SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 414/2020-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2020 prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16 C 125/2004 z 20. apríla 2020 a sp. zn. 16 C 125/2004 zo 14. mája 2020 a takto
r o z h o d o l :
Konanie o ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2020 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 16 C 125/2004 z 20. apríla 2020 a sp. zn. 16 C 125/2004 zo 14. mája 2020.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn. 16 C 125/2004 z 29. januára 2013 priznal sťažovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, keď mu ako právneho zástupcu ustanovil Centrum právnej pomoci. V uznesení okresného súdu sp. zn. 16 C 125/2004 z 20. apríla 2020 vydanom vyšším súdnym úradníkom bolo uvedené, že z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podané dovolanie včas bolo nutné dovolacie konanie zastaviť, pretože výzva na zaplatenie bola sťažovateľovi doručená 20. januára 2020, teda súdny poplatok mal byť zaplatený do 30. januára 2020. Súčasne okresný súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že nemohol pristúpiť k posudzovaniu žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keďže sťažovateľ ju doručil až po uplynutí stanovenej lehoty. Vyšší súdny úradník však v odôvodnení uvedeného rozhodnutia podľa názoru sťažovateľa neuviedol podstatnú skutočnosť, a to, že samotný okresný súd zaslal sťažovateľovi podanie z 10. februára 2020 s názvom „Výzva na preukázanie majetkových pomerov“, na základe ktorej mal sťažovateľ zaslať riadne vyplnené aktuálne tlačivo spolu s dokladmi. Súčasne okresný súd sťažovateľa v predmetnom podaní poučil, že podľa § 254 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd návrh na oslobodenie od súdneho poplatku prizná, ak to odôvodňujú pomery, uložil sťažovateľovi lehotu 15 dní a súčasne ho poučil, že ak v súdom určenej lehote neoznámi požadované údaje a svoje pomery náležitým spôsobom nezdokladuje, súd nebude môcť vyhovieť jeho žiadosti. Súd prvej inštancie podľa sťažovateľa tiež odignoroval, že na prvej strane podaného dovolania bolo uvedené, že sťažovateľ žiada oslobodiť od súdneho poplatku, pretože je zastupovaný Centrom právnej pomoci. Navyše okresný súd nepoučil sťažovateľa, že v lehote určenej na zaplatenie súdneho poplatku musí požiadať o oslobodenie od poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ riadne a v zmysle poučenia okresného súdu zaslal požadované údaje. Pokiaľ sťažovateľ zaslal prvotnú žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku (podstatný je dátum odoslania od sťažovateľa, a nie dátum prevzatia súdom 5. februára 2020), na základe ktorej mu okresný súd zaslal výzvu, že ak v lehote 15 dní zdokladuje dôvodnosť svojho návrhu na oslobodenie od platenia súdneho poplatku, bude sa týmto návrhom zaoberať, a po uplynutí dvoch mesiacov okresný súd v rozhodnutí uviedol, že sa nemohol zaoberať takýmto návrhom, lebo sťažovateľ zmeškal lehotu, sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd vydaním rozhodnutia, ktorým zastavil dovolacie konanie len z prísne formálnych procesných dôvodov bez meritórneho preskúmania veci samej, porušil základného právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Rovnako okresný súd odôvodnil aj rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa, ktorú uznesením sp. zn. 16 C 125/2004 zo 14. mája 2020 zamietol. Obe namietané rozhodnutia považuje sťažovateľ za neodôvodnené a arbitrárne.
3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví:
„1. Uznesením Okresného súdu Bratislava 1. sp. zn. 16C 125/2004-970 zo dňa 20.04.2020 a uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 16C 125/2004-983 zo dňa 14.05.2020 bolo porušené základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 16C 125/2004-970 a Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 16C 125/2004-983 sa zrušuje a vec sa vracia na nové konanie a rozhodnutie.
3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 375,24 Eur, ktorú je Okresný súd Bratislava 1. povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
4. Dňa 19. augusta 2020 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým oznamuje, že berie svoju ústavnú sťažnosť z 10. júla 2020 v celom rozsahu späť, pretože sťažovateľ už podal skôr (8. júla 2020) ústavnú sťažnosť, na ktorej trvá.
II.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Podľa § 127 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.
9. V posudzovanom prípade vzhľadom na to, že sťažovateľ vzal svoju ústavnú sťažnosť v celom rozsahu späť, ústavný súd rozhodol o nej tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. augusta 2020
Miroslav Duriš
predseda senátu