znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 414/04-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 15. decembra 2004   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Pozemkového   spoločenstva   Bukovo, M. Bednár   a spol.,   B. n. C.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Humenné   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 8 C 203/96 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Pozemkového   spoločenstva   Bukovo,   M.   Bednár   a   spol., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra 2004 doručená sťažnosť Pozemkového spoločenstva Bukovo, M. Bednár a spol., B. n. C., (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Humenné   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 203/96.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   niektoré   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20 ods. 1 a 2 a § 53 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti neboli pripojené dôkazy, že pred jej podaním ústavnému súdu sťažovateľ vo vzťahu ku konaniu, v ktorom namietal zbytočné prieťahy, využil sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú   predsedovi   okresného   súdu   podľa   §   17   ods.   1   zákona   Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ taktiež nepripojil k sťažnosti splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd listom zo 7. októbra 2004 vyzval sťažovateľa, aby sťažnosť doplnil o chýbajúce náležitosti v zmysle poučenia obsiahnutého v tomto liste a aby mu v stanovenej dvadsaťdňovej lehote predložil kvalifikované splnomocnenie na jeho zastupovanie   v   ústavnoprávnom   konaní.   Zároveň   ho   upozornil,   že   ak   svoju   sťažnosť v určenej lehote nedoplní, môže byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ na základe výzvy ústavného súdu, ktorá mu bola doručená 11. októbra 2004, požiadal podaním z 29. októbra 2004 ústavný súd o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov   sťažnosti,   s   čím   ústavný   súd   súhlasil   a   oznámil   to   sťažovateľovi   listom z 2. novembra 2004.

K   podaniu   sťažovateľa   z   18. októbra 2004,   ktorým   reagoval   na   výzvu   ústavného súdu, boli pripojené kópie listov adresovaných predsedovi okresného súdu a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorými sa sťažoval na prieťahy v označenom konaní, ako aj fotokópia všeobecného splnomocnenia z 2. februára 2004 pre L. B., „... ako svojho právneho zástupcu voči tretej osobe podľa platných zaregistrovaných Stanov spoločenstva článku   10...“. Podľa   údajov   uvedených   na   predmetnom   splnomocnení   je menovaný podpredsedom „výboru Spoločenstva „BUKOVO M. B. a spol.“

Napriek   tomu,   že   sťažovateľ   bol   poučený   o   obligatórnom   právnom   zastúpení advokátom   v konaní   pred   ústavným   súdom,   ako   aj   o obsahových   náležitostiach splnomocnenia podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavom súde, k podaniu doplnenému na základe výzvy ústavného súdu kvalifikované splnomocnenie pre advokáta nepripojil.

Neurobil tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zmyslom a účelom ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde je stanovenie všeobecnej povinnosti byť v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpený. Ústavný súd konštatuje, že od povinného zastúpenia advokátom v konaní o sťažnosti nie je možné upustiť.

Keďže sťažovateľ ani napriek výzve ústavného súdu zo 7. októbra 2004 nepredložil splnomocnenie   na   jeho   zastupovanie   pred   ústavným   súdom   advokátom,   hoci   bol upozornený, že ak túto zákonom ustanovenú povinnú podmienku nesplní, môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2004