znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 428/2012-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Z. S., M., a M. S., M., zastúpených Mgr. M. D., ktorou namietajú

- porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 20 ods. 1 a čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   odboru kriminálnej polície M. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011 a

- porušenie svojich   základných práv podľa   čl. 19 ods.   3 a čl. 22 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry M. č. k. 3 Pv 498/2011-12 z 15. februára 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. Z. S. a M. S. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2012 doručená   sťažnosť   Mgr.   Z.   S.,   M.,   a M.   S.,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ;   spolu   aj „sťažovatelia“), zastúpených Mgr. M. D., ktorou namietajú

- porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 20 ods. 1 a čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru,   odboru   kriminálnej   polície   M.   (ďalej   len   „okresné riaditeľstvo M.“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011 a

- porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 3 a čl. 22 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry M. (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 3 Pv 498/2011-12 z 15. februára 2012.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že v trestnej veci obvineného P. B., nar..., trestne stíhaného pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 4 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona vedenej na okresnom riaditeľstve   M.   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-685/OEK-MT-2011   vydal   prokurátor   okresnej prokuratúry príkaz na vydanie počítačových údajov podľa § 90 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku č. k. 3 Pv 498/2011-12 z 15. februára 2012.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:«Dňa   15.   12.   2012   bolo   v   mieste   prevádzky   živnostenskej   činnosti   sťažovateľky s obchodným názvom Mgr. Z. S. v M. príslušníkmi Policajného zboru na základe príkazu č. k. 3 Pv 498/11-12 na vydanie počítačových údajov vydaného 15. 02. 2012 prokurátorom vykonané zaistenie vecí....

Odvolávajúc   sa   na   príkaz   prokurátora   zasahujúci   príslušníci   OČTK   odňali sťažovateľke   a   sťažovateľovi   päť   osobných   počítačov   a   jeden   server   obsahujúcich   vo svojom   vnútornom   počítačovom   vybavení   údaje   /znázornenia   faktov,   informácii   alebo pojmov vo forme, ktorá je vhodná na spracovanie v počítačovom systéme/ (ďalej v texte aj ako   „počítačové   vybavenie“)   o   klientoch   sťažovateľky   a   sťažovateľa   -   vykonávajúcich vedenie účtovníctva i súkromné informácie o ich osobách z ich súkromného a rodinného života, ktoré s predmetnou právnou vecou na ktorú bol vydaný príkaz prokurátora (trestná vec zločinu skrátenia dane a poistného podľa ust. § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona) nijako vecne ani personálne nesúviseli....

Zasahujúci príslušníci OČTK zaistili sťažovateľke počítačové vybavenie bez toho, aby údaje na nosičoch skopírovali, ako i bez zisťovania vlastníckeho práva k zaisteným veciam.   Svojím   postupom   znemožnili   výkon   podnikateľskej   činnosti   sťažovateľov,   ktorí používali   danú   IT   technológiu   na   výkon   svojej   činnosti.   Všetok   hardware   patril sťažovateľovi.

