znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 427/2012-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. F., G., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., G., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   výberovej   komisie   vo   výberovom   konaní   na   funkciu   predsedu Okresného   súdu   Galanta   uskutočnenom   30.   januára   2012   a   rozhodnutím   ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky z 28. februára 2012, ktorým vymenovala JUDr. Ľ. S. do funkcie predsedu Okresného súdu Galanta, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. E. F. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2012 doručená sťažnosť JUDr. E. F., G. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. F., G., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia čl. 1 ods.   1   ústavy   postupom   výberovej   komisie   vo   výberovom   konaní na funkciu   predsedu Okresného   súdu   Galanta   (ďalej   len   „okresný   súd“)   uskutočnenom   30.   januára   2012   a rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka“) z 28. februára 2012, ktorým vymenovala JUDr. Ľ. S. do funkcie predsedu okresného súdu (ďalej len „rozhodnutie ministerky“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza:«1. Ministerka spravodlivosti SR vyhlásila v zmysle § 27 Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon   o súdoch“)   výberové   konanie   na   funkciu   predsedu   Okresného   súdu   Galanta. Výberové konanie bolo vyhlásené na deň 30. 01. 2012.

2.   Po   dôkladnom   zvážení   sťažovateľka   si   dňa   13.   12.   2011   podala   žiadosť o zaradenie do výberového konania spolu s motivačným listom vrátane stručnej koncepcie riadenia správy súdu, ako aj ďalších dokladov potrebných pre zaradenie do výberového konania (§ 37 Zákona o súdoch).

Vzhľadom na objektívne náhle ochorenie (akútna pankreatitída) bola dňa 26. 01. 2012   hospitalizovaná   v   nemocnici   v   D.   Z   tohto   dôvodu   sa   27.   01.   2012   mailom ospravedlnila z neúčasti na výberovom konaní, pričom potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zaslala ministerke spravodlivosti s tým, že na účasti vo výberovom konaní trvá a akonáhle bude práceschopná, túto skutočnosť ministerstvu spravodlivosti oznámi.

3.   Na   základe   zverejnenej   zápisnice   z   výberového   konania   na   funkciu   predsedu Okresného   súdu   Galanta   na   webovej   stránke   Ministerstva   spravodlivosti   SR   sa sťažovateľka dozvedela, že napriek jej ospravedlneniu výberové konanie sa uskutočnilo s odôvodnením,   „že   s poukazom   na   ustanovenie   §   37   ods.   1   zákona   o   súdoch   výberové konanie   na   funkciu   predsedu   súdu   vyhlasuje   minister   a   podľa   §   37   ods.   12   2.   veta citovaného   zákona   výberové   konanie   organizačne   a   administratívne   zabezpečuje ministerstvo. Z toho vyplýva, že výberová komisia nemá zo zákona o súdoch ani z vyhlášky č.   475/2011   Z.   z.   kompetencie výberové konanie   zrušiť,   odročiť,   resp.   presunúť   na   iný termín a podobne. Naopak z ustanovenia § 36 ods. 5 1. veta zákona o súdoch vyplýva povinnosť   pre   výberovú   komisiu   uskutočniť   výberové   konanie   bez   ohľadu   na   počet uchádzačov. Výberová komisia má len možnosť nevybrať uchádzača podľa § 37 ods. 8 citovaného   zákona,   ak   účastníci   výberového   konania   nespĺňajú   predpoklady   podľa ustanovenia § 37 ods. 4 zákona o súdoch, ale ak je len jeden kandidát, výberové konanie sa uskutočniť musí. Iný gramatický, logický ani právny výklad nie je možný, lebo by sa minul účelu výberového konania na funkciu predsedu súdu, a to zabezpečiť riadne a plynule výkon súdnictva. Z praxe výberovej komisie ani praxe ministerstva spravodlivosti nie je známe, že by sa výberové konanie neuskutočnilo z dôvodu akceptácie práceneschopnosti niektorého z uchádzačov, navyše iný výklad by mohol viesť k absolútnemu znefunkčneniu výberových konaní, ak by sa účastníci z dôvodu práceneschopnosti neustále ospravedlňovali z dôvodu rôznych špekulačných záujmov.“

4. Nakoniec výberová komisia hlasovaním určila, že JUDr. Ľ. S. bol vo výberovom konaní   úspešný,   ktorého   ministerka   spravodlivosti   vymenovala   do   funkcie   predsedu Okresného súdu Galanta od 01. 04. 2012.

5. Zo zápisnice z výberového konania je zrejmé, že výberová komisia sťažovateľku pre práceneschopnosť vylúčila z možností zúčastniť sa výberového konania, a tým porušila jej základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa   článku   30   ods.   4   v   spojení   s   článkom   12   ods.   2   Ústavy   SR.   Výberová   komisia konštatovala medzerovitosť právnej úpravy, pretože zákon o súdoch nerieši prípad, kedy má výberová komisia zrušiť, odročiť, resp. presunúť výberové konanie na iný termín.

6.   Marginálnosť   a   medzerovitosť   právnej   úpravy   nemožno   pripisovať   na   ťarchu sťažovateľkiných   práv.   Táto   voľnosť   výberovú   komisiu   nezbavila   povinnosti   zvoliť objektívny   a   ústavne   nespochybniteľný   postu   podľa   článku   152   ods.   4   Ústavy   SR   pri výberovom   konaní   na   predsedu   súdu   Okresného   súdu   Galanta.   V   právnom   štáte   je nevyhnutné, aby výberová komisia zabezpečila objektívnosť svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha v právne formalizovanom rámci, alebo iba v rámci faktickej činnosti.   Uplatňovanie   a   ochrana   každého   základného   práva   alebo   slobody   musí   byť v činnosti   každého   orgánu   (a   teda   aj   výberovej   komisie)   zabezpečená   reálne   a   musí prebiehať na nediskriminačnom základe tak, ako mu to ukladá článok 46 ods. 1 Ústavy SR. V   právnom   štáte   sa   totiž   nemožno   spoliehať   na   náhodné   a   ad   hoc   vyriešenie vytvorených nerovnakých možností pri uplatňovaní základného práva na prístup k volenej alebo inej verejnej funkcii. Nerovnosť účastníkov konania vo výberovom konaní nemôže mať pôvod v tom, že jeden z uchádzačov pre dočasnú pracovnú neschopnosť sa nemohol zúčastniť výberového konania.»

Čo   sa   týka   výberového   konania,   sťažovateľka   namietala   aj   ďalšie   skutočnosti, a v tejto súvislosti v sťažnosti uviedla:

„Každé ústavné právo je založené na nediskriminačnom základe. O zaručení tohto práva sa v danom prípade hovoriť nedá, pretože predseda výberovej komisie JUDr. A. J. je dlhoročným   priateľom   JUDr.   Ľ.   S.,   ktorá   skutočnosť   je   všeobecne   známa   odbornej verejnosti. JUDr. A. J. a JUDr. Ľ. S. spolu v rovnakých termínoch sa zúčastňujú pobytov v kúpeľných mestách v rámci rehabilitácií, radia sa v dôležitých veciach. Na základe tejto skutočnosti sťažovateľka očakávala profesionálny prístup JUDr. A. J., ktorý sa vzhľadom na pomer k JUDr. Ľ. S. mal dať vylúčiť z účasti na výberovom konaní. Podľa názoru sťažovateľky   tento   osobný   vzťah   je   totiž   takej   intenzity,   ktorý   je   spôsobilý   vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti.“

V nadväznosti   na   uvedené   sťažovateľka   žiada „vydať   odklad   vykonateľnosti rozhodnutia   ministerky   spravodlivosti   SR   podľa   §   52   ods.   2   Zákona   o   ústavnom   súde, pretože nie je to v rozpore s verejným záujmom, nakoľko okresný súd by od 01. 04. 2012 viedla podpredsedníčka okresného súdu a okrem toho by sa predišlo vzniku nenapraviteľnej ujmy faktickým výkonom funkcie predsedu okresného súdu vydaním rôznych rozhodnutí“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„konaním výberovej komisie vo výberovom konaní na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta uskutočneného dňa 30. 01. 2012 a rozhodnutím ministerky spravodlivosti o vymenovaní JUDr. Ľ. S. za predsedu súdu boli porušené základné práva JUDr. E. F. na zákonný a spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa článku 30 ods. 4 v spojení s článkom 12 ods. 2 a článkom 1 ods. 1 Ústavy SR.

