znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 427/2010-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť V. I., P., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. K., B., vo veci   namietaného porušenia jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Zvolen   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 C 411/1999   v období   po   vydaní   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k. II. ÚS 147/06-28 zo 14. júna 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. I. o d m i e t a   z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra 2010 doručená sťažnosť V. I., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ľ.   K.,   B.   Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Zvolen   (ďalej   len,,okresný súd“) pod sp. zn. 10 C 411/1999 v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 147/06-28 zo 14. júna 2006.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že ako navrhovateľka 8. decembra 1999 podala   na   okresnom   súde   návrh   (žalobu)   na ,,určenie   neplatnosti   závetu   po   nebohom poručiteľovi J. K., nar..., zomrelom... Konanie je vedené pod sp. zn. 10C 411/1999. Súd v označenej právnej veci nekonal priebežne, preto som dňa 22. 4. 2002 podala Ústavnú sťažnosť,   ktorou   som   namietala   porušenie   ústavných   práv   a slobôd   v čl.   48   Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd prijal moju sťažnosť, následne vydal nález pod. č. II ÚS 147/06-28,   ktorým   konštatoval   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl.   6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Zvolen   v konaní   10C   411/99.   Ústavný   súd   prikázal Okresnému súdu Zvolen konať v predmetnom konaní bez zbytočných prieťahov.“.

Sťažovateľka   ďalej   k obdobiu   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu   č.   k. II. ÚS 147/06-28 zo 14. júna 2006 uviedla:

,,Okresný   súd   Zvolen   napriek   Nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky II. ÚS 147/06-28 nekoná vo veci priebežne. Po vrátení spisu na Okresný súd vo Zvolene súd v priebehu   roku   2006   rozhodol   dňa   20.   4.   2006   uznesením   o oslobodení   od   súdnych poplatkov u navrhovateľky v 1.   rade a u navrhovateľa v 2.   rade. Navrhovatelia v 1.   a 2. rade podali návrh na pristúpenie navrhovateľky v 3. rade M. B. do konania o čom súd rozhodol   uznesením   9.   10.   2006.   V priebehu   roku   2007   súd   vykonal   dňa   17.   1.   2007 pojednávanie na ktorom vypočul znalkyňu z odboru psychiatrie MUDr. M. M. a svedkyňu E. Š. Ďalšie pojednávanie súd vykonal dňa 7. 3. 2007 na ktorom vypočul znalkyňu PhDr. R. J. a vo   veci   rozhodol   rozsudkom.   Navrhovatelia   podali   dňa   31.   5.   2007   odvolanie   proti rozsudku, Krajský súd rozhodol uznesením zo dňa 17. 10. 2007 sp. zn. 15Co/159/07-487, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný   súd   vo   Zvolene   nariadil   pojednávanie   na   deň   23.   1.   2008.   Na   základe návrhu navrhovateľov súd pribral Kriminalistický a expertízny ústav PZ v B. za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku z odvetvia ručné písmo. Uznesenie o pribratí znalca bolo vypracované 8. 2. 2008. Následne súd uznesením zo dňa 2. 4. 2008 priznal navrhovateľom v 1. až 3. rade oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. V priebehu roku 2009 súd nevykonal žiadny procesný úkon, pretože súdny spis sa nachádzal v Kriminalistickom a expertíznom ústave PZ B.

Po doručení kontrolného znaleckého posudku 25. 2. 2010 súd vytýčil pojednávanie na deň 31. 3. 2010 na ktorom vo veci meritórne rozhodol. Navrhovatelia v 1. až 3. rade podali proti rozsudku dňa 11. 5. 2010 odvolanie. V súčasnosti sa súdny spis nachádza na Krajskom súde v Banskej Bystrici.

Z vyššie   popísanej   chronológie   jednotlivých   právnych   úkonov   vykonávaných Okresným súdom vo Zvolene vyplýva, že po rozhodnutí Ústavného súdu SR prvostupňový súd nekonal priebežne tak, ako mu to ukladá nález Ústavného súdu SR. V období od 10. 5. 2006 do 7. 3. 2007 súd nevykonal žiadny procesný úkon. V priebehu roku 2007 súd vo veci meritórne rozhodol a možno konštatovať, že konal priebežne až do začiatku roku 2008, kedy uznesením zo dňa 8. 2. 2008 pribral Kriminalistický a expertízny ústav PZ B. do konania za účelom   vypracovania   kontrolného   znaleckého   posudku.   V období   od   marca   2008   do februára   2010   neboli   vykonávané   žiadne   procesné   úkony   pretože   celú   túto   dobu   bol vypracovávaný kontrolný znalecký posudok.“

Podľa   sťažovateľky   v predmetnej   právnej   veci ,,súd   nekoná   v súlade   s OSP a v súlade s Ústavou SR čl. 48 ods. 2“.

Na základe uvedeného skutkového stavu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo sťažovateľky V. I. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde vo Zvolene sp. zn. 10C 411/1999 porušené bolo.

2. Okresnému súdu vo Zvolene sa prikazuje vo veci sp. zn 10C 411/1999 konať bez zbytočných prieťahov.

3. V. I. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000 EUR (slovom tisíc Eur), ktoré je Okresný súd vo Zvolene povinný zaplatiť do 30. dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   vo Zvolene je povinný nahradiť   V.   I.   trovy   právneho zastúpenia v sume 300,56 Eur (slovom tristo Eur päťdesiatšesť Eurocentov) na bankový účet právneho zástupcu JUDr. Ľ: K. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   (návrhu)   možno   hovoriť   vtedy,   ak namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označila sťažovateľka, pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. II. ÚS 32/00, III. ÚS 116/01, I. ÚS 116/02, IV. ÚS 61/03, III. ÚS 109/03, IV. ÚS 168/04) poskytuje ústavný súd ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, keď v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte môže trvať. Ak preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že k porušovaniu označeného základného práva už nemôže dochádzať, sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 10 C 411/1999 v období od 14. júna 2006.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „Po doručení kontrolného znaleckého posudku 25. 2. 2010 súd vytýčil pojednávanie na deň 31. 3. 2010 na ktorom vo veci meritórne rozhodol. Navrhovatelia v 1. až 3. rade podali proti rozsudku dňa 11. 5. 2010 odvolanie. V súčasnosti sa súdny spis nachádza na Krajskom súde v Banskej Bystrici.“.

Z obsahu sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom 31. marca 2010. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (15.   október   2010)   bol   už   spis   predložený   na   rozhodnutie   o odvolaní   Krajskému   súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) (22. september 2010). Následne krajský súd rozsudkom   zo 14. októbra   2010 potvrdil   rozhodnutie okresného súdu.   Spis bol vrátený okresnému   súdu   11.   novembra   2010.   Sťažovateľka   teda   namietala   prieťahy   v konaní vedenom okresným súdom, ktorý vo veci samej v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nekonal.   Z uvedených   dôvodov   okresný   súd   už   nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným spôsobom   ovplyvňovať   priebeh   namietaného   konania   ani   spôsobovať   prieťahy   v ňom (m. m. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 24/06, IV. ÚS 46/07). Sťažnosť sťažovateľky bolo preto potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite sťažnosti) nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010