V   zmysle   obsahu   príkazu   a   obsahu   ustanovenia   §   90   ods.   1   písm.   e)   TP   boli príslušníci   OČTK   oprávnení   výlučne   na   vydanie   počítačových   údajov,   pretože   je   to nevyhnutné na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie v trestnej veci obv. P. B. a spol. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona,   a   to   daňového   subjektu   V.,   s.   r.   o.,   ktorého   účtovníctvo   mala   podľa   tvrdenia obvineného M. M. viesť sťažovateľka. V zmysle vyhotovenej zápisnice o vydaní veci zo dňa 15. 02. 2012 bolo príslušníkom OČTK vydaných 5 počítačov, 1 server a 3 CD nosiče. Príslušníci OČTK podľa toho, čo je uvedené v zápisnici o vydaní veci zo dňa 15. 02. 2012 postupovali podľa   príkazu prokurátora,   čiže nešlo o   postup   podľa   ust.   §   89 Trestného poriadku a ust. § 91 ods. 1 Trestného poriadku. Príslušníci OČTK mali požadovať len vydanie počítačových údajov týkajúcich sa spoločnosti V., s. r. o., teda len údajov, ktoré sa vzťahovali k trestnému stíhaniu v predmetnej právnej veci a nie všetkých údajov, ktoré sa na pevnom   disku   osobných   počítačov   nachádzali   a   rozhodne   nemohli   odňať   veci   samotné (počítačové vybavenie - hardware). Pričom poukazujeme na to, že sťažovateľka dokonca upovedomovala príslušníkov OČTK o tom, že počítače sú zaheslované, ktorú informáciu mala od sťažovateľa. Teda príslušníci OČTK vôbec nebrali zreteľ na to, že počítačové vybavenie vydané sťažovateľkou, ktoré požadovali vydať, nie je jej vlastníctvom. Vzhľadom na to dávame do pozornosti nesprávnosť príkazu prokurátora, a to v časti týkajúcej sa miesta vydania počítačových údajov, do ktorého spadali všetky miesta, kde sa nachádzajú akékoľvek počítače a dátové nosiče, ku ktorým mala sťažovateľka dispozíciu. Na predmetom počítačovom vybavení sa nachádzali údaje klientov sťažovateľov, ktoré rozhodne nijakým spôsobom   objektívne   nesúviseli   a   ani   objektívne   nemôžu   súvisieť   s trestným   stíhaním   v predmetnej právnej vec. V tejto súvislosti poukazujeme na zmluvy o poskytovaní služieb uzatvárané medzi sťažovateľkou a jej klientmi, v ktorých čl. III. bod 6. sa zmluvné strany zaväzujú   najneskôr   pri   ukončení   zmluvy   vrátiť   si   navzájom   všetky   písomnosti,   ktoré   si poskytli a zároveň zachovať mlčanlivosť o údajoch a skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti so zmluvou....

Vyššie uvedeným postupom príslušníkov OČTK došlo ku konaniu, ktorým sa údaje, ktoré svojím obsahom nijako vecne a taktiež ani personálne nesúviseli s účelom trestného konania   v   predmetnej   právnej   veci   tak   dostali   do   dispozičnej   sféry   tretích   osôb,   čo   je v rozpore   so   zákonom   (ust.   §   89   ods.   2   TP)   a   taktiež   príslušnými   medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Príkaz okresnej prokuratúry M. na vydanie počítačových údajov č. k. 3 Pv 498/11-12 z 15. 02. 2012 je vydaný v rozpore so zákonom, nakoľko tento príkaz nespĺňa tiež ex lége určené náležitosti (§ 90 ods. 2 TP), lebo v obsahu jeho ustanovení nie je nijako vyjadrený resp.   uvedený   spôsob   určenia   ustanoveného   času,   po   ktorý   bude   uchovávanie   údajov vykonávané a zákon takúto náležitosť v zmysle citovaného ust. § 90 ods. 2 TP vyžaduje, čo samo o sebe spôsobuje nezákonnosť zásahu OČTK.

... vzhľadom ku skutočnosti, že zasahujúci príslušníci boli sťažovateľkou upozornení, že počítače potrebuje k svojej činnosti, terminovanej práci, je toto ich konanie contra legem možné považovať za úmyselné.

