znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 415/04-16

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 15.   decembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Márie Kupčíkovej, bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namietala porušenie jej práva na prejednanie veci nezávislým súdom podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice I pri rozhodovaní o návrhu na odklad exekúcie vo veci, ktorá je na ňom   vedená   pod   sp.   zn.   Er   2148/00,   a uznesením   sp.   zn.   Er   2148/00,   EX   0758/00 zo 6. septembra 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Márie Kupčíkovej o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. novembra 2004 doručená prostredníctvom telefaxu sťažnosť Márie Kupčíkovej, bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie   jej   práva   na prejednanie   veci   nezávislým súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) pri rozhodovaní o návrhu   na   odklad   exekúcie   vo   veci,   ktorá   je   na ňom vedená   pod   sp.   zn.   Er 2148/00, a uznesením sp. zn. Er 2148/00, EX 0758/00 zo 6. septembra 2004.

Sťažovateľka uviedla, že na okresnom súde sa vedie pod sp. zn. Er 2148/00 exekučné konanie na základe návrhu oprávnenej o vypratanie bytu s príslušenstvom, v ktorom má postavenie   povinnej.   Sťažovateľka   podala   21.   mája   2004   prostredníctvom   súdneho exekútora návrh na odklad exekúcie, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením sp. zn. Er 2148/00, EX 0758/00 zo 6. septembra 2004 tak, že odklad exekúcie nepovolil. V poučení predmetného uznesenia uviedol, že proti nemu nie je prípustné odvolanie. Napriek tomu sťažovateľka 27. septembra 2004 proti označenému uzneseniu odvolanie podala.

Na ústavný súd sa sťažovateľka obrátila v presvedčení, že označeným rozhodnutím okresného súdu o jej návrhu na odklad exekúcie bolo porušené jej právo na prejednanie veci nezávislým súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vychádza pritom z toho, že právu, aby vec bola   prerokovaná   nezávislým   súdom,   zodpovedá   v   podmienkach   právneho   poriadku Slovenskej republiky právo, aby vec bola prerokovaná sudcom, ktorý je podľa ustanovenia § 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v   znení neskorších   predpisov   predstaviteľom   súdnej   moci a   pri   výkone svojej funkcie nezávislý, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho vedomia   a   svedomia   a   je   viazaný   len   právnymi   predpismi   vymenovanými   v   odseku   3 citovaného zákonného ustanovenia.

V súvislosti s tým poukazuje na to, že postup okresného súdu „... kedy o návrhu na odklad exekúcie rozhodoval poverený zamestnanec súdu – vyšší súdny úradník, je aj v rozpore   s ustanovením   čl.   142   ods.   2   vety   druhej   Ústavy   SR,   podľa   ktorého   proti rozhodnutiu   zamestnanca   súdu   povereného   sudcom   je   prípustný   opravný   prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

Rozhodnutie   o   odklade   exekúcie   je   však   rozhodnutím,   proti   ktorému   Exekučný poriadok výslovne odvolanie ani iný opravný prostriedok nepripúšťa a preto proti nemu v súlade s ustanovením § 202 ods. 2 O. s. p. a v spojení s ustanovením § 374 ods. 4 O. s. p. odvolanie nie je prípustné.

Je   pravdou,   že   sťažovateľka   proti   citovanému   rozhodnutiu   odporcu   podala odvolanie, ale vzhľadom na už spomínané ustanovenie § 374 ods. 4 O. s. p. a vzhľadom na prax súdov je možné očakávať, že toto odvolanie bude odmietnuté. V takomto prípade nadobudne rozhodnutie, ktorým bol návrh na odklad exekúcie zamietnutý, právoplatnosť dňa 10. 9. 2004, teda sťažovateľke uplynie lehota na podanie sťažnosti proti predmetnému rozhodnutiu dňa 10. 11. 2004. (...) Sťažovateľka ani nemá za existujúceho stavu domôcť sa, aby toto rozhodnutie bolo preskúmané aspoň sudcom I. stupňového súdu,...“.

