znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 42/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., H., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 101/2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. novembra 2011 doručená sťažnosť J. B., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 101/2003.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že predmetom namietaného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 3 C 101/2003 bolo rozhodovanie o žalobe proti sťažovateľovi (žalovanému, pozn.) o vypratanie nebytových priestorov. Okresný súd namietané konanie zastavil   uznesením   sp.   zn. 3   C 101/2003   zo   7.   júna 2006, ktoré   v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Co 273/2006-161 z 12. decembra 2006 nadobudlo právoplatnosť 9. februára 2007. Zo sťažnosti vyplýva, že sa ňou sťažovateľ domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   postupom   okresného   súdu   v časti   namietaného   konania,   v   ktorej okresný súd rozhoduje o náhrade trov konania.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd „... podľa príslušných ustanovení zákona NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov po oboznámení sa s obsahom spis. materiálu v rozsahu stanovenom   zákonom   (vo   veci   3C   101/2003)   prijal   moje   podanie   na   ďalšie   konanie, ustanovil mi zástupcu na zastupovanie pred Ústavným súdom a vo veci rozhodol...“.

Ústavný súd prípisom zo 16. decembra 2010 vyzval sťažovateľa, aby doplnil svoju sťažnosť   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   táto   neobsahovala   všetky   náležitosti   predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), predovšetkým, aby preukázal, že vyčerpal opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval podaním z 26. januára 2011, ktorým požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom; prílohou tohto podania bolo potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na účely ustanovenia právneho zástupcu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho   základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z   doterajšej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   vyplýva,   že   v prípadoch,   ak sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, skúma, či v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde využili právny prostriedok, ktorý im na ochranu týchto práv poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) v ustanoveniach § 62 až § 68, t. j. sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   adresovanú   predsedovi   príslušného   všeobecného   súdu (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05, III. ÚS 78/05).

Z obsahu sťažnosti   a ani z jej príloh   nevyplýva, že by sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu postupoval vo vzťahu k okresnému súdu v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 101/2003 tak, ako mu to umožňovali ustanovenia § 62 až § 68 zákona č. 757/2004 Z. z., t. j. podal sťažnosť predsedovi súdu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ ani napriek predchádzajúcej výzve ústavného súdu nepreukázal, že podal sťažnosť predsedovi súdu. Navyše, aj zo zisťovania ústavného súdu vyplýva, že okresný súd sťažnosť predsedovi súdu neeviduje.

Keďže   ústavný   súd   v zásade   považuje   podanie   sťažnosti   predsedovi   súdu   za nevyhnutný predpoklad meritórneho preskúmania sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáha vyslovenia   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (vzhľadom   na skutočnosť, že predseda okresného súdu mal a má v zmysle citovaných ustanovení možnosť prijať   adekvátne   opatrenia   na   urýchlenie   prerokovania   veci),   sťažnosť   sťažovateľa vzhľadom na uvedený skutkový stav pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu jej neprípustnosti (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   zjavne   bezúspešné   uplatňovanie   ochrany   základného   práva prostredníctvom tejto sťažnosti sa ústavný súd už nezaoberal otázkou právneho zastúpenia sťažovateľa.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd poukazuje na svoje zistenie, že okresný súd v namietanom konaní v čase predbežného prerokovania sťažnosti o náhrade trov už rozhodol uznesením sp. zn. 3 C 101/03 z 20. decembra 2010.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2011