znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 424/09-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   10.   decembra 2009   predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   H.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 48/98 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. H. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra 2009 doručená sťažnosť A. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 48/98 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka požadovala okrem vyslovenia porušenia označeného základné práva aj priznanie finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €.

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný sťažnosťou (§ 49 a nasl. zákona o ústavnom súde) a najmä jej petitom. Ústavný súd preto v danej veci pri predbežnom   prerokovaní   veci   vzhľadom   na   viazanosť   návrhom   na   začatie   konania posudzoval namietané porušenie uvedeného základného práva sťažovateľky iba vo vzťahu k tomu porušovateľovi, ktorého označila v sťažnosti, t. j. vo vzťahu k okresnému súdu. Ústavný   súd   zo   sťažnosti,   z jej   príloh   a overenia   aktuálneho   stavu   sťažnosťou napadnutého konania na okresnom súde zistil, že konanie vedené pod sp. zn. 30 C 48/98 bolo skončené rozsudkom   okresného súdu z 25. januára 2007 (v písomnom   vyhotovení rozsudku je omylom nesprávne uvedený rok 2006, pozn.), ktorý nadobudol právoplatnosť 28. marca 2007 a vykonateľnosť 3. apríla 2007.

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. novembra 2009 sťažovateľka   namieta   porušenie   označeného   základného   práva   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 30 C 48/98, ktoré právoplatne skončilo 28. marca 2007. S poukazom na to možno konštatovať, že sťažnosť bola nepochybne podaná po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   uvedené   nebolo   už   dôvodné   zaoberať   sa   argumentmi,   ktorými sťažovateľka   zdôvodňovala   namietané   porušenie   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy v napadnutom konaní.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   práva   alebo   slobody   sťažovateľa (čl. 127   ods. 2   prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   sa   touto   časťou   sťažnosti,   ktorou   sa sťažovateľka domáhala jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009