Rozhodnutie ministerky spravodlivosti SR o vymenovaní JUDr. Ľ. S. za predsedu Okresného súdu Galanta dňom 01. 04. 2012 Ústavný súd SR zrušuje a prikazuje ministerke spravodlivosti   obnoviť   stav   vo   voľbe   kandidáta   na   funkciu   predsedu   Okresného   súdu Galanta a v zmysle § 37 ods. 5 Zákona o súdoch vyhlásiť nové výberové konanie.“

Sťažovateľka   svoju   sťažnosť   doplnila   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 12. marca 2012, v ktorom uviedla ďalšie skutočnosti týkajúce sa výberového konania:«1. Sťažovateľka sa dňa 27. 1. 2012 ospravedlnila z neúčasti na výberovom konaní z dôvodu   dočasnej   pracovnej   neschopnosti   a   už   pri   tomto   ospravedlnení   namietala porušenie   zákona   č.   47/2011   Z.   z.   ktorým   sa   mení   a   dopĺňa   zákon   č.   385/2000   Z.   z. o sudcoch a   prísediacich   a o   zmene   a doplnení   niektorých   zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony /ďalej len zákon/ s poukazom na ust. § 27a ods. 1 písm. b/, v zmysle ktorého hodnotenie sudcu sa uskutočňuje v súvislosti s výberovým konaním.

2.   V   zmysle § 27b ods.   1 písm.   a/ zákona hodnotenie sudcu vykonáva predseda grémia.   Pri   hodnotení   sudcu   sa   vychádza   zo   stanovísk   odvolacích   senátov,   prípadne dovolacích   senátov,   z   vyjadrenia   predsedu   súdu   o   činnosti   hodnoteného   sudcu a zo stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky /§ 27c písm. b/, c/, f/ zákona/.

Podľa § 27e ods. 4 Zákona sudca je oprávnený žiadosť o doplnenie alebo spresnenie hodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak sudca nepožiada o jeho doplnenie alebo spresnenie doplnenia v lehote podľa predchádzajúcej vety, je hodnotenie sudcu konečné.

3.   V   danom   prípade   predseda   grémia   sťažovateľke   do   uskutočnenia   výberového konania /30. 1. 2012/ nedoručil hodnotenie, to znamená, že sťažovateľke bolo odopreté právo   oboznámiť   sa   s   hodnotením   a   prípadne   žiadať   o   doplnenie   alebo   spresnenie hodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia.   Okrem toho do výberového konania sa prihlásil JUDr. Ľ. S., v ktorom prípade predseda grémia ho mal hodnotiť aj z vyjadrenia predsedu súdu /§ 27c písm. c/ Zákona/, pričom do dňa uskutočnenia výberového konania predseda   grémia   sťažovateľku   ako   predsedníčku   súdu   nevyzval   na vyjadrenie,   takže hodnotenie sudcu JUDr. Ľ. S. nie je vyhotovené v súlade so zákonom.

4. Nakoniec sťažovateľka namietala aj obsadenie výberovej komisie konkrétne JUDr. R. J. ako člena, ktorý bol zvolený sudcovskou radou pri Okresnom súde Galanta, z dôvodu, že   tento   nebol   zvolený   v   súlade   so   zákonom.   Za   kandidátov   do výberovej   komisie   boli navrhnutí JUDr. R. J., JUDr. M. S. a JUDr. M. H. JUDr. M. H. na zasadnutí sudcovskej rady   nevyjadril   súhlas   s kandidatúrou   na   člena   do   výberovej   komisie   z   dôvodu,   že momentálne   je   na   stáži   na   Krajskom   súde   v   Trnave   a   preto   jeho   členstvo   by   bolo neobjektívne. JUDr. R. J. a JUDr. M. S. s kandidatúrou súhlasili. Sudcovská rada, ktorá zasadala dňa 8. 12. 2011 mala okrem iného v programe aj zvolenie člena do výberovej komisie   na   funkciu   predsedu   Okresného   súdu   Galanta.   Predsedníčka   sudcovskej   rady JUDr. Ľ. B. dala hlasovať o návrhu, aby za člena do výberovej komisie na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta bol zvolený JUDr. R. J. Priebeh schvaľovania JUDr. R. J. za člena do výberovej komisie nebol totožný s programom /zvolenie člena výberovej komisie pričom členovia sudcovskej rady hlasovali za zvolenie JUDr. R. J. do výberovej komisie/, pretože v danom prípade boli dvaja kandidáti a predsedníčka sudcovskej rady mala dať osobitne hlasovať o každom kandidátovi na člena do výberovej komisie zvlášť, čo sa v danom prípade nestalo.

5. Zo zápisnice z výberového konania na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta sa sťažovateľka dozvedela, že „pokiaľ boli zo strany JUDr. E. F. vznášané námietky voči procesu hodnotenia týmito sa výberová komisia nezaoberala, vzhľadom na skutočnosť, že JUDr.   E.   F.   sa   výberového   konania   nezúčastnila   a   jej   hodnotenie   výberová   komisia nezohľadňovala“. V tomto kontexte je zarážajúce a zo zápisnice nie je zrejmé, prečo sa výberová komisia nezaoberala v súlade so zákonom s hodnotením JUDr. Ľ. S., ktoré je nezákonné, pretože v hodnotení absentuje vyjadrenie predsedu súdu o činnosti hodnoteného sudcu.

6. Na základe týchto skutočností je sťažovateľka toho názoru, že výberová komisia nemala   dňa   30.   1.   2012   umožniť   uskutočnenie   výberového   konania   a   Ministerka spravodlivosti SR na základe tejto skutočnosti mala postupovať v zmysle § 37 ods. 4 Zákona č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch a o zmene a doplnení   niektorých zákonov a vyhlásiť   nové výberové konanie.»

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti sťažovateľky vyžiadal vyjadrenie ministerky, ktorá k sťažnosti uviedla:

«Vyjadrenie k formálnym náležitostiam ústavnej sťažnosti a jej doplnenia

Z   ústavnej   sťažnosti   a   jej   doplnenia   vyplýva,   že   porušovateľom   ústavou garantovaných práv je ministerka spravodlivosti SR, avšak ústavná sťažnosť smeruje proti porušovaniu základného práva čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a to konaním výberovej komisie pri výberovom konaní na funkciu predsedu Okresného súdu Galanta zo dňa   30.   01.   2012.   Uvedenému   nasvedčuje   aj   petit   návrhu,   kde   sa   poukazuje   na „porušovateľov“   základného   práva.   Z   tohto   pohľadu   sa   ústavná   sťažnosť   javí   byť zmätočná, nakoľko z nej nie je jednoznačne zrejmé, kto má byť porušovateľom základného práva sťažovateľky.

Vyjadrenie k porušeniu či. 30 ods. 4 Ústavy SR v súvislosti s námietkou uskutočnenia výberového konania

Sťažovateľka namieta, že výberové konanie na predsedu Okresného súdu Galanta sa dňa 30. 01. 2012 uskutočnilo napriek jej preukázanej práceneschopnosti a na základe jeho výsledkov ministerka spravodlivosti vymenovala predsedu súdu. Ďalej poukazuje na možnú zaujatosť   jedného   člena   výberovej   komisie   k   úspešnému   uchádzačovi.   Tieto   skutkové okolnosti mali podľa jej názoru viesť k porušeniu práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojitosti s čl. 12 ods. 1 a čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

Z   doplnenia   sťažnosti   vyplývajú   aj   ďalšie   skutkové   okolnosti,   ktoré   podľa sťažovateľky   odôvodňujú   petit   sťažnosti.   Poukazuje   na   nesprávny   postup   pri   hodnotení uchádzačov   podľa   zákonnej   úpravy   hodnotenia   sudcov   a   pri   ustanovení   jedného   člena výberovej   komisie   sudcovskou   radou   príslušného   súdu.   Z   týchto   skutočností   odvodzuje rovnaký záver ohľadom poníženia svojich ústavných práv ako v prípade pôvodnej sťažnosti. Z hľadiska posudzovania porušenia čl. 30 ods. 4 v spojitosti s čl. 12 ods. 1 a čl. 1 ods.   1   Ústavy   SR,   je   potrebné   vysporiadať   sa   primárne   s   otázkou   „nepripustenia“   do výberového konania. Všetky ostávajúce skutkové dôvody sťažnosti sa javia ako irelevantné, nakoľko závisia od reálnej účasti sťažovateľky vo výberovom konaní.

