znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 418/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Š. O., Č., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., L., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Okresnej   prokuratúry   Veľký   Krtíš č. k. Pv 12/12-17 z 28. mája 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. O. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta 2012 doručená sťažnosť Š. O., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. F., L., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. Pv 12/12-17 z 28. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo   sťažnosti   a z   priloženej   dokumentácie   vyplýva,   že   na   základe   trestného oznámenia sťažovateľa   ako   poškodeného   doručeného   okresnej   prokuratúre 9.   novembra 2011   bolo   uznesením   vyšetrovateľa   odboru   kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva Policajného   zboru   vo   Veľkom   Krtíši   (ďalej   len   „vyšetrovateľ“)   sp.   zn. ČVS: ORP-405/KP-VK-2011 z 8. januára 2012 podľa § 199 ods. 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre pokus zločinu podľa § 222 ods. 2 a 4 Trestného zákona a prečinu § 375 ods. 1 Trestného zákona. Prokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k. Pv 12/12-6 z 25. januára 2012 označené uznesenie vyšetrovateľa zrušil a uložil mu, aby znovu vo veci konal a rozhodol.

Po   vrátení   veci   na   ďalšie   konanie   vyšetrovateľ   v   súlade   s   pokynmi   prokurátora okresnej prokuratúry obsiahnutými v jeho uznesení z 25. januára 2012 vypočul sťažovateľa a vykonal ďalšie procesné úkony a na tomto základe vo veci opätovne rozhodol uznesením sp. zn. ČVS: ORP-405/KP-VK-2011 z 26. apríla 2012 tak, že trestné oznámenie sťažovateľa odmietol, „nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku“. Proti označenému uzneseniu vyšetrovateľa podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry napadnutým uznesením tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť,   že mu „do dnešného dňa nebolo doručené uznesenie   Okresného   prokurátora   Pv   12/12-6   zo   dňa   25.   1.   2012   o   zrušení   uznesenia vyšetrovateľa...“,   a zastáva názor, že „z dôvodu hrubého porušenia trestného poriadku nemôže   byť   právoplatné   ani   vykonateľné   Uznesenie   o   odmietnutí   veci   vydané vyšetrovateľom PZ dňa 26. 4. 2012 a rovnako nemôže byť právne účinné ani Uznesenie prokurátora OP VK č. Pv 12/12 zo dňa 28. 5. 2012, ktorým zamietol moju sťažnosť. Takýto postup   OČTK,   kde   došlo   k   viacerým   a   opakovaným   porušeniam   trestného   poriadku považujem   za   nekvalifikovaný,   neobjektívny,   hraničiaci   s   opomenutím   profesionálnej povinnosti...“.

Podľa   sťažovateľa „Rozhodnutím   okresnej   prokuratúry   bola   narušená   rovnosť zbraní, postráda sa náležité zdôvodnenie tohto rozhodnutia a takto ho považujem zo strany prokuratúry za arbitrárne, resp. inak porušujúce právo rovnosti účastníkov a je viac-menej nepreskúmateľné. Uznesenie okresného prokurátora, ktorým zamietol moju sťažnosť zo dňa 28. 5. 2012 považujem za účelové a najmä protiústavné, nakoľko porušuje moje ústavou garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR...“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že napadnutým uznesením okresnej prokuratúry bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, zruší napadnuté uznesenie a vec vráti   okresnej   prokuratúre   na   ďalšie   konanie.   Zároveň   sa   sťažovateľ   domáha   priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a úhrady trov konania v sume 323,50 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresnej prokuratúry.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. V súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu princíp subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú   osobu.   Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany   a predtým,   ako   podá   sťažnosť   ústavnému   súdu,   požiadať   o   ochranu   ten   orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa   povahy   veci   nemôže   byť   výlučne   úlohou   ústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (m. m. III. ÚS 149/04).

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa   §   32   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať   na   ktorejkoľvek prokuratúre.   Vedúci   služobného   úradu   prokurátora   je   povinný   zabezpečiť   prijímanie podnetov v úradných hodinách.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona o prokuratúre ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a to aj vo vzťahu k základnému právu na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého porušenie sťažovateľ namieta touto sťažnosťou (porovnaj napr. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05, IV. ÚS 28/2010 atď.).

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre opakovane vyslovuje právny názor, že vynechanie tohto prostriedku nápravy (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry   Slovenskej   republiky   nemožno nahrádzať podaním   sťažnosti   v   konaní pred ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí   sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu orgánu činného v prípravnom konaní, resp. aj pred začatím trestného stíhania (I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   súčasťou   základného   práva   na   inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich   práv   príslušné   orgány   prokuratúry,   či   už   prostredníctvom   podnetu,   alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných   orgánov   prokuratúry   zákonom   ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú   osobu   vyrozumieť   (m.   m.   napr.   I.   ÚS   40/01,   II.   ÚS   168/03,   III. ÚS   133/06, IV. ÚS 180/09).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresnej prokuratúry, a to napriek tomu, že doposiaľ nepodal podnet, ani opakovaný podnet, t. j. nevyužil právne prostriedky   ochrany   tohto   základného   práva,   ktoré   mu   zákon   o   prokuratúre   účinne poskytuje, čo vzhľadom na požiadavku vyplývajúcu z § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti ako neprípustnej.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012