znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 417/2012-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012 predbežne prerokoval   sťažnosť   A.   M.,   Ž.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Obvodného   pozemkového   úradu   v Liptovskom   Mikuláši   v   konaní vedenom pod sp. zn. 2012/000/GK, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. M. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. júla 2012 doručené podanie A. M., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako „Ústavná sťažnosť“. Ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval podanie sťažovateľky ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Obvodného pozemkového úradu v Liptovskom Mikuláši (ďalej len „pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2012/000/GK (ďalej aj „namietané konanie“).

Podľa   sťažovateľky   namietané   konanie,   ktorého   predmetom   je   rozhodovanie o reštitučnom   nároku, začalo „ešte podaním jej nebohej matky...   zo dňa 18.   12.   1992“ a prvýkrát   o   ňom   pozemkový   úrad   rozhodol   až   rozhodnutím   sp.   zn. OBPÚ 556-2007/00725 GK z 28. decembra 2008. Označené rozhodnutie zrušil Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 23 Sp/66/2009-97 zo 16. marca 2009 a vrátil vec pozemkovému úradu na ďalšie konanie. Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd rozsudkom č. k. 29 Sp 26/2011-62 zo 7. októbra 2011 zrušil aj v poradí druhé rozhodnutie pozemkového úradu sp. zn. ObPÚ 810-2010/000110 GK z 22. decembra 2010 a opätovne mu vrátil vec na ďalšie konanie.

Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci nebolo ani po uplynutí viac ako 19 rokov od začatia konania právoplatne rozhodnuté, podala sťažovateľka 29. februára 2012 sťažnosť riaditeľovi pozemkového úradu „pre zbytočné prieťahy v konaní s požiadavkou učiniť kroky, ktorými sa zamedzí ďalším prieťahom v konaní samom“. Na sťažnosť reagoval riaditeľ pozemkového úradu prípisom z 5. marca 2012, ale ani následne podľa sťažovateľky nedošlo vo veci k náprave, a preto podala sťažnosť ústavnému súdu.

Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd vyslovil, že postupom pozemkového úradu v namietanom konaní došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   prikázal   pozemkovému   úradu v namietanom   konaní   konať   bez zbytočných   prieťahov   a   zároveň   jej   priznal   primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.

Súčasťou   sťažnosti   jej   aj   žiadosť   sťažovateľky   o   ustanovenie   právneho   zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka   sa   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom pozemkového úradu v konaní vedenom pod sp. zn. 2012/000/GK.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd poukazuje na § 250t ods. 1 Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“),   podľa   ktorého   fyzická   osoba   alebo právnická   osoba,   ktorá   tvrdí,   že   orgán   verejnej   správy   nekoná   bez   vážneho   dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 4 OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že sťažovateľka sa môže   účinne   domáhať   ochrany   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   namietaným   postupom   pozemkového úradu žalobou podľa § 250t ods. 1 ústavy, o ktorej je oprávnený a aj povinný rozhodnúť miestne príslušný krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o žalobe sťažovateľky v danom prípade (vzhľadom na princíp subsidiarity) vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť o jej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   rozhodovať   o   ďalších návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012