Výberové   konanie   je   zaužívaným   a   štandardným   právnym   inštitútom, prostredníctvom ktorého sa obsadzuje určená funkcia (vo všeobecnosti pracovná pozícia). Výberové   konanie   je   vo   svojej   podstate   súťažou,   v   tomto   prípade   súťažou   uchádzačov o určenú funkciu. Sleduje sa ním rovnaký cieľ ako verejnou súťažou - vybrať na základe vopred   určených   kritérií   jednu   z   viacerých   možností;   v   prípade   výberového   konania najlepšieho   uchádzača,   v   prípade   verejnej   súťaže   najlepšiu   ponuku.   Analyzujúc   platný právny poriadok možno konštatovať, že niet takej právnej úpravy, ktorá by výslovne riešila neuskutočnenie   výberového   konania   z   dôvodu   napr.   práceneschopnosti   alebo   z   dôvodu náhody, ktorá sa prihodí uchádzačovi.

Právna úprava výberových konaní na funkciu predsedu súdu nerieši otázku neúčasti uchádzača vo výberovom konaní z dôvodov objektívnej alebo subjektívnej povahy na strane tohto uchádzača - rovnako ako ju nerieši žiadna iná právna úprava výberového konania na obsadenie verejnej funkcie. Účasť sudcu vo výberovom konaní na funkciu predsedu súdu je podľa platnej právnej úpravy na zodpovednosti tohto sudcu, pričom je namieste hovoriť o objektívnej   zodpovednosti   na   strane   uchádzača,   ktorá   zahŕňa   aj   prípadnú   pracovnú neschopnosť, ktorá je dôvodom neúčasti vo výberovom konaní. Tento koncept je logický a správny. V opačnom prípade sa vytvára možnosť zmariť účel výberového konania, ktorým je v tomto prípade obsadenie funkcie predsedu súdu, a to bez ohľadu na to, či k tomu uchádzačov vedú objektívne dôvody alebo rýdzo špekulatívne dôvody.

Zastávam názor, že podstata výberového konania vylučuje možnosť, aby toto bolo negované práceneschopnosťou niektorého uchádzača (ad absurdum všetkých uchádzačov). Uvedené platí pre každé výberové konanie bez ohľadu na to, či sa ho zúčastňuje jeden, dvaja, prípadne niekoľko desiatok uchádzačov. Je nepochybné, že žiadna právna úprava nezaväzuje   ministerstvo   spravodlivostí   rešpektovať   práceneschopnosť   uchádzača,   najmä s poukazom na skutočnosť, že pri dočasnej pracovnej neschopnosti nie je možné presne stanoviť možnosť ďalšieho postupu. Rešpektovaním práceneschopnosti jedného uchádzača nie je možné vylúčiť prípadné znemožnenie obsadenia funkcie predsedu súdu na dlhšie časové   obdobie,   čo   by   mohlo   viesť   až   k   destabilizácii   jednotlivých   súdov.   V   prípade obsadzovania funkcie predsedu súdu je verejný záujem t. j. zabezpečenie obsadenia funkcie predsedu   súdu   nad   oprávnením   jednotlivca   vykonávať   predmetnú   funkciu,   najmä s poukazom   na   konečné   rozhodnutie   ministerky   spravodlivosti   t.   j.   prípadný   úspech vo výberovom konaní nie je zárukou vymenovania do funkcie predsedu súdu. V prípade, ak je uchádzač úspešný vo výberovom konaní je ministerka spravodlivosti oprávnená alebo vymenovať   úspešného   uchádzača   alebo   vyhlásiť   nové   výberové   konanie.   Ministerka spravodlivosti   je   priamo   zodpovedná   za   odborné   a   morálne   schopnosti   uchádzača vykonávať funkciu predsedu súdu v súlade so zákonom a s dobrými mravmi, a aj preto zákon   o   súdoch   umožňuje   ministerke   nielen   vymenovať   úspešného   uchádzača,   ale   aj vyhlásiť   nové   výberové   konanie   t.   j.   nevymenovať   uchádzača   v   prípade   pochybností riadneho výkonu funkcie predsedu súdu.

Vzhľadom na   skutočnosť,   že   zákonná úprava nepripúšťa   možnosť   zmeny   termínu konania   výberového   konania   z   dôvodu   práceneschopnosti   uchádzača,   pričom   táto skutočnosť   je   vopred   známa   každému   uchádzačovi,   ktorý   sa   prihlási   do   výberového konania, postupom výberovej komisie nedošlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy SR. Vyjadrenie k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy SR v súvislosti s ostatnými námietkami Napriek   skutočnosti,   že   ostatné   sťažovateľkine   námietky   sa   javia   vo   svetle predchádzajúceho a vo vzťahu k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy SR ako irelevantné, resp. mohli by byť dôvodné výlučne v prípade, ak by sa sťažovateľka predmetného výberového konania fakticky zúčastnila, uvádzam aj nasledovné.

Vo   vzťahu   k   argumentácii,   ktorou   sťažovateľka   poukazuje   na   možnú   zaujatosť jedného   člena   výberovej   komisie   z   dôvodu   jeho   vzťahu   k   úspešnému   uchádzačovi   je potrebné uviesť, že aj keby bolo preukázané to, čo tvrdí sťažovateľka, tak táto skutočnosť by mohla (i keď nemusela), viesť k porušeniu práva podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR len za predpokladu, že sťažovateľka by sa zúčastnila výberového konania.

K   námietke   sťažovateľky,   ktorou   poukazuje   na   to,   že   jej   nebolo   „doručené“ hodnotenie vykonané predsedom grémia Okresného súdu Galanta považujem za potrebné uviesť,   že   tento   tvrdený   nedostatok   v   postupe   hodnotiteľa   nemôže   za   daných   okolností porušiť právo podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR. Sťažovateľka sa nezúčastnila výberového konania,   preto   nebola   výberovou   komisiu   ani   hodnotená,   rovnako   neboli   hodnotené písomné podklady, z ktorých vychádza výberová komisia, kam patri aj hodnotenie sudcu. Je taktiež   dôležité   poukázať   na   to,   že   hodnotenie   sudcu   nie   je   jediným   podkladom   pre rozhodovanie výberovej komisie. Výberové konanie v tomto prípade pozostáva z ústneho pohovoru s uchádzačom, pričom v rámci tohto pohovoru má uchádzač nepochybne možnosť vyjadriť sa k svojmu hodnoteniu - túto možnosť má vždy, bez ohľadu na to, či bol alebo nebol   dodržaný   postup   podľa   §   27e   zákona.   Preto,   aj   keby   sa   sťažovateľka   zúčastnila výberového konania, tak nemožno jednoznačne konštatovať, že nedodržanie postupu podľa § 27e zákona by mohlo viesť k porušeniu práva podľa čl. 30 ods. 4, keďže to či výberová komisia   vezme   do   úvahy   hodnotenie   sudcu,   ktoré   trpí   vadami   (obsahového   alebo procedurálneho   charakteru)   alebo   nie,   je   na   jej   rozhodnutí,   rovnako   ako   je   na   jej rozhodnutí, či vezme do úvahy prípadne námietky uchádzača vznesené proti hodnoteniu sudcu počas ústneho pohovoru, keďže túto možnosť má uchádzač vždy.