Po zásahu dňa 15. 02. 2012 sme sa obrátili so sťažnosťou dňa 27. 02. 2012 na Okresnú   prokuratúru   M.,   ktorá   bola   vyhodnotená   ako   podnet   na   preskúmanie   postupu príslušníkov PZ v zmysle § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre..., pričom dozorujúci   prokurátor   podnet   vyhodnotil   ako   nedôvodný.   Taktiež   sme   sa   so   žiadosťou o preskúmanie postupu prokurátora Okresnej prokuratúry M. zo dňa 28. 02. 2012 obrátili na Krajskú prokuratúru v Ž., ktorá bola v zmysle listu zo dňa 02. 03. 2012 vyhodnotená ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku a postúpená dozorujúcemu prokurátorovi Okresnej prokuratúry M. Žiadosť nebola doposiaľ vybavená. V zmysle uznesenia ORPZ M., OKP M. ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011 zo dňa 29. 03. 2012 boli veci vydané dňa 15. 02. 2012 vrátené sťažovateľke, lebo pre ďalšie konanie už nie sú potrebné a neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie a nie sú pochybnosti o práve menovanej na tieto veci. Podľa odôvodnenia predmetného uznesenia bola do konania pribratá   znalecká   organizácia.   Znalcovi   boli   poskytnuté   k   vypracovaniu   znaleckého posudku všetky zaistené veci, ktoré dňa 22. 03. 2012 doručil späť vyšetrovateľovi a oznámil mu,   že   tieto   už   pre   znalecké   skúmanie   nebudú   potrebné,   nakoľko   údaje   z   nich   má   už prekopírované. Sme toho názoru, že vyhotovením kópií počítačových údajov pri realizácii znaleckého   skúmania,   a   to   v   intenciách   príkazu   prokurátora,   nepochybne   došlo   aj   k zachyteniu údajov s vyšetrovanou vecou nijako nesúvisiacich, ktoré sa takto stali súčasťou spisového   materiálu   trestného   konania   a   budú   uchovávané   pravdepodobne   po   dobu predpísanú pre archiváciu materiálov trestného konania.»

Sťažovatelia   v   sťažnosti   poukazujú   na   judikatúru   ústavného   súdu   (napr.   nálezy sp. zn. III. ÚS 68/2010 z 25. augusta 2010 a sp. zn. II. ÚS 53/2010 z 9. decembra 2010) a na rozhodnutia   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   týkajúcich   sa   predovšetkým   práva na rešpektovanie   súkromného   a   rodinného   života   podľa   čl.   8   dohovoru,   poukazujú na princíp   legality,   legitimity   a   proporcionality   zásahov   štátu   do   tohto   práva   s tým,   že predkladajú aj vlastnú právnu argumentáciu.

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uvádzajú:„Vzhľadom na všetky uvedené závery zastávame názor, že príkaz prokurátora nebol legálny,   pretože   nespĺňal   podmienky   vyplývajúce   z   príslušných   ustanovení   Trestného poriadku (chýbajúca náležitosť podľa § 90 ods. 2 citovaného zákona).

Odňatie počítačového vybavenia sťažovateľov obsahujúceho údaje týkajúce sa jeho profesnej   činnosti   považovanej   judikatúrou   ESĽP   za   súčasť   súkromného   života,   treba nepochybne považovať za zásah do súkromnej sféry jednotlivca.

Podstatným zásahom do základného práva sťažovateľa na ochranu vlastníctva je aj skutočnosť, že vlastníkom počítačového vybavenia, ktoré bolo odňaté úradom boja proti korupcii, nie je sťažovateľka, ale sťažovateľ. Touto skutočnosťou sa však príslušníci OČTK vôbec nezaoberali, a preto došlo ich postupom aj v tomto smere k zásahu do základných práv a slobôd sťažovateľa.

Postup Policajného zboru spočívajúci v zaistení samotného počítačového vybavenia (predmetu   vlastníctva   sťažovateľa)   bol   vykonaný   mimo   rámca   zákona,   došlo   teda k porušeniu kritéria legality (súčasne aj proporcionality), zásahu do vlastníckeho práva, čo je   jednoznačným   dôvodom   na   konštatovanie   porušenia   vlastníckeho   práva   sťažovateľa zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy.“

Sťažovatelia   na   podklade   nálezu   ústavného   súdu   sp.   zn.   II.   ÚS   53/2010   z   9. decembra 2010 poukazujú na odlišnosť inštitútov uchovania a vydania počítačových údajov podľa § 90 Trestného poriadku a vydania a odňatia veci podľa § 89 Trestného poriadku.

