znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 415/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. I. N., T., zastúpenej advokátom Mgr. P. G., T., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 55/1993 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. I. N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2012 doručená sťažnosť Mgr. I. N. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 55/1993 (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti, ako aj z príloh k nej pripojených vyplýva, že okresným súdom bolo   pod   sp.   zn.   12   C   55/1993   vedené   konanie   o   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom bola sťažovateľka v procesnom postavení odporkyne. Označené konanie začalo 19. marca 1993 doručením návrhu navrhovateľa okresnému súdu a   bolo   právoplatne   skončené   2.   mája   2012,   keď   nadobudlo   právoplatnosť   uznesenie okresného súdu č. k. 12 C 55/1993-646 zo 4. apríla 2012, ktorým bol schválený súdny zmier účastníkov konania.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:«Dňa 19. 03. 1993 Ing. R. S..., T. (ďalej len „Navrhovateľ“) podal na Okresnom súde   Trnava   návrh   na   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   proti Sťažovateľovi   ako   odporcovi,   ktorým   začalo   súdne   konanie   vedené   na   Okresnom   súde Trnava pod sp. zn. 12 C/55/1993, v súčasnosti už ukončené uznesením o schválení zmieru spis. zn. 12 C/55/1993-646 zo dňa 04. 04. 2012 s právoplatnosťou dňa 02. 05. 2012(ďalej len „Konanie“).

...   V   priebehu   Konania   došlo   viackrát   k   zbytočným   prieťahom,   ktoré   Sťažovateľ namietal u verejného ochrancu práv, na Ministerstve spravodlivosti SR ako i u predsedu Okresného súdu Trnava.

Verejný ochranca práv, doc. JUDr. Pavel Kandráč, CSc., na ktorého sa Sťažovateľ obrátil so svojim podnetom vo veci ochrany práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v Konaní, prešetril postup Okresného súdu Trnava naštudovaním súdneho spisu, vyžiadal   si   písomné   stanovisko   predsedníčky   Okresného   súdu   Trnava,   JUDr.   D.   V.,   a konštatoval zbytočné prieťahy v Konaní zavinené predovšetkým Okresným súdom Trnava. Verejný ochranca práv zistil, že najvýznamnejším faktorom, ktorý sa pričinil o vznik zbytočných prieťahov, je práve činnosť Okresného súdu Trnava. Od začiatku Konania sa vystriedalo hneď niekoľko sudcov, čo je však na celkovú dĺžku Konania a na personálne okolnosti súvisiace s rozvrhom práce Okresného súdu Trnava logické. Ide tu o objektívne okolnosti majúce za následok predĺženie Konania, čo vyplýva z potreby naštudovania si celého spisu po tom, ako je vec pridelená nového sudcovi.

Verejný   ochranca   práv   však   ďalej   uvádza,   že   viac   ako   spomenuté   objektívne okolností predĺžila dĺžku Konania nečinnosť Okresného súdu Trnava. Dňa 25. 06. 1993 sa konalo   pojednávanie,   pričom   následne   sa   ďalšie   pojednávanie   uskutočnilo   po   takmer 8 mesiacoch, dňa 18. 02. 1994. Podobná situácia s prakticky rovnakou dobou nečinnosti Okresného súdu Trnava medzi dvoma pojednávaniami,   a síce dňa 14.   08.   1997 a dňa 23. 04.   1998,   sa   opakovala   neskôr.   Neporovnateľne   závažnejšie   obdobie   nečinnosti Okresného súdu Trnava možno registrovať po 09. 02. 1999, kedy sa konalo na dlhší čas posledné   pojednávanie.   V   nasledujúcom   období   prišlo   niekoľkokrát   k   zmene   v   osobe konajúceho sudcu, no k žiadnemu procesného úkonu vo veci samej neprišlo až do 22. 06. 2004, kedy bola zaslaná výzva Navrhovateľovi. Aj v podmienkach pracovnej vyťaženosti sudcov a súvisiacej potreby zmeny organizácie práce sa dá obdobiu 5 rokov a 4 mesiacov jednoznačne   označiť   za   ničím   neodôvodnenú   a   objektívnym   okolnostiam   absolútne neprimeranú pasivitu Okresného súdu Trnava. Ani týmto však, ako ďalej konštatuje verejný ochranca práv, neprišlo k ukončeniu zbytočných prieťahov v Konaní. Po tom, ako bola Okresnému súdu Trnava doručená vyžiadaná správa Ž., a. s., a to dňa 10. 01. 2005, sa konalo pojednávanie až dňa 14. 02. 2007, to znamená po 2 rokoch a 1 mesiaci.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti verejný ochranca práv dospel k záveru, že je   preukázané   porušenie   základného   práva   Sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v Konaní vedenom Okresným súdom Trnava.

...   Po   preskúmaní   súdneho   spisu   v   Konaní   sa   možno   jednoznačne   stotožniť   so zisteniami verejného ochrancu práv a konštatovať, že v Konaní došlo zo strany Okresného súdu   Trnava   k   porušeniu   základného   práva   Sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Sťažovateľ viac ako 8 rokov bol obeťou zbytočných prieťahov v Konaní zavinených Okresným súdom Trnava, v dôsledku čoho utrpel značnú nemajetkovú ujmu v podobe viac ako   8   rokov   pretrvávajúcej   právnej   neistoty.   Sťažovateľ   preto   považuje   za   spravodlivé požadovať od Okresného súdu Trnava primerané zadosťučinenie, zo subjektívneho pohľadu Sťažovateľa vyčíslené v sume 6.000,- EUR.»

Sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   na   základe   skutočností   uvedených v sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/55/1993 porušené.

2. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- eur (slovom šesťtisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Trnava povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Trnava je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľovi vo výške 269,58 eur (2 úkony po 127,16 eur + 7,63 eur - režijný paušál), a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, a to aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Sťažovateľka   sa   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 55/1993.

Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza   zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu (I. ÚS 10/98, I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 86/08).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr. II. ÚS   12/01,   IV.   ÚS   61/03,   IV.   ÚS   205/03,   I.   ÚS   16/04),   podľa   ktorého   sa   ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy,   ak   v   čase   uplatnenia   tejto   ochrany   porušovanie   základného   práva   označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci   do   ústavou   chránenej   sféry   sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená,   už   k   prieťahom   v   namietanom   konaní   nemôže   dochádzať,   predovšetkým z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľka   namietala   zbytočné   prieťahy   spôsobené   postupom   okresného   súdu v namietanom   konaní   v   období   od   jeho   začatia   (od   19.   marca   1993)   až   do   jeho právoplatného   skončenia   (do   2.   mája   2012).   Jej   sťažnosť   však   bola   ústavnému   súdu doručená až 6. júla 2012, t. j. v čase, keď už postupom okresného súdu zjavne nemohlo dochádzať k porušovaniu ňou označeného základného práva.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012