok).

Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu ochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími zákonmi (napr. III. ÚS 124/04). Podľa čl. 142 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom   a   nemožno   ho   účelovo   chápať   tak,   že   jeho   naplnením   je   len   víťazstvo v občianskoprávnom spore (II. ÚS 21/02, IV. ÚS 277/05).

Podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému všeobecných   súdov,   ale podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.   Pri   uplatňovaní tohto   svojho   ústavného poslania a postavenia   nie je   úlohou ústavného súdu zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je   kvalifikovaná   princípom   subsidiarity,   v   zmysle   ktorého   ústavný   súd   o   namietaných zásahoch   rozhoduje len   v prípade,   že   je vylúčená právomoc všeobecných   súdov,   alebo v prípade,   že   účinky   výkonu   tejto   právomoci   všeobecným   súdom   nie   sú   zlučiteľné so súvisiacou   ústavnou   úpravou   alebo   úpravou   v   príslušnej   medzinárodnej   zmluve. V nadväznosti   na   to   nie   je   ústavný   súd   zásadne   oprávnený   preskúmavať a   posudzovať právne   názory   všeobecného   súdu,   ktoré   ho   pri   výklade   a   uplatňovaní   zákonov   viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite   zistený   skutkový   stav   a   aké   skutkové   a   právne   závery   zo   skutkového   stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly   zo   strany   ústavného   súdu   len   vtedy,   ak   by   ním   vyvodené   závery   boli   zjavne neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).

Ústavný súd nezistil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu žiadnu skutočnosť   signalizujúcu,   že   krajský   súd   postupoval   svojvoľne   a   bez   opory   v   zákone. Uznesenie krajského súdu je náležite odôvodnené príslušnými ustanoveniami relevantnej právnej úpravy, a preto je podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľné.

Ako   ďalší   argument   na   postúpenie   veci   uvádza   sťažovateľ   zaujatosť   sudcov Okresného súdu Kežmarok vzhľadom na množstvo súdnych sporov, ktoré vedie so sudcami tohto   súdu.   Z   toho   vyvodzuje   ich   zaujatosť   v   konaniach,   v   ktorých   je   účastníkom. Sťažovateľ nemá preto na tomto súde   podľa   jeho názoru   zaručené „základné právo   na spravodlivý a nestranný súdny proces“. Ústavný súd v tejto veci uvádza, že nezaujatosť sudcov má možnosť sťažovateľ namietať inými právnymi prostriedkami, ako je postúpenie veci podľa § 105 ods. 1 OSP z dôvodu miestnej príslušnosti. Z § 14 a nasl. OSP je zrejmý postup vylučovania sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, a ktorý sťažovateľ mohol/môže v danom prípade uplatniť. Postúpenie veci miestne príslušnému súdu nie je preto v prípade pochybnosti sťažovateľa o nezaujatosti konajúcich sudcov Okresného súdu Kežmarok účinným právnym prostriedkom na ochranu jeho   označených   práv.   Ústavný   súd   v   súvislosti   so   svojou   rozhodovacou   činnosťou opakovane   vyslovil,   že   ak   sťažovateľ   v   konaní   pred   ústavným   súdom   namietal   také porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03).Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   po   jeho   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v celom rozsahu ako zjavne neopodstatnenú. Pretože došlo k odmietnutiu sťažnosti v celom rozsahu, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa (primerané finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania), keďže tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010