znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 421/0917

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   10.   decembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 224/2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. októbra 2009 doručené podanie J. J. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Žaloba č. 4“, ktorým namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 224/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Dňa 05. 05. 2008 sťažovateľ podal na Krajskom súde Banská Bystrica ako vecne a miestne nepríslušnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu Krajským súdom dňa 05. 05. 2008   vec   zaevidovanú   pod   spis.   značku   34 NcCb/15/08   postúpil   v zmysle ustanovenia   § 104   a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.   O. s. p.   v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p., vecne a miestne príslušnému súdu Okresný súd.

Predmetná   vec   bola   Okresnému   súdu   doručená   –   neviem   určiť   a je   vedená   pod sp. zn. uvádzam len uznesenie KS – B. Bystrica 17 NcC 37/08-39. Posledná korešpondencia bola dňa asi 15. 12. 2008 a od vydania uznesenia KS – B. Bystrica uplynulo 12 mesiacov zo dňa 30. 09. 2008.

A od korešpondencie OS – Žiar nad Hronom uplynulo 9 mesiacov a 15 dní. Dňa 05. 11. 09 (správne má byť 05. 10. 09, pozn.) bola podaná sťažnosť do rúk predsedu súdu. Od   tej   doby   05. 11. 2009 (správne   má   byť   05. 10. 2009,   pozn.) Okresný   súd v príkrom   rozpore   s procesným   právom   nekonal   nerozhodoval   o žalobe   podanej   dňa 05. 05. 2008 a ani nevykonal žiadny iný relevantný procesný úkon v danej veci.

Od posledného procesného úkonu Okresného súdu Žiar n. Hronom (30. 09. 2008) teda po uplynutí ďalších takmer 12 mesiacov nečinnosti konajúceho súdu došlo v zmysle ust.   §   18a   a   §   18b   zákona   č. 371/2004   Z.   z.   o sídl.   súdu   SR   –   k porušeniu   zákona a ústavných práv dľa Ústavy Slovenskej republiky.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd v konaní,   spisovú   značku   ktorého   sťažovateľ   neuviedol   (podľa   zistenia   ústavného   súdu na okresnom   súde   ide   o   konanie vedené   pod   sp. zn.   5 C 224/2008,   pozn.),   porušil   jeho základné právo prerokovať vec bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby okresnému súdu prikázal konať tak, aby „vec bola čo najrýchlejšie prejednávaná“, a ďalej žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 132 775,67 €, ako aj trovy konania. Okrem uvedeného sa sťažovateľ napokon domáhal, aby mu bol ustanovený právny zástupca v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom   konania pred   ústavným súdom   je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 224/2008.

Zo   zistení   ústavného   súdu   vo   vzťahu   k   postupu   okresného   súdu v doterajšom priebehu   označeného   konania   vychádzajúcich   najmä   z jeho   dosiaľ   prijatých   procesných rozhodnutí, ako aj z vyžiadaného prehľadu všetkých procesných úkonov konania vyplýva, že po doručení návrhu sťažovateľa okresnému súdu 11. novembra 2008 bol ďalší priebeh napadnutého konania takýto:

Okresný súd uznesením z 28. novembra 2008 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní doplnil a opravil svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, na čo sťažovateľ reagoval podaním doručeným okresnému súdu 22. decembra 2008, ku ktorému pripojil aj žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Okresný   súd   uzneseniami z 21.   januára   2009   a 22. januára   2009   zamietol   návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu.

Odvolania   sťažovateľa   proti   uvedeným   uzneseniam   okresného   súdu   Krajský   súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 12 Co 73/09 z 25. marca 2009 a uznesením sp. zn. 12 Co 94/09 z 31. marca 2009 potvrdil ako vecne správne. Sťažovateľ proti obom potvrdzujúcim uzneseniam krajského súdu podal dovolanie a vzniesol aj námietku zaujatosti voči sudcom okresného súdu. Na výzvu okresného súdu na predloženie   splnomocnenia   pre   advokáta   na   svoje   zastupovanie   v dovolacom   konaní reagoval podaním z 28. júla 2009, v ktorom okrem iného opätovne požiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie.

Okresný   súd   uznesením   z 30.   septembra   2009   ustanovil   sťažovateľovi   právneho zástupcu pre dovolacie konanie.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnej judikatúry   ústavného   súdu   vyplývať   aj   z   toho,   že porušenie   tohto   základného   práva   sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať   o zbytočných   prieťahoch   (IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   zohľadnil   svoju   doterajšiu judikatúru   konštatujúc,   že   konanie   na   okresnom   súde   prebieha   od 11.   novembra   2008, pričom sťažnosť na porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bola ústavnému súdu   doručená   26.   októbra   2009.   Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   doterajšia   dĺžka predmetného   súdneho   konania   v okolnostiach   daného   prípadu   nie   je   takej   povahy,   aby naznačovala možnosť príčinnej súvislosti s namietaným porušením uvedeného základného práva sťažovateľa.

Rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní namietaných prieťahov v napadnutom konaní, ako už bolo uvedené, je teda fakt, že samotné konanie začalo iba pred niečo vyše rokom (11. novembra 2008), čo predstavuje dobu, ktorá sama osebe neumožňuje vysloviť, že v okolnostiach danej veci mohlo dôjsť k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd navyše poukazuje na neúspešnú   procesnú   aktivitu   sťažovateľa   (neustanovenie   advokáta,   neoslobodenie od súdnych   poplatkov,   nenariadenie   predbežného   opatrenia),   ktorá   fakticky   zabránila okresnému súdu konať v merite veci.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia dodáva, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu 6. októbra 2009, pričom sťažnosť, resp. podanie označené ako „Žaloba č. 4“, bola ústavnému súdu doručená 26. októbra 2009. Uvedená sťažnosť na prieťahy v konaní sa preto javí ako formálna (sťažovateľ bez vyčkania na odpoveď podal sťažnosť ústavnému súdu), v dôsledku čoho by bolo možné sťažnosť podanú ústavnému súdu odmietnuť aj z dôvodu jej neprípustnosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti uplatnenými v jeho sťažnosti vrátane žiadosti o ustanovenie advokáta nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009