znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 421/2011-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra 2011   predbežne   prerokoval   sťažnosť   RNDr.   M.   L.,   B.,   A.   L.,   B.,   a K.   L.,   B.,   ktorou namietajú   porušenie   svojho   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.   zn. 2 Sžo 121/2010 zo 6. apríla 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 S 93/2008-32 z 12. januára 2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RNDr. M. L., A. L. a K. L. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. augusta 2011 doručené podanie RNDr. M. L., B., A. L., B., a K. L., B. (ďalej len „sťažovatelia“), ktoré   podľa   obsahu   možno   kvalifikovať   ako   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sžo 121/2010 zo 6. apríla 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 S 93/2008-32 z 12. januára 2010.

Zo sťažnosti a z vyžiadanej spisovej dokumentácie z krajského súdu vyplýva, že sťažovatelia   si   podľa   zákona   č.   503/2003   Z.   z.   o   navrátení   vlastníctva   k   pozemkom a o zmene   a   doplnení   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   180/1995   Z.   z. o niektorých   opatreniach   na   usporiadanie   vlastníctva   k   pozemkom   v   znení   neskorších predpisov   uplatnili   reštitučný   nárok   vo   vzťahu   k   nehnuteľnosti   nachádzajúcej   sa v katastrálnom území P. V predmetnej reštitučnej veci rozhodoval v prvom stupni Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, ktorý rozhodnutím č. 4262/2004/PÚ/Tk-1 z 3. decembra 2004 reštitučné konanie zastavil. V odvolacom konaní Krajský pozemkový úrad v Bratislave (ďalej len „krajský   pozemkový úrad“)   označené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil svojím rozhodnutím č. 64/2005/BAK/KPÚ z 2. februára 2005. Následne sa sťažovatelia návrhom doručeným krajskému pozemkovému úradu 23. júla 2007 domáhali povolenia   obnovy   konania   v predmetnej   reštitučnej   veci   s poukazom   na   to,   že   povinná osoba B, a. s., nepreukázala jednoznačne, žeby v minulosti vyplatila vyvlastňovaciu náhradu ich matke ako pôvodnej vlastníčke predmetnej nehnuteľnosti.

O návrhu sťažovateľov na povolenie obnovy konania rozhodol krajský pozemkový úrad rozhodnutím č. 101/279/07-08 z 18. januára 2008 tak, že obnovu konania nepovolil. Proti   označenému   rozhodnutiu   podali   sťažovatelia   odvolanie,   o   ktorom   rozhodlo Ministerstvo   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“) rozhodnutím č. 1460/2008-430 z 25. marca 2008 tak, že odvolanie zamietlo a potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Sťažovatelia sa žalobou podanou 22. mája 2005   domáhali   v   rámci   správneho   súdnictva   preskúmania   označeného   rozhodnutia ministerstva. O žalobe rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 3 S 93/2008-32 z 12. januára 2010   tak,   že   ju   zamietol.   Označený   rozsudok   krajského   súdu   sťažovatelia   napadli odvolaním, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 2 Sžo 121/2010 zo 6. apríla 2011.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú, že „... V celom konaní sa prejavili náznaky korupcie, klamstiev a cieľavedomého konania v tom smere, aby sa neuspokojil náš reštitučný nárok nijakým spôsobom. Neskoršie sa ukázalo, že B. spoločnosť súbor pozemkov ako vodný zdroj pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou - už nepotrebuje pre pôvodný účel... ale na kšefty...

O obnovu konania sme sa snažili preto, lebo sme sa v priebehu pôvodného konania presvedčili o nekalom správaní niektorých pracovníkov pozemkového úradu...

Postupom príslušných orgánov boli porušené naše ústavné práva na spravodlivý proces a na vlastníctvo.

Žiadame Ústavný súd, SR, aby vyhlásil, že uvedenými rozhodnutiami boli porušené naše ústavné práva a aby tieto zrušil.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   predovšetkým   domáhajú   vyslovenia   porušenia svojho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   rozsudkom   najvyššieho   súdu sp. zn. 2   Sžo   121/2010   zo   6.   apríla   2011   v   spojení   s   rozsudkom   krajského   súdu č. k. 3 S 93/2008-32 z 12. januára 2010.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že namietaný rozsudok najvyššieho súdu   v   spojení   s   rozsudkom   krajského   súdu   č.   k.   3   S   93/2008-32   z   12.   januára   2010 nadobudol   právoplatnosť   25.   mája 2011   (v   tento   deň   bol   označený   rozsudok   doručený právnemu zástupcovi sťažovateľov JUDr. Š. G., pozn.), pričom ústavnému súdu bola ich sťažnosť doručená až 15. augusta 2011, t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľov   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   vyzývať sťažovateľov   na odstránenie jej nedostatkov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2011