V súvislosti s tým sťažovateľka poznamenáva, že pre ňu má rozhodnutie odporcu zo 6.   septembra   2004   ďalekosiahly   význam,   keďže   ohrozuje   vo   svojich   dôsledkoch   jej základné životné potreby, medzi ktorými je nesporne aj potreba bývania.

V závere sťažnosti   sťažovateľka argumentuje tým, že „...   vzhľadom   na skutkové a právne okolnosti rozhodovania o jej návrhu sa (...) nemá možnosť domáhať preskúmania tohto rozhodnutia, napriek tomu, že nebolo podľa jej mienky vydané nezávislým súdom“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jej sťažnosti a jej prijatí na ďalšie konanie rozhodol vo veci týmto nálezom:

„Právo   sťažovateľky   Márie   Kupčíkovej   na   prejednanie   veci   nezávislým   súdom zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu Košice I pri rozhodovaní o návrhu na odklad exekúcie zo dňa 21. 5. 2004 a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. Er 2148/00, Ex 0758/00 zo dňa 6. 9. 2004 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice I vo veci sp. zn. Er 2148/00, Ex 0758/00 pokračovať v porušovaní vyššie uvedeného práva sťažovateľky. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. Er 2148/00, Ex 0758/00 zo dňa 6. 9. 2004 a vec vedenú na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. Er 2148/00, Ex 0758/00 mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   v   konaní   pred   ústavným   súdom   namietala   porušenie   svojho   práva postupom okresného súdu v označenom exekučnom konaní, ktoré je na ňom vedené pod sp. zn. Er 2148/00, ako aj jeho uznesením sp. zn. Er 2148/00, EX 0758/00 zo 6. septembra 2004.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z   obsahu sťažnosti,   ako aj z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka, napriek nesprávnemu poučeniu o neprípustnosti odvolania napadla označené rozhodnutie okresného súdu odvolaním podaným do podateľne okresného súdu 27. septembra 2004.

Uznesenie okresného súdu sp. zn. Er 2148/00, EX 0758/00 zo 6. septembra 2004 je rozhodnutím všeobecného súdu, ktoré vydal vyšší súdny úradník. Keďže sťažovateľka napadla tento rozsudok odvolaním, došlo v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (v znení platnom v relevantnom čase) k jeho zrušeniu v celom rozsahu s tým, že vo veci rozhodne sudca.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. Er 2148/00, EX 0758/00 z 10. decembra 2004, ktorý si ústavný súd vyžiadal, vyplýva, že ním sudca okresného súdu o návrhu sťažovateľky o odklad exekúcie rozhodol tak, že odklad exekúcie nepovolil. Z uvedeného je zrejmé, že domnienky sťažovateľky, že jej odvolanie bude okresným súdom odmietnuté a o jej návrhu nebude rozhodnuté nezávislým sudcom, boli neopodstatnené.

Z   týchto   skutočností   možno   vyvodiť   záver,   že   o   ochrane   práv   sťažovateľky, porušenie ktorých namietala v konaní pred ústavným súdom, rozhodol na základe využitia relevantného   procesného   prostriedku   všeobecný   súd,   čo   však   vzhľadom   na   princíp subsidiarity vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti poskytuje ústavnú ochranu rozhodovaním o sťažnostiach fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb   len   za   podmienky,   že   o   ochrane   týchto   práv a slobôd nerozhoduje iný súd, vylučuje paralelné uplatnenie nároku na ochranu ústavnosti na ústavnom súde vzhľadom na nedostatok jeho právomoci vo veci konať.

Ústavný súd zároveň pripomína, že podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sa jeho právomoc vzťahuje na prípady preskúmavania právoplatných rozhodnutí. Skúmanie neprávoplatných rozhodnutí nie je v právomoci ústavného súdu (m. m. I. ÚS 64/02, III. ÚS 147/03).

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie. Vzhľadom na túto skutočnosť sa rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2004