SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 416/2021-33
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej spoločnosti AgroMed, s. r. o., Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO 36 620 165, zastúpenej advokátskou kanceláriou Lion Law Partners s. r. o., Komenského 14A, Banská Bystrica, IČO 36 862 461, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Peter Kočička, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 18/2020-270 z 15. júna 2020 takto
r o z h o d o l :
Konanie o ústavnej sťažnosti z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu bola 3. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Cob 18/2020-270 z 15. júna 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov konania.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalovanou stranou konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 22 Cb 182/2016, v ktorom sa žalobca (ďalej len „žalobca“), domáha zaplatenia sumy 5 000 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia faktúry za dodanie stavebného materiálu.
3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č. k. 22 Cb 182/2016-208 zo 6. novembra 2019 (ďalej len „rozsudok pre zmeškanie“), ktorým konanie v časti sumy 2 500 eur zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže boli splnené všetky zákonné predpoklady pre rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní a v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby.
4. Okresnému súdu bol 2. decembra 2019 doručený návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie s odôvodnením, že právnemu zástupcovi žalobcu zomrela 3. novembra stará matka a v deň pojednávania sa uskutočnil jej pohreb a žalobcovi sa v deň pojednávania pokazilo motorové vozidlo, preto zmeškal pojednávanie. Okresný súd uznesením č. k. 22 Cb 182/2016-229 zo 4. decembra 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) návrh žalobcu zamietol s odôvodnením, že nepreukázal, že pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu.
5. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením z 15. júna 2020, ktorým uznesenie okresného súdu zo 4. decembra 2019 zmenil, a to tak, že rozsudok pre zmeškanie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd žalobcom uvádzaný dôvod jeho neprítomnosti na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, považoval za ospravedlniteľný dôvod v zmysle § 281 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.
6. Porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti vidí v rozhodnutí krajského súdu, ktorý žalobcom uvádzaný dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, považoval za ospravedlniteľný. V súvislosti s uvedeným sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že „žalobca žiadny ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie pojednávania dňa 06.11.2019 nepreukázal a odvolací súd pochybil, keď nesprávnym, ústavne nonkonformným spôsobom interpretoval § 281 ods. 1 CSP, nijako sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľa a v posúdení tejto otázky sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe.“.
7. Dňa 31. augusta 2021 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky, ktorým oznamuje, že berie svoju ústavnú sťažnosť v celom rozsahu späť, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 5 Obdo 72/2020 z 28. júla 2021 ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu z 15. júna 2020, ktorého zrušenia sa sťažovateľka domáhala, zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
II.
Posúdenie veci ústavným súdom
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
9. Podľa § 127 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.
10. V posudzovanom prípade vzhľadom na to, že sťažovateľka vzala svoju ústavnú sťažnosť v celom rozsahu späť, ústavný súd rozhodol o nej tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. septembra 2021
Libor Duľa
predseda senátu