znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 414/09-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   10.   decembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť E. P., K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1158/01   v období   po   vydaní   nálezu Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. III. ÚS 281/07 z 1. apríla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. P. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. októbra 2009   faxom   a   3.   novembra   2009   poštou   doručené   podanie   E.   P.,   K.   (ďalej   len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., K. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10 C 1158/01 o návrhu na vypratanie nehnuteľnosti v období po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. apríla 2008.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 27. novembra 2001 podala na okresnom súde   návrh   (žalobu)   na   vypratanie   nehnuteľnosti,   ktorá   bola   v jej   podielovom spoluvlastníctve:

„...   Žalovaní   vo   svojom   vyjadrení   podmieňovali   vypratanie   nehnuteľnosti poskytnutím bytovej náhrady v zmysle analogie legis (aplikácia ustanovenia § 713 ods. 1 OZ v zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ) a s odkazom na § 3 ods. 1 OZ.

Na   základe   uvedeného   okresný   súd   viedol   celé   dokazovanie   v intenciách predmetného vyjadrenia žalovaných. V rámci výsluchov účastníkov konania zisťoval bytové a majetkové pomery žalovaných, vzťahy medzi účastníkmi konania a ich súlad s dobrými mravmi.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   zistil   v postupe   okresného   súdu   viacero   období nečinnosti, keď tento nekonal bez toho, aby mu v tom bránila existencia zákonnej prekážky. V náleze ústavný súd presne špecifikuje obdobia bezdôvodnej nečinnosti okresného súdu, a to až do 1. 2. 2008, keď okresný súd uskutočnil neúčelné pojednávanie, na ktoré sme s matkou neboli predvolané.

...Na   základe   vyššie   uvedeného   bolo   Okresnému   súdu   Košice   I.   v konaní 10 C 1158/01 prikázané konať bez zbytočných prieťahov.“

Sťažovateľka   ďalej   k obdobiu   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu   sp.   zn. III. ÚS 281/07 z 1. apríla 2008 uviedla:

„Pojednávanie vytýčené... následne na 7. 5. 2008 boli nemeritórne, keďže sa ich nezúčastnili žalovaní, hoci odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 30. 3. 2007 uložil súdu I. stupňa, podrobne vypočuť žalovaných v I. a III. rade.

Termín   pojednávania   určený   na   deň   13.   6.   2008   bol   upovedomením   o odročení pojednávania   zo   dňa   20.   5.   2008,   odročený   na   deň   27.   6.   2008,   keď   zákonný   sudca okresného súdu, mohol konečne vypočuť odporcov....

Dňa 27. 6. 2008 som spolu s matkou, zobrala žalobu z novembra 2001 o vypratanie nehnuteľnosti späť, a to z dôvodu, že oproti času, kedy súd I. stupňa rozhodol vo veci, a žaloba o vypratanie nehnuteľnosti bola dôvodná, sa zmenil skutkový stav tak, že žalovaný v III. rade si vyriešil svoju bytovú otázku a žalovaný v I. rade, môj bývalý manžel, vypratal aj   priestory   rodinného   domu,   ktoré   bol   oprávnený   užívať   na   základe   predbežného opatrenia, uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14 Co 215/04 zo dňa 30. 7. 2004, a tým mu zaniklo právo bývania v mojom rodinnom dome.

Vo veci Okresný súd Košice I rozhodol uznesením sp. zn. 10 C 1158/01 zo dňa 2. 7. 2008, tak že konanie o žalobe o vypratanie nehnuteľnosti zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania....

Zo zdôvodnenia uznesenia vyplýva, že o trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal z dôvodu, že som to bola ja, kto donútil žalovaných v roku 2004 opustiť rodinný dom, čo sa nezakladá na pravde a vyplýva to aj z dokazovania. Na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14 Co m215/04 zo dňa 30. 7. 2004 to boli práve žalovaní v I. a III. rade, ktorí mi mali umožniť užívať miestnosti na vyvýšenom prízemí   môjho   rodinného   domu,   v čom   mi   dovtedy   bránili.   Súdom   bolo   rozhodnuté,   že v užívaní odporcov budú konkrétne priestory nachádzajúce sa v suteréne rodinného domu. Dokonca, keď bola realizovaná v roku 2005 komplexná bezbariérová rekonštrukcia môjho rodinného domu žalovaný v I. rade, ktorý sa domáha zabezpečenia náhradného bytu, bránil robotníkom v prístupe do suterénu nehnuteľnosti, kde teda nemohla byť táto rekonštrukcia vykonaná....