V súvislosti s námietkou, že sťažovateľka nebola ako vtedajšia predsedníčka súdu vyzvaná na vyjadrenie sa podľa § 27c písm. c) zákona, čím bolo toto hodnotenie podľa jej tvrdenia nezákonné je potrebné uviesť, že tento postup je v prípade výberových konaní na funkciu predsedu súdu vylúčený. Podľa § 27f ods. 3 zákona „Ak je uchádzačom o funkciu predsedu súdu predseda alebo podpredseda tohto súdu, vyjadrenie podľa § 27c písm. c) zabezpečuje   predseda   grémia   alebo   predseda   kolégia,   ktorého   je   predseda   alebo podpredseda súdu členom.“. Podstata tohto ustanovenia smeruje k vyriešeniu prípadného konfliktu   záujmov,   ak   je   uchádzačom   o funkciu   predsedu   súdu   „dosluhujúci“   predseda súdu.   Jedným   z   podkladov   hodnotenia   sudcu   na   účely   výberového   konania   na   funkciu predsedu súdu je aj vyjadrenie predsedu súdu podľa § 27c písm. c). Účelom § 27f ods. 3 je zamedziť situácii, kedy predseda súdu, ktorý sa znovu uchádza o funkciu predsedu súdu, hodnotil svojich kolegov sudcov, ktorí sa taktiež uchádzajú o funkciu predsedu súdu. Tento zákonný mechanizmus zabezpečuje rovnaký prístup uchádzačov k verejnej funkcii - prístup k hodnoteniu uchádzačov, ktorý by umožňoval predsedovi súdu hodnotiť svojich „súperov“ by bol práve v priamom rozpore s požiadavkou na rovnaký prístup k verejnej funkcii podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu je námietka sťažovateľky irelevantná. K   problematike   voľby   člena   výberovej   komisie   sudcovskou   radou   považujem   za potrebné uviesť že postup sudcovskej rady zodpovedá procedurálnym pravidlám a logike hlasovania kolektívneho orgánu. Ak trojčlenná sudcovská rada, ktorá hlasovaním vyberá člena výberovej komisie z dvoch kandidátov hlasuje o prvom kandidátovi v pomere hlasov 2:1 je zrejmé, že hlasovať o ďalšom návrhu je bezpredmetné. Ide o analogickú situáciu ako v prípade § 37 ods. 1 druhá veta zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého platí „Ak prijatý pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh vylučuje ďalšie pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, už sa o nich nehlasuje.“. Nemožno sa stotožniť ani s konštatovaním sťažovateľky, že sudcovská rada postupovala v rozpore s programom rokovania. Podľa návrhu programu rokovania, ktorý je v súlade s § 45 ods. 11 zverejnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti   a   vychádzajúc   z   bodu   1   zápisnice   je   zrejmé,   že   bodom   programu   bolo „Zvolenie   člena   výberovej   komisie   -   na   funkciu   predsedu   Okresného   súdu   Galanta“. Sudcovská rada v súlade s týmto bodom schváleného programu aj člena výberovej komisie zvolila.   Ďalej   je   potrebné   poukázať   na   to,   že   sťažovateľka   bola   prítomná   na   rokovaní sudcovskej rady a mala možnosť namietať postup pri hlasovaní sudcovskej rady (§ 45 ods. 8 prvá veta zákona o súdoch). Zo zápisnice z rokovania sudcovskej rady, ktorá je v súlade s § 45 ods. 11 zverejnená na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, nevyplýva, že by sťažovateľka   postup   sudcovskej   rady   namietala.   Rovnako   ho   nenamietal   ani   dotknutý kandidát   na   člena   výberovej   komisie,   o   ktorom   sa   nehlasovalo.   V   kontexte   uvedeného pôsobí námietka sťažovateľky uvedená ako bod 4. doplnenia sťažnosti tendenčne a účelovo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že postupom porušovateľky ako aj výberovej komisie nebolo žiadnym spôsobom zasiahnuté do sťažovateľkinho práva na pristúp k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR, a preto žiadam Ústavný súd SR, aby sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.»

K uvedenému   vyjadreniu   ministerky   právny   zástupca   sťažovateľky   zaujal   toto stanovisko:

«1. K formálnym náležitostiam k sťažnosti Pasívne legitimovaným je porušovateľ základného práva sťažovateľky vymedzeného v petite sťažnosti a môže ním byť ten zodpovedný subjekt, ktorý svojou činnosťou, ktorá sa vymyká z obvyklého konania výberových komisií zasiahol do princípu rovnosti účastníkov výberového   konania   svojvoľným   výkladom   pri   interpretácii   a   aplikácii   dotknutých ustanovení a potom ministerka spravodlivosti, ktorá nekriticky akceptovala výsledky takto „zmanipulovaného výberového konania“ a rozhodla o menovaní kandidáta, ktorý vzišiel z takto arbitrárneho konaného výberového konania.

Obidva   zodpovedné   subjekty   sú   svojbytnými   orgánmi,   ktoré   sa   v   tej   istej   veci zúčastnili výberového procesu a menovacieho konania a je len vecou ústavného súdu, či uzná   obidva   subjekty   za   porušovateľa   základných   práv   sťažovateľky.   Je   nepochopením ministerky spravodlivosti posúdiť uvedené súvislosti a sťažovateľka verí, že ústavný súd otázku pasívnej legitimácie vyrieši správne.

2. K porušeniu článku 30 ods. 4 Ústavy a/ sťažovateľka sa domnieva, že nadraďovať verejný záujem fungovania Okresného súdu   cez   obsadenie   funkcie   jeho   predsedu   nad   oprávnenie   sťažovateľky,   zúčastniť   sa výberového konania vytvorením akejsi objektívnej zodpovednosti uchádzača je v časových súvislostiach od 30. 1. 2012 do 31. 3. 2012 nepochopením namietaných základných práv sťažovateľky,   pretože   destabilizácia   Okresného   súdu   nehrozila.   Nakoľko   v   uvedenom časovom období sa mohli uskutočniť ešte viaceré výberové konania nakoniec, ktoré sa aj uskutočnili.   Túto   skutočnosť   si   získala   prostredníctvom   webovej   stránky   ministerstva spravodlivosti. V čase neexistencie predsedu súdu existuje zákonný mechanizmus upravený v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony /ďalej len zákon/ a to § 39 ods. 1 prvá veta v zmysle ktorého predsedu súdu v čase jeho neprítomnosti alebo keď funkcia   predsedu   súdu   nie   je   obsadená   zastupuje   v   rozsahu   jeho   práv   a   povinností podpredseda súdu. Hovoriť o objektívnej zodpovednosti je výrazom svojvôle v zmysle „tak chcem tak to bude“, a potom to aj tak odôvodnením. Je potrebné uviesť, že právna úprava § 37 ods. 4 Zákona ukladá ministrovi do 30 dní od skončenia výberového konania v prípade nevymenovania predsedu súdu vyhlásiť spôsobom uvedeným v ods. 2 nové výberové konanie tak,   aby   sa   uskutočnilo   do   60   dní   odo   dňa   skončenia   predchádzajúceho   výberového konania. Je pravdou, že právna úprava nerieši otázku neúčasti uchádzača vo výberovom konaní napr. z dôvodu práceneschopnosti. Marginálnosť a medzerovitosť právnej úpravy nemožno však pripisovať na ťarchu sťažovateľkiných práv. Nezúčastnenie sťažovateľky na výberovom konaní z dôvodu pracovnej neschopnosti v žiadnom prípade nevytvorila možnosť zmariť účel výberového konania, pretože zákon ukladá ministrovi spravodlivosti možnosť v prípade nevymenovania predsedu súdu vyhlásiť nové výberové konanie. Z tohto pohľadu nie   je   možné   porovnávať   výberové   konanie   na   obsadenie   funkcie   predsedu   súdu s výberovým   konaním   na   obsadenie   verejnej   funkcie.   Prijmúc   stanovisko   porušovateľky o objektívnej   zodpovednosti   na   strane   uchádzača,   ktorá   zahŕňa   aj   prípadnú   pracovnú neschopnosť by bolo v zrejmom rozpore s ustanovením § 37 ods. 4 zákona, pretože v takom prípade úspešným uchádzačom by bol ten, komu sa na výberové konanie podarilo dostaviť ale aj účelom výberového konania, ktorého je overiť predpoklady a schopnosti uchádzača a zabezpečiť riadny výkon súdnictva a správy súdu.   V   danom prípade účel výberového konania by bol zmarený v prípade jedného zúčastneného uchádzača, kde sa nedá hovoriť o súťaži tak ako to má na mysli porušovateľka, pretože súťažiť nemôže jeden uchádzač sám so sebou v prípade, ak sa do výberového konania prihlásili dvaja uchádzači.

