znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 417/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. B. a N. B., obaja bytom Z., vedenej pod sp. zn. Rvp 7061/2010,   a sťažnosť   Ing.   M.   K.   a E.   K.,   obaja   bytom   K.,   vedenej   pod   sp. zn. Rvp 7062/2010, zastúpených advokátkou JUDr. R. M., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15 Co/124/2010 zo 14. júla 2010, ako aj základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   12 C 441/2004   v spojení s postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom sp. zn. 15 Co/124/2010 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Ing. M. B. a N. B. vedenú Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 7061/2010 a sťažnosť Ing. M. K. a E. K. vedenú Ústavným súdom Slovenskej republiky   pod   sp. zn.   Rvp 7062/2010   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 7061/2010.

2. Sťažnosti Ing. M. B., N. B., Ing. M. K. a E. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra 2010 doručená sťažnosť Ing. M. B. a N. B. vedená pod sp. zn. Rvp 7061/2010 (ďalej len „sťažovatelia 1“) a sťažnosť Ing. M. K. a E. K. vedená pod sp. zn. Rvp 7061/2010 (ďalej len „sťažovatelia 2“,   spolu   ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorými   namietajú   porušenie   svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   rozsudkom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp. zn. 15 Co/124/2010 zo 14. júla 2010 (ďalej aj „namietaný rozsudok“), ako aj základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   12 C 441/2004 v spojení s postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/124/2010.

Zo sťažností vyplýva, že sťažovatelia sa návrhom na začatie konania z 31. decembra 2003   domáhali   pred   okresným   súdom   náhrady   škody   spôsobenej   nesprávnym   úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu   štátu   alebo   jeho   nesprávnym   úradným   postupom   proti   odporcovi   1.   Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, odporcovi 2. Slovenskej republike – Ministerstvu   financií   Slovenskej   republiky   a odporcovi   3.   Národnej   banke   Slovenska. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 12 C 441/2004 z 20. novembra 2009 návrh sťažovateľov v celom   rozsahu   zamietol   potom,   ako   dospel   k záveru,   že   v konaní   neboli   preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti odporcov za škodu z dôvodu nesprávneho úradného postupu.

Proti označenému prvostupňovému rozsudku podali sťažovatelia v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 15 Co/124/2010-284 zo 14. júla 2010   tak,   že   rozsudok   okresného   súdu   ako   vecne   správny   potvrdil.   Sťažovatelia   sa s právnym   záverom,   ku   ktorému   dospel   krajský   súd   v odvolacom   konaní,   nestotožňujú a zastávajú názor, že ním krajský súd zasiahol do ich základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   12 C 441/2004   v spojení   s postupom   krajského   súdu   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   15 Co/124/2010   sťažovatelia   uviedli,   že   v konaní pred   uvedenými všeobecnými súdmi došlo už len vzhľadom na jeho celkovú dĺžku k ničím neodôvodneným prieťahom.   Poukazujú zároveň   na to,   že predmetom   sporu   nebola   právne   ani skutkovo zložitá vec, ako aj na to, že svojím správaním nijako neprispeli k spomaleniu konania. V súvislosti s tým sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € pre každého z nich.

Na základe uvedeného sťažovatelia v každej sťažnosti navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie ich označených práv, a okrem už spomínaného priznania finančného zadosťučinenia zároveň požadujú aj zrušenie rozsudku krajského súdu sp. zn. 15 Co/124/2010 zo 14. júla 2010 s tým, aby mu bola vec vrátená na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.

V zmysle   § 112   ods. 1   OSP   v záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným   § 31a   zákona   o ústavnom   súde   možno   v konaní   o sťažnosti   podľa   čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 7061/2010   a sp. zn.   Rvp 7062/2010,   predmetom   ktorých   je   v oboch   sťažnostiach namietanie   porušenia základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy rozsudkom krajského súdu sp. zn. 15 Co/124/2010 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a tiež práva na prejednanie záležitosti sťažovateľov v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 441/2004 v spojení s postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/124/2010, ako aj so zreteľom na to, že sťažovatelia sú v konaní pred   ústavným   súdom   zastúpení   tou   istou   právnou   zástupkyňou,   pričom   sťažnosti   sú zároveň obsahovo porovnateľné aj z hľadiska v nich použitej právnej argumentácie, ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažností rozhodol o ich spojení na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde.

II.2   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy rozsudkom krajského súdu č. k. 15 Co/124/2010-284 zo 14. júla 2010

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I. ÚS 33/02,   II. ÚS 29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06, III. ÚS 260/2010).

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   rozsudok   krajského   súdu   č. k. 15 Co/124/2010-284 zo 14. júla 2010 nadobudol právoplatnosť 6. augusta 2010.

Keďže   sťažnosti   sťažovateľov   boli   ústavnému   súdu   doručené   14.   októbra   2010 (na poštovú prepravu bola podaná 13. októbra 2010), stalo sa tak zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto sťažnosti v tejto časti po   ich   predbežnom   prerokovaní   odmietol   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde z dôvodu, že boli podané oneskorene.

II.3   K namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48   ods. 2 ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp. zn.   12 C 441/2004   v spojení   s postupom   krajského   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/124/2010

Sťažovatelia   v   sťažnostiach   namietajú   aj   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   12 C 441/2004   v spojení   s postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co/124/2010.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127   ods. 1   ústavy   (II. ÚS 184/06),   a   preto   už   k   namietanému   porušovaniu   práva nečinnosťou tohto orgánu verejnej moci nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a cieľom   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo trvať   (napr.   I. ÚS 22/01,   I. ÚS 77/02,   I. ÚS 116/02).   Ak   v čase   doručenia   sťažnosti ústavnému   súdu   už   nemohlo dochádzať   k namietanému   porušovaniu   označeného   práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05).

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho súdu   pre ľudské   práva   k   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konania boli právoplatne skončené 6.   augusta   2010,   keď   nadobudol   právoplatnosť   rozsudok   krajského   súdu   sp. zn. 15 Co/124/2010   zo   14.   júla   2010,   ktorým   krajský   súd   v odvolacom   konaní   potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. 12 C 441/2004 z 20. novembra 2009.

Keďže sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a postupom krajského súdu v napadnutých konaniach sťažnosťami doručenými ústavnému súdu 14. októbra 2010, t. j.   v čase,   keď   k porušovaniu   označeného   práva   už   nemohlo   dochádzať   a ich   právna neistota už nemohla trvať, ústavný súd sťažnosti v tejto časti v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnené.

Sťažnosti v tejto časti možno odmietnuť aj ako podané oneskorene.

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03, II. ÚS 232/2010).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť   dňom,   keď   sa   sťažovatelia   „dozvedeli“   o zbytočných   prieťahoch,   teda   o „inom zásahu“ okresného súdu a krajského súdu, ktoré označili za účastníkov konania v tejto časti. Vzhľadom na dátum právoplatného skončenia namietaných konaní (6. august 2010) a dátum doručenia sťažností ústavnému súdu (14. október 2010) možno konštatovať, že predmetné sťažnosti boli aj v tejto časti podané ústavnému súdu až po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. oneskorene.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažností   ako   celku   stratilo   opodstatnenie   zaoberať sa ďalšími   návrhmi   sťažovateľov   na   ochranu   ústavnosti   (zrušenie   namietaného   rozsudku krajského   súdu   a priznanie   finančného   zadosťučinenia),   keďže   rozhodovanie   o nich   je viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2010