znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 426/2010-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť E. M., B., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. B., B., vo veci   namietaného porušenia jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co/164/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. M. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra 2010 doručená sťažnosť E. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co/164/2010.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sa týka konania „o náhradu škody za nesprávny úradný postup“, v ktorom sťažovateľka vystupovala ako navrhovateľka v 61. rade proti odporcovi Slovenskej republike, zastúpenej M., M. a Ú.

Súdne konanie bolo pôvodne vedené na Okresnom súde Banská Bystrica a následne po postúpení veci z dôvodu miestnej nepríslušnosti na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 14 C/302/2004. Okresný súd 10. júna 2009 vydal meritórny rozsudok, proti ktorému podala sťažovateľka 10. augusta 2009 odvolanie.

V sťažnosti sťažovateľka uvádza, že „Od doby podania odvolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I., dňa 10. 08. 2009, nebolo veci Krajským súdom v Bratislave vydané žiadne rozhodnutie smerujúce k právoplatnému skončeniu predmetného súdneho konania....

Dňa 06. 09. 2010 bola Krajskému súdu v Bratislave doručená sťažnosť na postup súdu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 7Co 164/2010, ktorým sa sťažovateľka domáhala odstránenia nedostatkov spôsobenými prieťahmi v konaní....

[Krajský   súd] svoje   vyhodnotenie   odôvodnil   tým,   že   po   doručení   odvolania   dňa 13. 08. 2009 bol predmetný spis Okresným súdom Bratislava I., dňa 14. 08. 2009, zaslaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Okresnému súdu Bratislava I. bol uvedený spisový materiál   navrátený   dňa   10.   02.   2010   a   následne   dňa   30.   04.   2010   predložený   na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Podpredseda krajského súdu ďalej uvádza, že dňa 20. 09. 2010 bol súdny spis opätovne zaslaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky z dôvodu podania ústavnej sťažnosti v predmetnej veci.

Máme   za   to,   že   aj   doba   od   predloženia   spisového   materiálu   Krajskému   súdu v Bratislave,   dňa   30.   04.   2010   a   opätovným   zaslaním   súdneho   spisu   Ústavnému   súdu Slovenskej republiky, dňa 20. 09. 2010, čiže skoro pol roka, je dostatočne dlhá doba na to, aby Krajský súd v Bratislave vo veci konal, vydal právoplatné rozhodnutie a ukončil tak právny spor trvajúci už viac ako šesť rokov.

Sťažovateľka má za to, že pri prejednávaní jej nároku došlo k zjavným prieťahom v konaní. Tento stav vyvolal sústavné porušovanie jej základného práva, aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Konaním resp. nekonaním súdu dochádza k strate dôvery sťažovateľky voči justícii a voči spravodlivému a včasnému rozhodnutiu vo veci samej.“.

Na základe týchto skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Nekonaním Krajského súdu v Bratislave bolo porušené právo sťažovateľky E. M.,... zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje v konaní pod sp. zn. 7Co 164/2010 konať bez zbytočných prieťahov.

3. E. M.,... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3300 € (slovom tritisíc tristo eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť... v lehote do dvoch mesiacoch odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť E. M. trovy právneho zastúpenia v sume   254,88   €...   na   účet   jej   právnej   zástupkyne...   do   dvoch   mesiacov   odo   dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka   spolu   so   sťažnosťou   predložila   ústavnému   súdu   aj   vyjadrenie podpredsedu krajského súdu, v ktorom sa uvádza:

„Potvrdzujem prevzatie Vašich sťažností zo dňa 03. 09. 2010, ktoré boli Krajskému súdu v Bratislave doručené dňa 06. 09. 2010, v ktorých sa sťažujete na prieťahy v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7Co 164/2010. Namietate, že od doby podania odvolania   proti   prvostupňovému   rozhodnutiu   dňa   10.   08.   2009   nebol   Krajským   súdom v Bratislave   vykonaný   žiaden   úkon   smerujúci   k   právoplatnému   skončeniu   predmetného konania....

Šetrením v predmetnej právnej veci som zistil, že Okresný súd Bratislava I vydal rozsudok č. k. 14C 302/2004-525 dňa 10. 06. 2009. Odvolanie žalobcov v 1. až 124. rade bolo doručené súdu dňa 13. 08. 2009. Bolo ďalej zistené, že okresný súd zaslal predmetný spis Ústavnému súdu SR ako prílohu listu zo dňa 14. 08. 2009 Spr. 3624/09, pričom mu tento spis bol vrátený až dňa 10. 02. 2010. Dňa 11. 02. 2010 bol na okresnom súde daný pokyn na doručenie odvolania odporcom. Po vyjadrení sa odporcov k odvolaniu bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave dňa 30. 04. 2010 a bola jej pridelená sp. zn. 7Co 164/2010. V danej spojitosti Vám dávam na vedomie, že dňa 20. 09. 2010 bol súdny spis opätovne zaslaný na Ústavný súd SR na základe jeho žiadosti zo dňa 13. 09. 2010 vo veci podanej ústavnej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti si Vám touto cestou dovoľujem oznámiť, že som v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7Co 164/2010 nezistil prieťahy zapríčinené súdom, a preto som Vaše sťažnosti na prieťahy v konaní vyhodnotil ako nedôvodné.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý   návrh   predbežne   prerokuje na neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti   sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   ustálenú   judikatúru,   podľa   ktorej   o   zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Dôvodom   na   odmietnutie   návrhu   pre   jeho   zjavnú   neopodstatnenosť   je   absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   a   túto   odmietne   (III.   ÚS   263/03,   II.   ÚS   98/06, III. ÚS 300/06).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co/164/2010 o jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 10. júna 2009 dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka   uvádza   obdobie   od   30.   apríla   2010   do   20.   septembra   2010,   teda obdobie od predloženia veci na rozhodovanie krajskému súdu o jej odvolaní proti rozsudku okresného   súdu   do   predloženia   spisu   ústavnému   súdu,   za   obdobie,   v   ktorom   došlo k neodôvodneným   prieťahom   v   konaní.   Podľa   názoru   ústavného súdu   postup   krajského súdu, ktorý v období približne piatich mesiacov nevydal meritórne rozhodnutie, nemožno považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí   zakladať   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Na   základe   týchto   skutočností   a   v   súlade   so   svojou   doterajšou   rozhodovacou činnosťou   preto   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd   mohol   postup   krajského   súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010