znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 42/07-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. O., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co 257/05- 118 z 25. januára 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. O. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. marca 2007 doručené podanie J. O., B. (ďalej len „sťažovateľ), označené ako „Vec: Zrušiť uznesenie, vydané Krajským súdom Bratislava č. 2 Co 257/05-118 zo dňa 25. 1. 2006“. Z obsahu podania (ďalej len „sťažnosť“) sťažovateľa ústavný súd usúdil, že jeho zámerom bolo podať sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   proti   porušovaniu   jeho základných práv a slobôd.

Zo sťažnosti sa dá vyvodiť, že sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2 OC 261/04-100 (dátum vydania tohto rozsudku nie je v sťažnosti uvedený),   ktorý   mu   bol   doručený   8.   augusta   2005.   Sťažovateľ   uvádza,   že „Odvolanie doručené a podané včas. Podateľňa krajského súdu odmietla odvolanie prijať“. V ďalšom texte sťažnosti je uvedené, že „Dňa 6. 9. 2005 prevzala odvolanie“.

Z označenia   sťažnosti   vyplýva,   že   zámerom,   ktorý   sťažovateľ   sleduje   podaním sťažnosti ústavnému súdu, je zrušenie uznesenia krajského súdu č. k. 2 Co 257/05-118 z 25. januára 2006, ktoré ho „... hrubo uráža a hanobí moju dôstojnosť a narušuje moju dobrú povesť. Nikto nemá právo podrobiť moju osobu krutému, neľudskému ponižujúcemu zaobchádzaniu. Nevykonal som žiadny trestný čin. Ak som sa nezdržiaval v horúcom letnom čase   doma,   mne   nemôže   stanoviť   ani   predsedníčka   krajského   senátu   pobyt,   či   pohyb. Ústava SR č.   23 zaručuje pohyb a pobyt.   Žiadať   informácie po 180.   dňoch je smiešne a urážlivé. Kde som bol a podobne. Nevedel som, že mám čakať poštovú zásielku...“. Podľa sťažovateľa „Odvolávací krajský súd umelo vykonštruoval rozhodnutie č. 2 Co 257/05-118 a odmietol odvolanie“, a preto sťažovateľ žiada zrušiť označené uznesenie krajského súdu a „Obnoviť konanie pred odvolacím Krajským súdom Bratislava“.

Ústavný súd ešte   pred   predbežným   prerokovaním   sťažnosti   sťažovateľa   zistil,   že označené   uznesenie   krajského   súdu   bolo   okresnému   súdu   expedované   9.   marca   2006 a okresný súd ho doručil sťažovateľovi 22. marca 2006, a týmto dňom zároveň nadobudlo právoplatnosť.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Zmeškanie   lehoty   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   nemožno odpustiť, t. j. ústavný súd každú sťažnosť, ktorá mu bola doručená po uplynutí tejto lehoty, odmietne podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa zistil, že namietané uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   2   Co   257/05-118   z 25.   januára   2006   bolo   doručené sťažovateľovi   22.   marca   2006,   a týmto   dňom   zároveň   nadobudlo   právoplatnosť. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného zistenia ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2007