Sťažovatelia tiež poukazujú na odôvodnenie uznesenia sp. zn. ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011 z 29. marca 2012, z ktorého vyplýva, že „znalec vytvoril kompletnú kópiu obsahu počítačového   vybavenia   sťažovateľov,   čo   znamená,   že   do   dispozície   orgánov   činných v trestnom konaní sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostali a sú takto uchovávané aj údaje spadajúce do sféry súkromia sťažovateľov, ktoré však s vyšetrovanou vecou nijako nesúvisia.   Samotné   vyhotovenie   kompletnej   kópie   má   síce   oporu   v   zákonnej   norme, minimalizácia zásahu do práva na súkromie si však vyžaduje redukciu jeho dôsledkov, teda selekciu   údajov,   ktoré   sú   pre   vedené   vyšetrovanie   relevantné.   Ďalšie   neobmedzené uchovávanie   kompletnej   kópie   bez   následnej   selekcie   absolútne   postráda   legitimitu a proporcionalitu zásahu do súkromnej sféry sťažovateľov, a treba ho kvalifikovať ako stav porušovania práva na súkromie. Úlohou prokurátora ako orgánu dozoru nad zachovávaním zákonnosti   v   prípravnom   konaní   teda   malo   byť   v   intenciách   ustanovenia   §   90   ods.   3 Trestného   poriadku   zabrániť   pokračovaniu   porušovania   označených   základných   práv sťažovateľov   zaručených   ústavou   a   listinou   a   práva   zaručeného   dohovorom   vydaním príkazu   na   zrušenie   ďalšieho   uchovávania   kompletnej   kópie   (resp.   všetkých   kópií) počítačových údajov buď jej zlikvidovaním, alebo jej vrátením sťažovateľom.“.

V súvislosti so splnením podmienky vyčerpania všetkých opravných, resp. právnych prostriedkov podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovatelia uviedli:

„V danej veci boli využité právne prostriedky poskytnuté sťažovateľke v ust. § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a v ust. § 210 Trestného   poriadku.   V   zmysle   poučenia   k   vydanému   príkazu   na   vydanie   počítačových údajov Okresnej prokuratúry M. zo dňa 15. 02. 2012 č. k. 3Pv 498/11-12 proti tomuto príkazu opravný prostriedok nie je prípustný. Z uvedeného vyplýva, že niet iného súdu, ktorý   by   chránil   základné   práva   sťažovateľov   a   rovnako   nemôžu   uplatniť   opravné prostriedky ani iné právne prostriedky, ktoré by mohli chrániť ich základné práva a ľudské práva.“

Na základe týchto skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné   právo   Mgr.   Z.   S.   na   ochranu   pred   neoprávneným   zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy..., na listové tajomstvo,   tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a na ochranu osobných údajov podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy... a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného   života   podľa   čl.   8   ods.   1   a   2   Dohovoru...   postupom   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície M. v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011 porušené boli.

Základné   právo   M.   S.   na   ochranu   pred   neoprávneným   zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy..., základné   právo   vlastniť   majetok   zaručené   v   čl.   20   ods.   1   Ústavy...,   právo   na   listové tajomstvo,   tajomstvo   dopravovaných   správ   a   iných   písomností   a   na   ochranu   osobných údajov podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy... a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru... postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície M. v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP- 685/OEK-MT-2011 porušené boli.

Základné právo Mgr. Z. S. a M. S. na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy..., na   listové   tajomstvo,   tajomstvo   dopravovaných   správ   a iných   písomností   a   na   ochranu osobných údajov podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy... a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného   života   podľa   čl.   8   ods.   1   a   2   Dohovoru...   príkazom   prokurátora   Okresnej prokuratúry   M.   na   vydanie   počítačových   údajov   č.   k.   3 Pv 498/11-12   z   15.   02.   2012 porušené boli.

