znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 413/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosť R. B., nar...., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s namietaným porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tos 17/2012 a jeho uznesením z 8. marca 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2012 doručená sťažnosť R. B., nar...., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s namietaným porušením čl. 2 ods. 2 ústavy postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tos 17/2012 a jeho uznesením z 8. marca 2012 (ďalej aj „namietané uznesenie“).

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   trestným   rozkazom   Okresného   súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 14/07 z 1. februára 2007 bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005. Sťažovateľovi bol označeným trestným rozkazom   uložený   dvojročný   súhrnný   trest   odňatia   slobody,   výkon   ktorého   bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu štyroch rokov, pričom okresný súd zároveň týmto rozhodnutím   zrušil   trestný   rozkaz   Okresného   súdu   Nové   Zámky   sp.   zn.   3   T   204/05 z 2. januára 2006 vo výroku o treste.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3 T 55/07 zo 14. mája 2007 (teda po vydaní trestného rozkazu okresného súdu sp. zn. 1 T 14/07 z 1. februára 2007, pozn.), bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona. Týmto rozsudkom bola schválená dohoda o vine a treste, v rámci ktorej bol dohodnutý a následne súdom schválený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov.   Tento   trest   sťažovateľ   v   súčasnosti   vykonáva.   Okresný   súd   Nové   Zámky   týmto rozsudkom zároveň zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3 T 204/05 z 2. januára 2006 vo výroku o treste, pričom podľa tvrdenia sťažovateľa pochybil, keďže trestný rozkaz sp. zn. 3 T 204/05 z 2. januára 2006 vo výroku o treste už bol zrušený trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 1 T 14/07 z 1. februára 2007, a teda nemohol byť zrušený druhýkrát.

Okresný súd Bratislava uznesením sp. zn. 1 T 14/07 z 12. decembra 2011 vyslovil, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej mu trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 1 T 14/07 z 1. februára 2007 neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov vykoná. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 4 Tos 17/2012 z 8. marca 2012 tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Sťažovateľ   namieta,   že   tak   okresný   súd,   ako   aj   krajský   súd   vedome   potvrdili nezákonnosť postupu Okresného súdu Nové Zámky, ktorý nezákonne zrušil už zrušený trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3 T 204/05 z 2. januára 2006 vo výroku o treste, a tým nezohľadnili účel ustanovení o ukladaní súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného   zákona.   Sťažovateľ   v tejto   súvislosti   uvádza,   že „Rozhodnutím   oboch   súdov došlo zároveň aj k porušeniu čl. 17 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko uznesením Okresného súdu Bratislava   V,   ktoré   bolo   potvrdené   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   bol sťažovateľovi uložený trest odňatia slobody v rozpore o zákonom, navyše za skutok, za ktorý mal byť uložený súhrnný trest odňatia slobody, ktorý v súčasnosti sťažovateľ už vykonáva.... sťažovateľ nežiada Ústavný súd o revíziu rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ale upriamuje   pozornosť   Ústavného   súdu   na   problém   viacnásobného   porušenia   jeho základných   ľudských   práv,   garantovaných   Ústavu   Slovenskej   republiky,   v   predmetnom trestnom konaní.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom o nej takto rozhodol:

„Základné   právo   sťažovateľa   na   spravodlivý   súdny   proces   podľa   čl.   6   ods.   1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR ako aj práva sťažovateľa podľa čl. 2 ods.   2   Ústavy   SR,   v   konaní   vedenom   pred   Krajským   súdom   v   Bratislave   pod sp. zn. 4 Tos 17/2012 porušené boli.

Ústavný   súd   zrušuje   uznesenie   Krajského   súdu   sp.   zn.   4   Tos   17/2012   zo   dňa 08. 03. 2012 a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na opätovné prejednanie.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi R. B. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 323,52 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľky JUDr. S. J., vedený vo..., č. ú....“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,   nesporne   patrí   aj   ústavnoprávny   rozmer,   resp.   ústavnoprávna   intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej   moci,   posudzovaná   v   kontexte   s   konkrétnymi   okolnosťami   prípadu   (m.   m. IV. ÚS 62/08).

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tos 17/2012, hoci jeho kľúčová námietka v skutočnosti   smeruje   proti   nezákonnému   postupu   Okresného   súdu   Nové   Zámky,   ktorý rozsudkom   sp.   zn.   3   T   55/07   zo   14.   mája   2007,   okrem   iného,   zrušil   trestný   rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3 T 204/05 z 2. januára 2006 vo výroku o treste, hoci tento   rozsudok   už   bol   vo   výroku   o   treste   zrušený   trestným   rozkazom   okresného   súdu sp. zn. 1 T 14/07 z 1. februára 2007. Z uvedeného vyplýva, že ak by bol Okresný súd Nové Zámky postupoval v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 55/07 zákonným spôsobom, mal zrušiť výrok o treste v trestnom rozkaze okresného súdu sp. zn. 1 T 14/07 z 1. februára 2007 a uložiť sťažovateľovi súhrnný trest, ktorý by zrejme nepresahoval trest uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3 T 55/07 zo 14. mája 2007.