Sťažovateľke   neúčasťou   vo   výberovom   konaní   nešlo   o   špekulatívne   dôvody,   ale o objektívne náhle ochorenie /akútna pankreatitída/ z ktorého dôvodu bola dňa 26. 1. 2012 hospitalizovaná v nemocnici v D. s tým, že potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zaslala porušovateľke s uvedením, že na účasti vo výberovom konaní trvá a akonáhle bude práceschopná túto skutočnosť ministerstvu spravodlivosti oznámi. Sťažovateľka dokonca v predmetný   deň   telefonovala   s   pracovníčkou   ministerstva   spravodlivosti   Mgr.   A.   H., riaditeľkou   odboru   rozvoja   rezervných   ľudských   zdrojov,   ktorej   osobne   povedala,   že pravdepodobná práceneschopnosť bude trvať jeden mesiac. V prípade že by sa výberové konanie uskutočnilo skôr, výberového konania sa zúčastní. Porušovateľka by mohla hovoriť o špekulatívnych dôvodoch v prípade nedostavenia sa sťažovateľky na eventuálnom druhom výberovom konaní.

V zmysle zákona č. 467/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a   prísediacich   a o   zmene   a doplnení   niektorých   zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony § 27a ods. 1 písm. b/ hodnotenie sudcu   sa   uskutočňuje   v   súvislosti   s   výberovým   konaním.   Sudca   je   oprávnený   žiadať o doplnenie alebo spresnenie hodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia /§ 27e ods. 4/. Predseda grémia sťažovateľke do uskutočnenia výberového konania nedoručil hodnotenie. Sťažovateľka   vo   svojom   vyjadrení   uznala,   že   výberová   komisia   vychádza   pri   svojom hodnotení aj z hodnotenia sudcu. Sťažovateľka v tomto smere namieta postup výberovej komisie, ktorá pre neúplný hodnotiaci proces podľa jej názoru nemala výberové konanie vôbec uskutočniť v predmetný deň.

b/ Je pravdou, že ministerka spravodlivosti je zodpovedná za výber odborne, morálne a ľudsky zdatného kandidáta na výkon funkcie predsedu okresného súdu avšak v danom prípade sa vôbec tak nestalo, pretože vybrala kandidáta voči ktorému sa vedie disciplinárne /trestné/ konanie za falšovanie verejnej listiny a to zápisnice o pojednávaní hoci v inom prípade u bývalého predsedu okresného súdu JUDr. C. už len sama osebe skutočnosť, že sa voči nemu viedlo trestné konanie, ktoré neskončilo odsúdením ale zastavením trestného stíhania,   pretože   skutok   sa   nestal   /viď   odvolávací   dekrét,   ktorý   pripájam/   stačilo   pre odvolanie menovaného z funkcie predsedu okresného súdu. V tomto kontexte sťažovateľka dáva do pozornosti závery benátskej komisie, ktorá odporúča, že požiadavky na znalosti, schopnosti a etické štandardy by mali byť u predsedov súdov uplatňované ešte vo vyššej miere, keďže ich povinnosťou je dohliadať na dodržiavanie etického kódexu a povinnosti ustanovených právnymi   predpismi.   U   predsedov   súdov nemôže   byť   ani   tieň   podozrenia alebo   pochybnosti   z   nedodržiavania   zákona   etického   kódexu   alebo   z páchania   trestnej činnosti.

c/ Zaujatosť jedného člena výberovej komisie sa nemôže posudzovať izolovane len voči sťažovateľke, ale objektívne aj voči druhému uchádzačovi - JUDr. Ľ. S., ku ktorému mal tento člen nadštandardne pozitívne vzťahy. Neúčasť sťažovateľky na výberovom konaní bola z tohto pohľadu bezvýznamná.

d/   Nakoniec   aj   postup   Sudcovskej   rady   pri   Okresnom   súde   Galanta   pri   výbere kandidáta za člena do výberovej komisie bol tendenčný a účelový.

3. Sťažovateľka zotrváva na stanovisku, že vo vzťahu k jej osobe došlo k úmyselnému porušeniu   demokratických   zásad   a   princípov   posudzovaní   pravidiel   pri   uchádzaní   sa o funkciu   predsedníčky   okresného   súdu,   účelovým   a   tendenčným   konaním   pasívne legitimovaným subjektov, svojvoľnou či zjavne nespravodlivou interpretáciu a aplikáciou dotknutých   zákonných   ustanovení,   z   ktorého   dôvodu   sťažovateľka   je   oprávnená   sa dovolávať základných práv podľa článku 30 ods. 4 Ústavy a čl. 25 písm. c/ MPOPP, či článku 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a článku 21 Všeobecnej deklarácie ľudských práv na rovnané podmienky prístupu k verejnej funkcie a teda dovolávať sa aj toho, aby nebola na tomto ústavnom práve diskriminovaná tak ako sa to v danej veci udialo. Z   týchto   dôvodov sťažovateľka   navrhuje,   aby   sa   jej ústavnej   sťažnosti   meritórne vyhovelo.

Súčasne   žiadame,   aby   porušovateľka   základného   práva   bola   zaviazaná   zaplatiť sťažovateľke z titulu trov konania sumu 404,37 € /3 úkony právnej pomoci po 127,16 € + 3 x 7,63 režijný paušál = 404,37 €/ do rúk advokáta JUDr. J. F. v lehote dvoch mesiacov.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon   neustanovuje   inak.   Skúma   pritom   všeobecné   aj   osobitné   náležitosti   návrhu (sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   ide   predovšetkým   vtedy,   ak   namietaným postupom   alebo   rozhodnutím   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho základného   práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej súvislosti   medzi   označeným   postupom   alebo   rozhodnutím   orgánu   verejnej   moci a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr.   III.   ÚS   263/03,   IV.   ÚS   16/04,   II.   ÚS   1/05, III. ÚS 342/08).

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľky z hľadiska označenia namietaného   porušenia   jej   základných   práv   nie   je   formulovaná   jednoznačne.   Právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení z 26. júna 2012 namieta aj porušenie práv podľa čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 21 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ktoré sa však nepremietlo do petitu, o ktorom by mal ústavný súd rozhodovať. Vzhľadom na viazanosť petitom ústavný súd považoval namietané porušenie týchto práv len za súčasť argumentácie sťažovateľky. Pokiaľ ide o právny názor právneho zástupcu sťažovateľky uvedený taktiež v jeho   vyjadrení   z 26.   júna   2012,   že „nie   je   možné   porovnávať   výberové   konanie   na obsadenie predsedu súdu s výberovým konaním na obsadenie verejnej funkcie“, ústavný súd konštatuje, že ak by si tento právny názor osvojil, potom by časť sťažnosti týkajúca sa namietaného porušenia základného práva sťažovateľky garantovaného v čl. 30 ods. 4 ústavy bola z hľadiska jej preskúmania bez právneho významu.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Ústavný   súd   v súlade   s   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   posúdil   sťažnosť sťažovateľky   v rozsahu   vymedzenom   v návrhu   na   rozhodnutie   (petite)   a preskúmal namietané porušenie základných práv sťažovateľky podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 1 ods. 1 ústavy

1. rozhodnutím ministerky a

2. postupom výberovej komisie.

1.   K namietanému   porušeniu   základných   práv   sťažovateľky   rozhodnutím ministerky

Sťažovateľka   v prvom   rade   žiada,   aby   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   jej základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a porušení čl. 1 ods. 1 ústavy rozhodnutím ministerky.

