znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 42/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť E. P., B., zastúpenej advokátkou JUDr. J. Š., B., ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 4/2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. decembra 2011 doručené podanie E. P., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. J. Š., B., označené ako „Ústavná sťažnosť na zavinené prieťahy v konaní“, ktoré ústavný súd kvalifikoval   podľa   jeho   obsahu   ako   sťažnosť,   ktorou   namietala   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 4/2009 o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 2 T 71/2008 z 11. septembra 2008.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:„1. Okresný súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí dňa 11. 9. 2008 /sp. zn.: 2 T 71/2008/ uznesením rozhodol tak, že podľa § 241 odst. 1 písm. f Tr. por. odmietol obžaloby podané na obvineného Ľ. L. a vec vrátil prokurátorovi.

2. Z dôvodu sťažnosti prokurátora bol spisový materiál predložený dňa 07. 01. 2009 Krajskému súdu v Banskej Bystrici a bol vedený pod sp. zn.: 5 To 4/2009.

3.   Dňa 6. 10. 2009 som podala sťažnosť na prieťahy v konaní priamo k rukám predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici.

4. Predseda senátu termín neverejného zasadnutia vytýčil dňa 03. 11. 2009 na deň 10. 11. 2009.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 10. 11. 2009 v zmysle § 194 odst. 1   písm.   b   Tr.   por.   uznesenie   Okresného   súdu   zrušil   a   vec   mu   vrátil   na   nové   konanie a rozhodnutie.

6. Na moju sťažnosť som od predsedu Krajského súdu obdržala odpoveď zo dňa 11. 11.   2009,   v   ktorej   mi   predseda   Krajského   súdu   oznamuje,   že   moja   sťažnosť   je v označenej trestnej veci dôvodná, lebo z obsahu spisu zistil, že súd v období od 07. 01. 2009 do 03. 11. 2009 vôbec nekonal a teda došlo k zbytočným prieťahom zavinených súdom a moju sťažnosť označil za dôvodnú.

Ja v tomto trestnom konaní vystupujem ako poškodená. Na základe vyššie uvedeného a príloh, ktoré pripájam, navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky moju ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie pred Ústavným súdom SR.

Aj vzhľadom na to, že predseda krajského súdu uznal dôvodnosť mojej sťažnosti tvrdím, že odporca porušil moje základné ľudské právo zaručené mi v Čl. 48 odst. 2 Ústavy SR a čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo E. p., na prerokovanie bez zbytočných prieťahov zaručené jej v Čl. 48 odst. 2 Ústavy SR a na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené jej čl. 6 odst. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   odporcu   v   konaní (krajský súd, pozn.) pod sp. zn. 5 To 4/2009 bolo porušené.

Odporca   je   povinný   zaplatiť   navrhovateľke   primerané   zadosťučinenie   v   sume 30 000,- € do jedného mesiaca od doručenia nálezu a nahradiť trovy právneho zastúpenia.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným   postupom   alebo   rozhodnutím   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby tento orgán porušoval uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne nepripúšťajú (napr. III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu základného práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

1. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v sťažnosti namieta v prvom rade postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 4/2009 o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 2 T 71/2008 z 11. septembra 2008, ktorým podľa nej krajský   súd   porušil   jej   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Zo samotnej sťažnosti sťažovateľky, z priloženej dokumentácie, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že uznesením sp. zn. 2 T 71/2008 z 11. septembra 2008 okresný súd   odmietol   obžaloby   podané   na   obvineného   v tomto   konaní.   Prokurátor   podal   proti tomuto uzneseniu sťažnosť. Krajský súd uznesením sp. zn. 5 To 4/2009 z 10. novembra 2009 rozhodol o tejto sťažnosti prokurátora tak, že predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil 18. novembra 2009 okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Okresný súd vo veci rozhodol   rozsudkom   6.   mája   2010.   Z uvedeného   je   zrejmé,   že   v tomto   čase   uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 To 4/2009 z 10. novembra 2009 bolo už právoplatné. Sťažovateľka doručila   svoju   sťažnosť   ústavnému   súdu   2.   decembra   2011,   t.   j.   táto   časť   sťažnosti   je podaná zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Na základe   uvedeného   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   túto   časť   sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

2. Aj keď sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu len v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 4/2009, ústavný súd posúdil postup krajského súdu aj v ďalšom období.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je to,   že musí smerovať proti   aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci   do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola   na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte mohlo trvať   (napr.   I.   ÚS   22/01,   I.   ÚS   77/02,   I.   ÚS   116/02).   Ak   v   čase   doručenia   sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť   odmietne ako zjavne neopodstatnenú   (§   25 ods.   2   zákona o ústavnom   súde),   pretože   konanie   o   takej   sťažnosti   už   nie   je   spôsobilé   naplniť   účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03), resp. k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd 6. mája 2010 rozhodol vo veci tak, že obžalovaného uznal za vinného a odsúdil ho na maximálny úhrnný trest odňatia slobody na 15   rokov.   V odsudzujúcom   rozsudku   okresný   súd   uviedol,   že   podľa   §   319   Trestného poriadku sa zamieta návrh sťažovateľky ako poškodenej na náhradu škody. Proti tomuto rozsudku sa odvolal obhajca obžalovaného a všetci poškodení. Spis bol 17. septembra 2010 zaslaný   krajskému   súdu,   ktorý   vo   veci   rozhodol   rozsudkom   sp.   zn.   5   To   280/2010 zo 16. augusta   2011,   okresnému   súdu   bol   spis   vrátený   17.   septembra   2011.   Rozsudok krajského   súdu   v spojení   s rozsudkom   okresného   súdu   zo 6.   mája   2010   nadobudol právoplatnosť 16. augusta 2011, sťažovateľka si toto rozhodnutie prevzala 19. októbra 2011. Vo veci bolo ešte 2. novembra 2011 rozhodnuté o priznaní svedočného, toto rozhodnutie sa momentálne doručuje. Znamená to, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola vec právoplatne skončená.

Krajský   súd   rozhodnutím   vo   veci   ešte   pred   doručením   sťažnosti   sťažovateľky ústavnému súdu, t. j. pred 2. decembrom 2011, vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 5 To 280/2010, a preto ústavný súd konštatuje, že krajský súd už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh namietaného konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať práva označené sťažovateľkou, a preto sťažnosť sťažovateľky, čo sa týka postupu krajského súdu, je zjavne neopodstatnená, čo bolo ďalším dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný   súd   nad   rámec   odôvodnenia   k   veci   uvádza,   že   vzhľadom   na   viazanosť petitom sťažnosti a na skutočnosť, že sťažovateľka bola v konaní zastúpená advokátkou, sa ďalšími návrhmi uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2012