Príkaz prokurátora Okresnej prokuratúry M. na vydanie počítačových údajov č. k. 3 Pv 498/11-12 z 15. 02. 2012 zrušuje.

Okresnej   prokuratúre   M.   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   Pv   498/11   zakazuje pokračovať   v   porušovaní   základných   práv   sťažovateľov   zaručených   Ústavou   Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd a práva zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Sťažovatelia tiež navrhujú, aby „účastníci konania, proti ktorým sťažnosť smeruje boli...   zaviazaní   na   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   vo   výške   323,48 EUR...“.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia   namietajú   porušenie   v   sťažnosti   označených   základných   práv   podľa ústavy a práva podľa dohovoru postupom okresného riaditeľstva M. v trestnej veci vedenej pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-685/OEK-MT-2011   a   tiež   príkazom   prokurátora   okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 498/2011-12 z 15. februára 2012.

V   súvislosti   s   námietkami   sťažovateľov   ústavný   súd   považoval   za   potrebné pripomenúť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených   kompetencií.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (m. m. III. ÚS 149/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Súčasťou   ustálenej judikatúry   ústavného   súdu   je   aj   právny   názor,   podľa   ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

V nadväznosti na uvedené právne názory ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia nevyčerpali všetky opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky,   ktoré   im   zákon   na   ochranu   ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 19 ods. 3 a čl. 22 ods. 1 ústavy, práva sťažovateľov podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru a základného práva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 ústavy postupom okresného riaditeľstva M. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   32   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať   na   ktorejkoľvek prokuratúre...

Podľa   §   33   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   prokurátor   je   povinný   vybaviť   podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu nielen podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre, ako aj opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (m. m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS   112/06).   Podnet,   ako   aj   opakovaný   podnet   zakladajú   povinnosť   príslušného prokurátora,   resp.   nadriadeného   prokurátora   sa   ním   zaoberať,   vybaviť   ho   a   spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie nielen podnetu, ale aj opakovaného podnetu ako právneho prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní   pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných   alebo   faktických   prekážok   zákonného   postupu   (m.   m.   I.   ÚS   186/05, IV. ÚS 53/05).

Z   citovaných   ustanovení   zákona   o   prokuratúre   vyplýva,   že   sťažovatelia   boli oprávnení domáhať sa preskúmania postupu okresného riaditeľstva M. podnetom podľa § 31   ods.   1   a   nasl.,   prípadne   opakovaným   podnetom   podľa   §   34   zákona   o   prokuratúre. Sťažovatelia   uvedenú   možnosť   využili   –   podaním   z   27.   februára   2012   označeným ako „Sťažnosť“,   ktoré   okresná   prokuratúra   preskúmala   a   o   spôsobe   vybavenia   podnetu sťažovateľov informovala svojím prípisom č. k. 3 Pv 498/2011-15 z 29. februára 2012. Sťažovatelia   v   predmetnej   veci   podali   tiež   podnet   z   28.   februára   2012   označený   ako „Žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora Okresnej prokuratúry M.“, ktorý preskúmala Krajská prokuratúra v Ž. (ďalej len „krajská prokuratúra“) a o spôsobe vybavenia podnetu sťažovateľov informovala svojím prípisom sp. zn. 1 KPt 108/12 z 2. marca 2012, z ktorého vyplýva, že krajská prokuratúra podanie sťažovateľov z 28. februára 2012 vyhodnotila ako „žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Tr. por. a to z dôvodu, že v podaní podstate namietate realizáciu príkazu prokurátora OP M. vydaného podľa § 90 ods. 1 písm. a) Tr. por. vyšetrovateľom a nie samotný príkaz či jeho obsah.