Podstata argumentácie sťažovateľky v tejto časti sťažnosti je založená na námietke, že výberové konanie na funkciu predsedu okresného súdu sa uskutočnilo napriek tomu, že sťažovateľka   sa   ako   jedna   z dvoch   uchádzačov   na   túto   funkciu   výberového   konania nezúčastnila   z dôvodu   svojej   práceneschopnosti,   pričom   svoju   neúčasť   ospravedlnila a svoju   práceneschopnosť   riadne   preukázala   s tým,   že   uviedla,   že   akonáhle   bude práceschopná   sa   na   výberovom   konaní   zúčastní.   Ministerka   napriek   uvedenému   toto oznámenie sťažovateľky „nerešpektovala“ (neuznala) a po uskutočnení výberového konania v určenom   termíne   za   predsedu   okresného   súdu   vymenovala   uchádzača,   ktorý   sa   na výberovom konaní zúčastnil.

Medzi volené a iné verejné funkcie, ku ktorým majú občania prístup za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy, patrí aj funkcia predsedu okresného súdu. Obsahom základného   práva   podľa   čl.   30   ods.   4   ústavy   je   prístup   k takejto   funkcii   a   možnosť nediskriminačného uchádzania sa o takúto funkciu. Článok 30 ods. 4 ústavy nezaručuje právo stať sa predsedom okresného súdu, právo túto verejnú funkciu dostať, ale iba právo na prístup k nej, t. j. právo uchádzať sa o túto verejnú funkciu za rovnakých podmienok, aké majú vytvorené iní uchádzači.

Esenciálnym   predpokladom   uplatnenia   základného   práva   podľa   čl.   30   ods.   4 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok je vznik možnosti obsadiť túto verejnú funkciu, t. j. v danom prípade existencia „voľného miesta“ funkcie predsedu okresného súdu v spojení s vyhlásením výberového konania na túto funkciu. Až proces prihlasovania sa do takého konania a uchádzania sa o také miesto možno považovať za relevantný z hľadiska uplatňovania základného práva uchádzača o také miesto na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok. Až od tohto okamihu možno uvažovať aj o možnosti porušenia tohto základného práva rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci.

Vo všeobecnosti platí a z ústavnoprávneho hľadiska je akceptovateľné, že prístup k verejnej   funkcii   vo   verejnom   sektore   sa   realizuje   po   etapách,   spravidla   formou výberového   konania,   ktorého   výsledok   sa   dosiahne   postupným   rozhodovaním a vylučovaním jednotlivých uchádzačov o verejnú funkciu v súlade s príslušnou právnou úpravou. Výberové konanie nie je ničím výnimočným v systéme obsadzovania verejných funkcií   v orgánoch   verejnej   moci   (najmä   štátnych   orgánov),   pričom   pravidlá   realizácie výberových konaní ustanovujú osobitné právne predpisy.

Výberové konania pre obsadenie verejných funkcií majú vo všeobecnosti spoločné to, že

- sú verejne vyhlasované tak, že okrem určenia termínu uskutočnenia výberového konania sa zverejňujú aj podmienky, ktoré musí uchádzač na príslušnú verejnú funkciu spĺňať,

- sú určené pre individuálne neurčitý okruh potenciálnych uchádzačov,

- predpokladom účasti na výberovom konaní je splnenie predpokladov a požiadaviek uchádzačov ustanovených v príslušnom právnom predpise,

- uchádzači sa musia nielen prihlásiť, ale aj výberového konania v určenom termíne zúčastniť   (prípadná   neúčasť   uchádzača   na   verejnú   funkciu   na   výberovom   konaní   sa v príslušných   právnych   predpisoch   upravujúcich   výberové   konanie   nerieši,   t.   j. neustanovuje sa povinnosť uskutočnenia „náhradného“ alebo „doplňujúceho“ výberového konania pre   tých   uchádzačov,   ktorí   sa   síce   do   výberového   konania   prihlásili,   zákonom ustanovené predpoklady a ďalšie požiadavky na výkon verejnej funkcie splnili, avšak sa výberového konania nezúčastnili).

Výberové konanie na funkciu predsedu okresného súdu upravuje zákon č. 757/2004 Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“).

Podľa § 36 zákona č. 757/2004 Z. z. predsedu súdu okrem predsedu najvyššieho súdu vymenúva zo sudcov na základe výsledkov výberového konania minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) na tri roky. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu súdu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. výberové konanie na funkciu predsedu súdu podľa § 36 (ďalej len „výberové konanie“) vyhlasuje minister.

Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. výberové konanie sa vyhlasuje verejne na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), v   periodickej   tlači   s   celoštátnou   pôsobnosťou   alebo   aj   v   iných   verejnosti   všeobecne prístupných   prostriedkoch   komunikácie   a   oznámením   na   všetky   súdy   v   Slovenskej republike. Na základe oznámenia ministerstva sú predsedovia súdov povinní informovať o výberovom konaní všetkých sudcov. Minister vyhlási výberové konanie najneskôr a) 90 dní pred uplynutím funkčného obdobia predsedu súdu, b) do 30 dní odo dňa zániku funkcie predsedu súdu z dôvodov podľa § 38 ods. 1.

Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. uchádzať sa o funkciu predsedu súdu môže ktorýkoľvek sudca súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa (ďalej len „uchádzač“).

Podľa § 37 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. účelom výberového konania je overiť predpoklady a schopnosti zabezpečiť riadny výkon súdnictva a správu súdu podľa tohto a podľa   osobitných   zákonov   a   určiť   konečné   poradie   úspešných   uchádzačov.   Výberové konanie sa vykonáva formou pohovoru s uchádzačom. Ak minister do 30 dní od skončenia výberového konania nevymenuje predsedu súdu, vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové   výberové   konanie   tak,   aby   sa   uskutočnilo   do   60   dní   odo   dňa   skončenia predchádzajúceho výberového konania.

Podľa   §   37 ods.   9   zákona č.   757/2004   Z.   z. ak úspešný   uchádzač po   oznámení výsledkov výberového konania ešte pred vymenovaním do funkcie predsedu súdu odmietne vymenovanie do funkcie predsedu súdu, minister môže vymenovať do funkcie predsedu súdu niektorého zo zostávajúcich úspešných uchádzačov alebo vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania.

Podľa   §   37   ods.   10   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   ministerstvo   zverejní   na   svojom webovom   sídle   aspoň   30   dní   pred   výberovým   konaním všetky   žiadosti   o   zaradenie do výberového konania, profesijné životopisy uchádzačov a ich motivačné listy. Do 20 dní od zverejnenia   žiadostí   podľa   prvej   vety   môže   každý   vzniesť   odôvodnené   výhrady   voči uchádzačom; ministerstvo ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Ministerstvo na svojom webovom sídle ďalej zverejní termín a miesto výberového konania a zoznam členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním.

Podľa § 37 ods. 12 zákona č. 757/2004 Z. z. výberové konanie je verejné, okrem hlasovania   výberovej   komisie.   Výberové   konanie   administratívne   a   organizačne zabezpečuje ministerstvo. Ministerstvo je povinné vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na výberovom konaní. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem, je ministerstvo povinné uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti.

Úlohou   ústavného   súdu   bolo   posúdiť,   či   vzhľadom   na   ospravedlnenie   neúčasti sťažovateľky   na   výberovom   konaní,   ktorá   vo   svojom   ospravedlnení   z 27.   januára 2012 adresovanom ministerke výslovne uviedla, že „v každom prípade však trvám na účasti na výberovom   konaní   na   obsadenie   funkcie   predsedu   súdu   Okresného   súdu   Galanta“, a vzhľadom na to, že do výberového konania sa okrem sťažovateľky prihlásil len jeden ďalší   kandidát   a   že   toto   sa   napriek   uvedenému   uskutočnilo   v nariadenom   termíne 30. januára 2012, mohlo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a s čl. 1 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že platná právna úprava nezaväzuje ministra zmeniť   (zrušiť)   termín   výberového   konania   na   predsedu   súdu   z   dôvodu   preukázanej práceneschopnosti niektorého z riadne prihlásených uchádzačov o túto verejnú funkciu, a to ani z iného zákonom ustanoveného dôvodu. Zároveň však konštatuje, že ministrovi nič nebráni v tom, aby termín už vyhláseného výberového konania zrušil alebo zmenil, ak na to existujú relevantné dôvody. K zmene alebo zrušeniu termínu už vyhláseného výberového konania môže dôjsť napr. vtedy, ak sa do výberového konania nikto neprihlási, alebo sa do výberového   konania   prihlásia   uchádzači,   ktorí   zjavne   nespĺňajú   zákonom   ustanovené podmienky na vymenovanie do tejto funkcie (napr. z dôvodu uvedeného v § 36 zákona č. 757/2004 Z. z. alebo z dôvodu, že uchádzači nepredložili ani po predchádzajúcej výzve ministerstva požadované doklady v zmysle príslušných právnych predpisov, a pod.).

Podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy (je legitímne) aj zrušenie či zmena termínu výberového konania z dôvodu dočasnej práceneschopnosti niektorého či všetkých uchádzačov o funkciu predsedu súdu, ktorá sa má v dotknutom výberovom konaní obsadiť. Z hľadiska argumentácie sťažovateľky je ale potrebné zaujať stanovisko k tomu, či dočasná práceneschopnosť   niektorého   z   riadne   prihlásených   uchádzačov   zakladá   z   hľadiska rešpektovania základných práv podľa čl. 30 ods.   4 a čl. 46 ods. 1 ústavy aj povinnosť ministerky   (ministerstva)   rešpektovať   žiadosť   uchádzača   o   zmenu   či   zrušenie   termínu výberového konania, ako to v podstate tvrdí sťažovateľka.

Ústavný súd pripúšťa, že v okolnostiach posudzovanej veci ide o konflikt medzi verejným záujmom spočívajúcim v potrebe obsadiť čo najskôr (v primeranom čase) funkciu predsedu   príslušného   všeobecného   súdu   a   zabezpečením   ochrany   základného   práva   na prístup   k   verejnej   funkcii   (v   danom   prípade   predsedu   okresného   súdu)   za   rovnakých podmienok garantovaného čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy. Tento konflikt je obdobne ako konflikt   vo   vnútri   systému   základných   práv   a   slobôd   (porovnaj   napr.   nález   vo   veci PL. ÚS 22/06) potrebné riešiť na základe zásady spravodlivej rovnováhy.

S požiadavkou zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi verejným záujmom obsadiť čo   najskôr   funkciu   predsedu   súdu   a   základným   právom   uchádzačov   na   prístup   k   tejto verejnej funkcii za rovnakých podmienok nepochybne úzko súvisí aj požiadavka uvážlivého a transparentného uplatňovania oprávnenia ministra zrušiť, resp. zmeniť (časovo posunúť) termín uskutočnenia už vyhláseného výberového konania, ktorého prípadné využitie ide nepochybne na úkor verejného záujmu obsadiť čo najskôr funkciu predsedu súdu.

Sťažovateľka k sťažnosti ako dôkaz predkladá zápisnicu z výberového konania na funkciu predsedu okresného súdu z 30. januára 2012 podpísanú všetkými štyrmi členmi výberovej komisie, ktorí sa na výberovom konaní aj osobne zúčastnili, v ktorej sa uvádza: „Výberová   komisia   v   tomto   smere   poukazuje   na   37   ods.   1   zákona   o   súdoch   výberové konanie na funkciu predsedu súdu vyhlasuje minister a podľa § 37 ods. 12 druhá veta citovaného   zákona   výberové   konanie   administratívne   a   organizačne   zabezpečuje ministerstvo. Z toho vyplýva, že výberová komisia nemá zo zákona o súdoch ani z vyhlášky č. 475/2011 Z. z. kompetencie výberové konanie zrušiť, odročiť resp. presunúť na iný termín a pod. Naopak z ustanovenia § 37 ods. 5 prvá veta zákona o súdoch vyplýva povinnosť pre výberovú komisiu uskutočniť výberové konanie bez ohľadu na počet uchádzačov. Výberová komisia má len možnosť nevybrať uchádzača podľa ustanovenia § 37 ods. 8 citovaného zákona, ak účastníci výberového konania nespĺňajú predpoklady podľa ustanovenia § 37 ods. 4 zákona o súdoch, ale ak je len jeden kandidát výberové konanie sa uskutočniť musí. Iný gramatický, logický, ani právny výklad nie je možný, lebo by sa minul účelu výberového konania na funkciu predsedu súdu, a to zabezpečiť riadne a plynule výkon súdnictva. Z praxe výberovej komisie, ani praxe ministerstva spravodlivosti nie je známe, že by sa výberové konanie neuskutočnilo z dôvodu akceptácie práceneschopnosti niektorého z uchádzačov, navyše iný výklad by mohol viesť k absolútnemu znefunkčneniu výberových konaní, ak by sa účastníci z dôvodu práceneschopnosti neustále ospravedlňovali, z dôvodu rôznych špekulačných záujmov.

V konečnom dôsledku výberová komisia prišla k záveru, že konečné vymenovanie prípadného   úspešného   uchádzača   je   v   rukách   ministerky   spravodlivosti,   ktorá   podľa ustanovenia § 37 ods. 4, tretia veta, citovaného zákona nemusí v lehote do 30 dní od skončenia   výberového   konania   úspešného   kandidáta   vymenovať   a   môže   vyhlásiť   nové výberové   konanie.   Tu   zákon   umožňuje   ministrovi   zohľadniť   všetky   okolnosti   a špecifiká konkrétneho výberového konania, vrátane práceneschopnosti niektorého z uchádzačov. Pokiaľ boli zo strany JUDr. E. F. vznášané námietky voči procesu hodnotenia, týmito sa výberová komisia nezaoberala, vzhľadom na skutočnosť, že JUDr. E. F. sa výberového konania nezúčastnila a jej hodnotenie výberová komisia nezohľadňovala.

Následne výberová komisia, po vyhodnotení predložených dokladov skonštatovala, že JUDr. Ľ. S. spĺňa podmienky pre účasť vo výberovom konaní.“

Aj   keď   sťažovateľka   vo   svojom   vyjadrení   tvrdí,   že   v prípade   jej   neúčasti   na výberovom konaní nešlo o neúčasť zo špekulatívnych dôvodov, podľa názoru ústavného súdu vo všeobecnosti nemožno vylúčiť účelové správanie uchádzačov o funkciu predsedu súdu   smerujúce   k   znefunkčneniu   už   vyhláseného   výberového   konania,   a   to   aj zo špekulačných dôvodov [nepochybne k takýmto dôvodom (žiaľ) možno zaradiť napr. aj predpokladanú zmenu v osobe ministra (napr. v súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami   a   na   ne   nadväzujúcim   kreovaním   novej   vlády),   ktorý   v   konečnom   dôsledku rozhoduje o vymenovaní úspešného uchádzača do funkcie predsedu súdu, alebo tiež s tým súvisiace   zmeny   v   databáze   kandidátov   na   členov   výberových   konaní   a   pod.],   ktoré v konečnom   dôsledku   môže   viesť   aj   k   dlhodobému   neobsadeniu   funkcie   predsedu príslušného   súdu.   Zároveň   treba   poznamenať,   že   ak   by   ministerstvo   v   konkrétnom (jednotlivom) prípade pristúpilo k zrušeniu či zmene termínu už vyhláseného výberového konania z dôvodu dočasnej práceneschopnosti niektorého z uchádzačov na funkciu predsedu súdu,   muselo   by   v   záujme   transparentnosti   svojho   postupu,   ktorá   vylučuje   svojvôľu, rovnako postupovať v každom ďalšom prípade. Takýto postup by v konečnom dôsledku viedol (mohol viesť) k narušeniu spravodlivej rovnováhy medzi verejným záujmom obsadiť čo najskôr funkciu predsedu súdu a ústavou garantovaným právom na prístup k tejto funkcii za   rovnakých   podmienok,   a   to   celkom   zjavne   na   úkor   legitímneho   verejného   záujmu obsadiť v primeranom čase uvoľnenú funkciu predsedu súdu, pričom presadzovanie tohto verejného záujmu patrí nepochybne k dôležitým úlohám ministerstva a ministra.

