znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 411/04-9

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 15.   decembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Františka Markoša, bytom B., a Ing. Milana Levického, bytom B., ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 13/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr. Františka   Markoša   a   Ing. Milana   Levického o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. novembra 2004   doručená   sťažnosť   JUDr.   Františka   Markoša   (ďalej   len   „sťažovateľ   v   I. rade“) a Ing. Milana Levického (ďalej len „sťažovateľ v II. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou   namietali   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 13/01.Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 233/04-5 z 18. augusta 2004 odmietol ich sťažnosť z 11. júna 2004, ktorou namietali postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 13/01, ako zjavne neopodstatnenú. Od tej doby nastali nové skutočnosti a z toho dôvodu podávajú ústavnému súdu opakovanú sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 28 Cb 13/01.

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   9. decembra 2004   sťažovatelia   doplnili sťažnosť z 10. novembra 2004, v ktorom   poukazujúc na svoje príjmové pomery žiadali ústavný súd   podľa   § 31a   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 30 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) o ustanovenie právneho zástupcu   na   ich   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom   a domáhali   sa   priznania primeraného finančného zadosťučinenia každému z nich po 15 000 Sk.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25 ods.   1 zákona o ústavnom   súde   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne prerokuje   bez prítomnosti   sťažovateľa   a zisťuje,   či   sťažnosť   spĺňa   zákonom   predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   o   sťažnosti,   ktorou sťažovatelia namietali porušenie ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 28 Cb 13/01 v konaní o vyslovenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho uznesenia valného zhromaždenia a o náhradu škody, ústavný súd rozhodol nálezom č. k. III. ÚS 140/03-39 z 12. februára 2004 tak, že v namietanom konaní:

- právo sťažovateľov bolo porušené,

- krajskému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov,

- sťažovateľovi v I. rade priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk,

- sťažovateľovi v II. rade priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk,

-   krajskému   súdu   uložil   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ich   právnemu zástupcovi.

Sťažovatelia   doručili   ústavnému   súdu   15. júna 2004   ďalšiu   sťažnosť,   ktorou namietali,   že   krajský   súd   rozhodnutie   ústavného   súdu   č. k.   III. ÚS 140/03-39 z 12. februára 2004 nerešpektuje.

Ústavný   súd   uznesením   č. k.   III. ÚS 233/04-5   z   18. augusta 2004   sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Predmetom sťažnosti sťažovateľov z 10. novembra 2004 je tvrdenie, že v období po rozhodnutí ústavného súdu uznesením z 18. augusta 2004 krajský súd po vrátení veci z Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   [ďalej   len   „najvyšší   súd“   (uznesenie sp. zn. 7 Obo 109/2004 z 28. septembra 2004, doručené krajskému súdu 5. októbra 2004)] opätovne   porušuje   ich   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovatelia   teda   namietali   porušenie   ich   základného   práva   na   konanie   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v označenom konaní v období od 18. augusta 2004 (rozhodnutie ústavného súdu č. k. III. ÚS 233/04-5) do 12. novembra 2004 (podanie sťažnosti ústavnému súdu), počas ktorého o ich odvolaní proti uzneseniu krajského súdu z 25. februára 2004 rozhodoval najvyšší súd.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde „návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   už   ústavný   súd   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené“.

Ústavný súd konštatuje, že z hľadiska účastníka konania (Krajský súd v Bratislave) a namietaného   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v   konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 13/01 je sťažnosť sťažovateľov totožná s ich predchádzajúcou sťažnosťou   z   15. júna 2004,   ktorú   ústavný   súd   uznesením   č. k.   III. ÚS 233/04-5 z 18. augusta 2004 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľov   je   neprípustná a na predbežnom   prerokovaní ju odmietol   podľa   § 25 ods.   2 v spojení s § 24 písm.   a) zákona o ústavnom súde.

Rozhodovanie   o žiadosti   sťažovateľov   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní pred ústavným súdom sa v dôsledku uvedeného stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2004