Vo výrokovej časti uznesenia sp. zn. 1 T 14/07 z 12. decembra 2011 okresný súd vyslovil, že sťažovateľ sa   v skúšobnej dobe neosvedčil   a vykoná trest   odňatia   slobody v trvaní 2 rokov, pričom v jeho odôvodnení okrem iného uviedol, že „Vyššie citovaným trestným   rozkazom (trestným   rozkazom   okresného   súdu   z 1.   februára   2007,   pozn.) bol obž. R. B. uznaný vinným zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr. zák., účin. do 31. 12. 2005. Za to mu bol uložený 2-ročný súhrnný trest odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 roky. Zároveň bol zrušený trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 3 T 204/05 z 2. 1. 2006 vo výroku o treste. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 21. 2. 2007.

Súd   skúmajúc,   či   odsúdený   počas   plynutia   skúšobnej   doby   viedol   riadny   život občana, zistil, že R. B. bol rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21 T 90/2008 zo 17. 12. 2008 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol   uložený   1-ročný   trest   odňatia   slobody   so   zaradením   do   ústavu   na   výkon   trestu   so stredným stupňom stráženia, pričom skutok spáchal dňa 12. 6. 2007, teda počas plynutia skúšobnej doby.

Keďže odsúdený počas plynutia skúšobnej doby v trvaní 4 roky, tesne na jej začiatku, t. j. cca po uplynutí len štyroch mesiacov od počiatku jej plynutia sa opätovne dopustil úmyselného trestného činu druhovej povahy (druhová recidíva), súd vyslovil, že neviedol riadny život občana, teda sa neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 2 roky vykoná. Pre výkon trestu súd odsúdeného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.).

K obhajobným námietkam odsúdeného súd poznamenáva, že je pravdou, že tento bol rozsudkom OS Nové Zámky, sp. zn. 3T 55/07 z 14. 5. 2007 uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné, pričom mu bol na dohodu o vine a treste uložený úhrnný-súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon   trestu   so   stredným   stupňom   stráženia.   Zároveň   bol   zrušený   trestný   rozkaz Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 3T 204/05 z 2. 1. 2006 vo výroku o treste. Skutky odsúdený spáchal v dňoch 30. 12. 2005 a 26. 3. 2006.

Je pravdou i to, že Okresný súd Nové Zámky pochybil, keď jednak neuložil súhrnný trest   vo   vzťahu   k   trestnému   rozkazu   Okresného   súdu   Bratislava   V,   sp.   zn.   1   T   14/07 z 1. 2. 2007,   jednak keď zrušil   už   zrušený trestný rozkaz Okresného   súdu   Nové   Zámky, sp. zn.   3T   204/05   z   2.   1.   2006   vo   výroku   o   treste.   O   tejto   skutočnosti   je   informované i Ministerstvo spravodlivosti SR − sekcia trestného práva (viď č. l. 75), nič to však nemení na skutočnosti, že trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1 T 14/07 z 1. 2. 2007 je stále právoplatný, zákonný a vykonateľný. Preto súd zákonne postupoval podľa ust. § 50 ods. 4, 5 Tr. zák., nakoniec je to jeho zákonná povinnosť.“.

V odôvodnení namietaného uznesenia krajského súdu, ktorým tento súd zamietol sťažnosť   sťažovateľa   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn.   1   T   14/07 z 12. decembra 2011, sa okrem iného uvádza:

„...   Podľa   §   50   ods.   4   Tr.   zák.   účinného   od   1.   1.   2006,   ak   odsúdený   viedol v skúšobnej   dobe   riadny   život,   a   riadne   vykonal   iné   uložené   sankcie   a   plnil   uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

V   posudzovanom   prípade   odsúdený   R.   B.   počas   plynutia   skúšobnej   doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, ale v priebehu skúšobnej doby sa dopustil trestného činu, za ktorý bol aj právoplatne odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody (rozsudok Okresného súdu Nitra zo 17. 12. 2008 sp. zn. 21 T 90/2008).

Rozhodnutie   okresného   súdu   o   tom,   že   sa   podmienečne   odložený   trest   odňatia slobody vykoná, predchádzalo dokazovanie, v rámci ktorého sa zisťovalo, či v inom konaní nebol zrušený výrok o treste, o ktorom sa podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. malo rozhodnúť. Z   vykonaného   dokazovania   súdu   I.   stupňa   nevyplynulo,   že   by   bol   trest   odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 roky uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 1. 2. 2007 sp. zn. 1 T 14/07 zrušený v inom konaní.

Pokiaľ   aj   došlo   k   nesprávnemu   postupu   zo   strany   Okresného   súdu   Nové   Zámky v súdnom   konaní   pod   sp.   zn.   3   T   55/07   pri   ukladaní   súhrnného   trestu,   Okresný   súd Bratislava V nebol oprávnený skúmať správnosť alebo nesprávnosť takéhoto rozhodnutia, resp. takéto pochybenie napraviť, mohol iba vychádzať zo stavu veci, ktorý bol daný v čase svojho rozhodnutia a prihliadať iba k tomu, či podmienečne odsúdený viedol alebo neviedol riadny život v skúšobnej dobej.