Vo veci som teda podala, čo do výroku o náhrade trov konania podala odvolanie, ktoré pripájam....

Keďže sa domnievam, že napriek existujúcemu a záväznému nálezu ústavného súdu, naďalej je postupom okresného súdu Košice I. v konaní sp. zn. 10 C 1158/01, porušované moje základné právo... podala som opakovane sťažnosť v zmysle zákona č. 757/04 Z. z., ktorú som adresovala predsedovi Okresného súdu Košice I....

Na moju sťažnosť na postup okresného súdu reagoval predseda... listom zo dňa 22. 8. 2008, kde uvádza, že moja sťažnosť... je nedôvodná....

Dňa 29. 9. 2008 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní žalovaného v I. rade Krajskému súdu v Košiciach.

Po celých šiestich mesiacoch od predloženia veci na KS v Košiciach, tento uznesením zo dňa 28. 4. 2009 sp. zn. 4 Co 309/08 potvrdil, bez nariadenia pojednávania, rozhodnutie o zastavení konania, čo do vypratania nehnuteľnosti, avšak zrušil uznesenie o zastavení konania, čo do rozhodnutia o bytovej náhrade a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie....

Súd I. stupňa vytýčil termín pojednávania na deň 30. 10. 2009, kde sa zrejme mieni riadiť týmto nezákonným právnym názorom odvolacieho súdu, takže nie je nádej, že by stav právnej   neistoty,   v ktorom   sa   nachádzam,   bol   v dohľadnej   dobe   odstránený   a môjmu základnému   právu   by   sa   konečne   dostalo   efektívnej   právnej   ochrany   a konanie   by   sa právoplatne skončilo.

Je potrebné zdôrazniť, že od 1. 4. 2008, teda už 19 mesiacov, okresný súd koná s vedomím, že svojím predchádzajúcim postupom porušil moje základné právo...

Prístup   okresného   súdu   ku   Nálezu   ústavného   súdu   zo   dňa   1.   4.   2008   a ku odstraňovaniu   príčin   vedúcich   ku   záverom   o porušovaní   mojich   základných   práv,   ako účastníčky konania pred všeobecnými súdmi, ohrozuje moju dôveru ku princípu právneho štátu.“

Na základe uvedeného skutkového stavu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:„Základné právo sťažovateľky E. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I. v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1158/01 od 1. 4. 2008, keď bol vydaný Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 porušené bolo.

E. P. priznáva ústavný súd primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.320,- Eur, ktoré je Okresný súd Košice I. povinný vyplatiť E. P. do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto Nálezu.

Okresný súd Košice I. je povinný uhradiť E. P. trovy konania vo výške 245,70,- Eur do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jej advokátky JUDr. M. K. vedený v S., a. s. pobočka K...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi   namietaným   postupom   orgánu   štátu   a základným právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov. Za zjavne   neopodstatnený   návrh   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Z konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, IV. ÚS 147/04). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru,   nevyslovil   porušenie   základného   práva   zaručeného   v týchto   článkoch   (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

Ústavný súd vo vzťahu k sťažnosti sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 10 C 1158/01 v období od 1. apríla 2008, vzal do úvahy tieto skutočnosti:

Ústavný súd konštatoval, že okresný súd v namietanom období po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 281/07 nebol nečinný, resp. ďalej konal vo veci a nariaďoval pojednávania   (7.   máj   2008,   13.   jún   2008,   27.   jún   2008);   okresný   súd   potom   rozhodol uznesením z 2. júla 2008 o zastavení konania na návrh sťažovateľky a rozhodol o trovách konania – ako to napokon vyplynulo aj zo skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľky –   z čoho   vyplynulo,   že   v   namietanom   období   nedošlo   v označenom   konaní   k žiadnym neopodstatneným,   resp.   zbytočným   prieťahom   (odvolacie   konanie   na   Krajskom   súde v Košiciach v trvaní 6 mesiacov nemožno pripísať na vrub okresnému súdu). Po rozhodnutí odvolacieho súdu z 28. apríla 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 30. október 2009. Ústavný súd zistil, že pojednávanie sa uskutočnilo v uvedenom termíne a okresný súd na ňom   vydal   rozsudok   v prerokúvanej   veci,   ktorý   sudca   vyhotovuje   v určenej   predĺženej lehote.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti sťažovateľky pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009