SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 426/2010-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť E. M., B., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. B., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co/164/2010 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť E. M. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra 2010 doručená sťažnosť E. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co/164/2010.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sa týka konania „o náhradu škody za nesprávny úradný postup“, v ktorom sťažovateľka vystupovala ako navrhovateľka v 61. rade proti odporcovi Slovenskej republike, zastúpenej M., M. a Ú.
Súdne konanie bolo pôvodne vedené na Okresnom súde Banská Bystrica a následne po postúpení veci z dôvodu miestnej nepríslušnosti na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 14 C/302/2004. Okresný súd 10. júna 2009 vydal meritórny rozsudok, proti ktorému podala sťažovateľka 10. augusta 2009 odvolanie.
V sťažnosti sťažovateľka uvádza, že „Od doby podania odvolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I., dňa 10. 08. 2009, nebolo veci Krajským súdom v Bratislave vydané žiadne rozhodnutie smerujúce k právoplatnému skončeniu predmetného súdneho konania....
Dňa 06. 09. 2010 bola Krajskému súdu v Bratislave doručená sťažnosť na postup súdu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 7Co 164/2010, ktorým sa sťažovateľka domáhala odstránenia nedostatkov spôsobenými prieťahmi v konaní....
[Krajský súd] svoje vyhodnotenie odôvodnil tým, že po doručení odvolania dňa 13. 08. 2009 bol predmetný spis Okresným súdom Bratislava I., dňa 14. 08. 2009, zaslaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Okresnému súdu Bratislava I. bol uvedený spisový materiál navrátený dňa 10. 02. 2010 a následne dňa 30. 04. 2010 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Podpredseda krajského súdu ďalej uvádza, že dňa 20. 09. 2010 bol súdny spis opätovne zaslaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky z dôvodu podania ústavnej sťažnosti v predmetnej veci.
Máme za to, že aj doba od predloženia spisového materiálu Krajskému súdu v Bratislave, dňa 30. 04. 2010 a opätovným zaslaním súdneho spisu Ústavnému súdu Slovenskej republiky, dňa 20. 09. 2010, čiže skoro pol roka, je dostatočne dlhá doba na to, aby Krajský súd v Bratislave vo veci konal, vydal právoplatné rozhodnutie a ukončil tak právny spor trvajúci už viac ako šesť rokov.
Sťažovateľka má za to, že pri prejednávaní jej nároku došlo k zjavným prieťahom v konaní. Tento stav vyvolal sústavné porušovanie jej základného práva, aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Konaním resp. nekonaním súdu dochádza k strate dôvery sťažovateľky voči justícii a voči spravodlivému a včasnému rozhodnutiu vo veci samej.“.
Na základe týchto skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Nekonaním Krajského súdu v Bratislave bolo porušené právo sťažovateľky E. M.,... zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje v konaní pod sp. zn. 7Co 164/2010 konať bez zbytočných prieťahov.
3. E. M.,... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3300 € (slovom tritisíc tristo eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť... v lehote do dvoch mesiacoch odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.
4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť E. M. trovy právneho zastúpenia v sume 254,88 €... na účet jej právnej zástupkyne... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľka spolu so sťažnosťou predložila ústavnému súdu aj vyjadrenie podpredsedu krajského súdu, v ktorom sa uvádza:
„Potvrdzujem prevzatie Vašich sťažností zo dňa 03. 09. 2010, ktoré boli Krajskému súdu v Bratislave doručené dňa 06. 09. 2010, v ktorých sa sťažujete na prieťahy v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7Co 164/2010. Namietate, že od doby podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu dňa 10. 08. 2009 nebol Krajským súdom v Bratislave vykonaný žiaden úkon smerujúci k právoplatnému skončeniu predmetného konania....
Šetrením v predmetnej právnej veci som zistil, že Okresný súd Bratislava I vydal rozsudok č. k. 14C 302/2004-525 dňa 10. 06. 2009. Odvolanie žalobcov v 1. až 124. rade bolo doručené súdu dňa 13. 08. 2009. Bolo ďalej zistené, že okresný súd zaslal predmetný spis Ústavnému súdu SR ako prílohu listu zo dňa 14. 08. 2009 Spr. 3624/09, pričom mu tento spis bol vrátený až dňa 10. 02. 2010. Dňa 11. 02. 2010 bol na okresnom súde daný pokyn na doručenie odvolania odporcom. Po vyjadrení sa odporcov k odvolaniu bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave dňa 30. 04. 2010 a bola jej pridelená sp. zn. 7Co 164/2010. V danej spojitosti Vám dávam na vedomie, že dňa 20. 09. 2010 bol súdny spis opätovne zaslaný na Ústavný súd SR na základe jeho žiadosti zo dňa 13. 09. 2010 vo veci podanej ústavnej sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti si Vám touto cestou dovoľujem oznámiť, že som v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7Co 164/2010 nezistil prieťahy zapríčinené súdom, a preto som Vaše sťažnosti na prieťahy v konaní vyhodnotil ako nedôvodné.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co/164/2010 o jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 10. júna 2009 dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľka uvádza obdobie od 30. apríla 2010 do 20. septembra 2010, teda obdobie od predloženia veci na rozhodovanie krajskému súdu o jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu do predloženia spisu ústavnému súdu, za obdobie, v ktorom došlo k neodôvodneným prieťahom v konaní. Podľa názoru ústavného súdu postup krajského súdu, ktorý v období približne piatich mesiacov nevydal meritórne rozhodnutie, nemožno považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
Na základe týchto skutočností a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2010