Krajský   súd   v   tomto   smere   považuje   sťažnostné   námietky   odsúdeného   R.   B.   za neopodstatnené.   Argumentáciu   prvostupňového   súdu   konštatovanú   v   odôvodnení napadnutého uznesenia preto aj nadriadený súd považuje za správnu, ktorá je v súlade so zákonom ako aj s doposiaľ ustálenou súdnou praxou.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   odsúdený   R.   B.   nesplnil   zákonom   požadované podmienky   uvedené   v   ustanovení   §   50   ods.   4   Tr.   zák.   okresný   súd   správne   rozhodol, že odsúdený   sa   v   skúšobnej   dobe   podmienečného   odsúdenia   neosvedčil   a   trest   odňatia slobody   vo   výmere   2   roky   vykoná.   Zákonu   zodpovedá   aj   zaradenie   odsúdeného   R.   B. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.“.

Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa poukazuje aj na prípis Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. XV/1 Pz 90/10- 6 z 22. apríla 2010, ktorý tvorí prílohu sťažnosti. Z jeho obsahu vyplýva, že sťažovateľ podal generálnej prokuratúre podnet na podanie dovolania proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3 T 55/07 zo 14. mája 2007, ktorý označeným prípisom generálna prokuratúra   odložila.   V označenom   prípise   generálna   prokuratúra   vyhodnotila   ako dôvodné   námietky   sťažovateľa   proti   postupu   Okresného   súdu   Nové   Zámky,   ktorý „nesprávne pri ukladaní súhrnného trestu opätovne zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3 T 204/05 – ktorý už bol raz zrušený, namiesto toho, aby zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1 T 14/07“, zároveň však uviedla, že toto pochybenie Okresného súdu Nové Zámky súdu „pri ukladaní súhrnného trestu nenapĺňa žiadny z dôvodov uvedených v § 371 Tr. por., pre ktoré by bolo možné podať v predmetnej veci dovolanie“, pričom „Navyše aj v prípade, že by sa súd tohto pochybenia nedopustil, možno dôvodne predpokladať, že by Vám nebol uložený miernejší trest (ako trest 6 rokov odňatia slobody), ale práve naopak.“.

Z   citovaného   vyplýva,   že   tak   okresný   súd   v   uznesení   sp.   zn.   1   T   14/07 z 12. decembra 2011, ako aj krajský súd v namietanom uznesení, a predtým tiež generálna prokuratúra   v   označenom   prípise   akceptovali   námietky   sťažovateľa   proti   postupu Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 55/07. Táto skutočnosť však   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemá   zásadný   vplyv   na   ústavnú   akceptovateľnosť namietaného uznesenia krajského súdu, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tos 17/2012 zamietol   sťažnosť   sťažovateľa   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn.   1   T   14/07 z 12. decembra   2011.   Predmetom   týchto   konaní   bolo   totiž   rozhodovanie   o   tom,   či   sa sťažovateľ v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia stanovenej mu trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 1 T 14/07 z 1. februára 2007 osvedčil. Ústavný súd po preskúmaní namietaného   uznesenia   krajského   súdu   konštatoval,   že   je   primeraným   spôsobom odôvodnené a nemožno ho považovať za arbitrárne.

Pokiaľ   sťažovateľ   nesúhlasí   s postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky   v   konaní sp. zn. 3 T 55/07 a jeho rozsudkom zo 14. mája 2007, mohol sa domáhať ochrany svojich práv a zrušenia tohto rozsudku v nezákonných výrokoch právnymi prostriedkami nápravy, ktoré mal k dispozícii (vrátane sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Sťažovateľ síce podal proti   tomuto   rozsudku   dovolanie,   ktoré   bolo   Najvyšším   súdom   Slovenskej   republiky odmietnuté [proti rozsudku, ktorým súd schváli dohodu o vine a treste, je v zmysle § 334 ods. 4 Trestného poriadku prípustné dovolanie len podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pozn.], ako aj podnet na podanie dovolania adresovaný generálnej prokuratúre, ktorý   bol   označeným   prípisom   generálnej   prokuratúry   odložený,   nenapadol   však   tento rozsudok Okresného súdu Nové Zámky (proti rozsudku, ktorým súd schváli dohodou o vine a treste, nie je prípustné odvolanie − § 334 ods. 4 Trestného poriadku, pozn.) sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, hoci bol na to nepochybne oprávnený.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   konštatoval,   že   medzi   námietkami sťažovateľa   vyjadrenými   v sťažnosti,   ktoré   vo   svojej   podstate   smerujú   proti   postupu Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 55/07 a jeho rozsudku zo 14.   mája   2007,   a nie   proti   v petite   označenému   postupu   krajského   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tos 17/2012, a ním označenými základnými právami podľa ústavy a právom podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012