Na základe uvedeného som Vašu žiadosť postúpil dozorujúcemu prokurátorovi OP M., ktorý je na jej vybavenie príslušný.“.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia v zásade nenamietajú to, ako okresná prokuratúra,   prípadne   krajská   prokuratúra   právne   klasifikovali   ich   podania z   27.   a   28.   februára   2012 („V   danej   veci   boli   využité   právne   prostriedky   poskytnuté sťažovateľke v ust. § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a v ust. § 210 Trestného poriadku.“).

Ak by aj sťažovatelia tvrdili, že uvedené podania z 27. a 28. februára 2012 bolo potrebné   hodnotiť   ako   podnet   podľa   §   31   a   nasl.   zákona   o prokuratúre,   prípadne   ako opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre, tak by sťažnosť bola v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde prípustná len za predpokladu, ak by v sťažnosti adresovanej ústavnému   súdu   sťažovatelia   namietali   porušenie   svojich   ústavou   a   dohovorom garantovaných   práv   aj   označenými   prípismi   okresnej   prokuratúry,   resp.   krajskej prokuratúry, čo však neurobili.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že sťažnosť je v tejto časti neprípustná, a preto ju v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 19 ods. 3 a čl. 22 ods. 1 ústavy a práva sťažovateľov podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru príkazom prokurátora okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 498/2011-12 z 15. februára 2012

Vo   vzťahu   k   tejto   časti   sťažnosti   sťažovatelia   uviedli,   že   podľa „poučenia k vydanému príkazu na vydanie počítačových údajov Okresnej prokuratúry M. zo dňa 15. 02. 2012 č. k. 3 Pv 498/11-12 proti tomuto príkazu opravný prostriedok nie je prípustný. Z uvedeného   vyplýva,   že   niet   iného   súdu,   ktorý   by   chránil   základné   práva   sťažovateľov a rovnako nemôžu uplatniť opravné prostriedky ani iné právne prostriedky, ktoré by mohli chrániť ich základné práva a ľudské práva.“.

K tejto právnej argumentácii poukazuje ústavný súd na citované ustanovenia zákona o prokuratúre, podľa ktorých prokurátor na základe podnetu podľa § 31   a nasl. zákona o prokuratúre   preskúmava   aj   zákonnosť   rozhodnutí   prokurátorov.   Vo   vzťahu k namietanému   príkazu   prokurátora   okresnej   prokuratúry   možno   tiež   aplikovať aj   §   34 zákona o prokuratúre o opakovanom podnete.

Použitie označených právnych prostriedkov nápravy je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv a slobôd   pred   ústavným   súdom   (napr.   I.   ÚS   256/05).   Sťažovatelia   uvedené   právne prostriedky nápravy podľa zákona o prokuratúre nevyužili.

Z obsahu podaní sťažovateľov z 27. februára 2012 a 28. februára 2012 vyplýva, že smerujú proti postupu vyšetrovateľa a pracovníkov odboru kriminálnej polície, „ktorí boli poverení vykonať tento príkaz [prokurátora]“. V obidvoch podaniach však v záhlaví uviedli sťažovatelia údaj „sp. zn.: 3Pv 498/2011-12“, ktorý sa zjavne týka namietaného príkazu prokurátora   okresnej   prokuratúry.   Ak   by   teda   sťažovatelia   tvrdili,   že   uvedené   podania z 27. a 28. februára 2012 bolo potrebné hodnotiť ako podnet podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, prípadne ako opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre smerujúci proti namietanému príkazu prokurátora okresnej prokuratúry, tak aj v tomto prípade platí už spomenutý právny názor, podľa ktorého by sťažnosť bola v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde prípustná len za predpokladu, ak by v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sťažovatelia namietali porušenie svojich ústavou a dohovorom garantovaných práv rozhodnutím orgánu verejnej moci príslušným na rozhodovanie v danej veci v poslednom stupni.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že sťažnosť je aj v tejto časti neprípustná, a preto ju v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Vzhľadom   na odmietnutie   sťažnosti   ako celku   stratilo   opodstatnenie   zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012