Na základe uvedeného ústavný súd považuje doterajšiu prax ministerstva, v zmysle ktorej sa dočasná práceneschopnosť niektorého z uchádzačov na funkciu predsedu súdu nepovažuje za dôvod na zrušenie, resp. zmenu termínu už vyhláseného výberového konania, z   ústavného   hľadiska   za   akceptovateľnú.   Ústavný   súd   preto   zastáva   názor,   že ak v posudzovanom   prípade   ministerka   nezrušila   a ani   nezmenila   termín   vyhláseného výberového konania na funkciu predsedu okresného súdu napriek ospravedlneniu neúčasti sťažovateľky na ňom a jej oznámení, že sa na tomto výberovom konaní chce zúčastniť, čím ju de facto „nepripustila“ do tohto výberového konania, tak takýto jej postup nezakladá dôvod na vyslovenie porušenia jej základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a porušenia čl. 1 ods. 1 ústavy.

Bez   potreby   bližšie   sa   zaoberať   a hodnotiť   úvahy   ministerky   o   objektívnej zodpovednosti uchádzača na funkciu týkajúcu sa jeho osobnej účasti na výberovom konaní obsiahnuté v jej vyjadrení k sťažnosti ústavný súd nad rámec už uvedeného poznamenáva, že   v   prípade,   ak   by   sa   ústavný   súd   stotožnil   s   právnym   názorom   sťažovateľky,   podľa ktorého riadne preukázaná dočasná práceneschopnosť uchádzača o funkciu predsedu súdu zakladá z hľadiska rešpektovania základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy právny nárok na zrušenie, resp. zmenu termínu výberového konania, tak by tento právny názor bolo potrebné z hľadiska rešpektovania princípu právnej istoty vyvoditeľného z čl. 1 ods. 1 ústavy primerane vzťahovať aj na všetky ďalšie postupy príslušných orgánov verejnej moci pri obsadzovaní všetkých ďalších verejných funkcií, čo by podľa názoru ústavného súdu mohlo viesť v konečnom dôsledku k neprimeranému zásahu do verejného záujmu zabezpečiť v primeranom čase obsadenie týchto verejných funkcií, a tým aj k závažnému zásahu do riadneho fungovania verejnej moci.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   medzi   rozhodnutím ministerky a obsahom základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 1 ods. 1 ústavy nie je taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala po prípadnom   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   možnosť   vysloviť   ich   porušenie,   a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   K namietanému   porušeniu   základných   práv   sťažovateľky   postupom výberovej   komisie   a ministerky   z dôvodu   nepreskúmania   námietky   sťažovateľky o zaujatosti člena výberovej komisie

Sťažovateľka namieta porušenie označených základných práv aj z toho dôvodu, že podľa   jej   názoru   výberová   komisia   porušila   zákon   tým,   že   jej   nebolo   doručené   jej hodnotenie ako sudkyne vypracované v súlade § 27b ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z. z.“) a nebolo jej umožnené v súlade s § 27e ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. sa s týmto hodnotením oboznámiť, prípadne žiadať o jeho doplnenie alebo spresnenie do 15 dní od jeho doručenia. Namieta aj obsadenie výberovej komisie z toho dôvodu, že jeden z jej členov nebol podľa jej názoru zvolený sudcovskou radou pri okresnom súde v súlade so zákonom.

Práva,   postavenie   a úlohy   (oprávnenia)   výberovej   komisie   upravuje   zákon č. 757/2004 Z. z.

Podľa § 37 ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje minister z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených súdnou radou a traja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť ministra sudcovská rada súdu, na ktorom sa funkcia predsedu obsadzuje. Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie súdna rada volí aspoň dvoch kandidátov a minister vymenúva aspoň   šiestich   kandidátov;   databáza   sa   zverejňuje   na   webovom   sídle   súdnej   rady a ministerstva.

Podľa § 37 ods. 6 zákona č. 757/2004 Z. z. za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa odseku 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného sudcovskou radou.

Podľa   §   37   ods.   7   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   členovia   výberovej   komisie   volia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.

Podľa   §   37   ods.   8   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   ak   výberová   komisia   na   základe výsledkov   výberového   konania nevyberie uchádzača   na funkciu   predsedu   súdu,   pretože žiaden   uchádzač   nespĺňa   predpoklady   podľa   odseku   4,   minister   vyhlási   spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho neúspešného výberového konania.

Podľa § 37 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. výberová komisia môže požadovať vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada.

Podľa § 37 ods. 11 zákona č. 757/2004 Z. z. uchádzač je povinný spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb, ktoré sú členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno a priezvisko. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania.

Podľa § 37 ods. 13 zákona č. 757/2004 Z. z. predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť   zverejnenie   zápisnice   o   priebehu   výberového   konania   na   webovom   sídle ministerstva do 24 hodín od ukončenia výberového konania.

Z uvedených   ustanovení   vyplýva,   že   výberová   komisia   nemá   oprávnenie   riešiť absenciu prihlásených uchádzačov na výberovom konaní a jej dôsledky.

Pokiaľ ide o obsadenie výberovej komisie členov nominovaným sudcovskou radou okresného   súdu,   zo   zápisnice   sudcovskej   rady,   do   príslušnosti   ktorej   patrí   ustanovenie výberovej komisie na funkciu predsedu okresného súdu, ktorá sa konala 8. decembra 2011 (a je súčasťou spisovej dokumentácie priloženej k sťažnosti), vyplýva, že jedným z bodov programu bolo zvolenie člena do výberovej komisie na funkciu predsedu okresného súdu. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že na rokovaní sudcovskej rady okresného súdu sa v súlade s § 45 ods. 8 zákona č. 757/2004 Z. z. zúčastnila aj sťažovateľka z titulu svojej funkcie (predsedníčky okresného súdu). Zo zápisnice zo zasadnutia sudcovskej rady týkajúcej sa bodu programu zvolenia člena do výberovej komisie na funkciu predsedu okresného súdu vyplýva   postup,   akým   bol   za   člena   do   tejto   výberovej   komisie   zvolený   sťažovateľkou namietaný   člen   výberovej   komisie,   pričom   v zápisnici   nie   je   uvedené,   že   sťažovateľka napriek prítomnosti na zasadnutí sudcovskej rady okresného súdu svoju námietku vo vzťahu k zvolenému   členovi   do   výberovej   komisie   uplatnila   a ani   zvolený   člen   do   výberovej komisie   neoznámil   skutočnosti,   ktoré   by   preukazovali   jeho   zaujatosť   vo   vzťahu k prihláseným uchádzačom do výberového konania na funkciu predsedu okresného súdu. Ak by aj ústavný súd meritórne posudzoval túto časť sťažnosti uchádzačky, musel by túto skutočnosť zobrať do úvahy a z ústavnoprávneho hľadiska ju vyhodnotiť.

Vo   vzťahu   k sťažovateľkou   namietanému   hodnoteniu   prihlásených   sudcov,   ktoré podľa nej nebolo v súlade s § 27c písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z. (aj keď vzhľadom na absenciu   sťažovateľky   vo   výberovom   konaní   je   táto   jej   námietka   z ústavnoprávneho hľadiska bezpredmetná), ústavný súd uvádza, že hodnotenie na funkciu predsedu okresného súdu sa zabezpečuje podľa § 27f ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z., podľa ktorého ak je uchádzačom o funkciu predsedu súdu predseda alebo podpredseda tohto súdu, vyjadrenie podľa   §   27c   písm.   c)   zabezpečuje   predseda   grémia   alebo   predseda   kolégia,   ktorého   je predseda alebo podpredseda súdu členom.

Bez ohľadu na už uvedené ústavný súd zastáva názor, že všetkým ďalším námietkam sťažovateľky by z hľadiska ňou namietaného porušenia jej základných práv bolo možné priznať právnu relevanciu len v prípade, ak by sa na výberovom konaní na funkciu predsedu okresného súdu aj reálne zúčastnila. Vzhľadom na to, že sa sťažovateľka na výberovom konaní nezúčastnila, pričom namieta postup výberovej komisie v súvislosti s výberovým konaním, ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi sťažovateľkou namietaným porušením jej základných práv a postupom výberovej komisie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012