znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 410/09-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   10.   decembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., B., zastúpeného advokátkou JUDr. B. Š., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cbi 2/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Š. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra 2009 doručená sťažnosť M. Š., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. B. Š., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cbi 2/2008.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v postavení žalobcu podal 31. marca 2008 okresnému súdu žalobu o vylúčenie vecí (súboru nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. 6096, katastrálne územie T.) z konkurznej podstaty proti žalovanému Mgr. P. O., správcovi konkurznej podstaty úpadcu T., štátny podnik v likvidácii (ďalej aj „žalovaný“). Od podania   žaloby boli podľa   sťažovateľa vo veci nariadené dva   termíny pojednávaní. Pojednávanie nariadené na 9. december 2008 bolo odročené bez meritórneho prerokovania   veci,   keďže   došlo   k výmene   osoby   správcu   konkurznej   podstaty,   a sťažovateľovi bolo uložené, aby v lehote 10 dní požiadal o pripustenie zámeny účastníka konania   na   strane   žalovaného,   čo   sťažovateľ   18.   decembra   2008   vykonal.   Uznesením okresného súdu sp. zn. 31 Cbi 2/2008 z 30. apríla 2009 súd pripustil zámenu účastníka konania na strane žalovaného. Termín ďalšieho pojednávania bol nariadený na 3. november 2009.   Aj   pojednávanie   určené   na   3. november   2009   bolo   odročené   bez   meritórneho prerokovania veci z dôvodu rozhodnutia o návrhu žalovaného na prerušenie konania.

Dňa 9. júla 2009 podal sťažovateľ predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.   Predseda   okresného   súdu   prípisom   sp.   zn.   Spr   2483/09   z   24.   júla   2009 sťažovateľovi oznámil, že zákonný sudca v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na 3. november 2009. Predseda okresného súdu sťažovateľovi taktiež prisľúbil, že vec bude pravidelne   sledovať   až   do   jej   právoplatného   skončenia.   Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že okresný súd od podania žaloby riadne nekonal, a preto nemohlo byť predmetné konanie dosiaľ právoplatne skončené.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   o nej nálezom takto rozhodol:

«1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cbi 2/2008 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Trnava   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 31 Cbi 2/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   10.000   €   (slovom desaťtisíc euro), ktoré je mu Okresný súd Trnava povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume   245,70   €   (slovom   dvestoštyridsaťpäť   euro   a   sedemdesiat   centov)   na   účet   jeho právnej   zástupkyne   JUDr.   B.   Š.,   advokátke,   so   sídlom   T.   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu vo veci sp. zn. 31 Cbi 2/2008, ktorým bolo podľa jeho tvrdenia porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že v skutočnosti boli vo veci nariadené tri termíny   pojednávaní.   Prvé   pojednávanie   v   predmetnej   právnej   veci   bolo   nariadené   na 4. september   2008.   Na   toto   pojednávanie   sa   neustanovil   sťažovateľ,   ktorý   bol   od 2. septembra   2008   dočasne   práceneschopný.   Okresný   súd   pojednávanie   odročil   bez meritórneho prerokovania veci na 9. december 2008. Zo zápisnice z pojednávania konaného 9.   decembra   2008   vyplýva,   že   podaním   z   15.   mája   2008   označeným «ako   žaloba o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty žalovaného „doplnenie podania“, žalobca označil v časti žalovaných: žalovaný Mgr. P. O., bývalý SKP úpadcu T. š. p. v likvidácii so sídlom T., bez uvedenia IČA a „nový žalovaný“: Mgr. Ing. P. K., SKP úpadcu T. š. p. v likvidácii, so sídlom T.». V záujme odstránenia nejasností v podaní sťažovateľa z 15. mája 2008 ho okresný   súd   poučil   v   zmysle   §   92   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“) a zároveň   vyzval,   aby   v   lehote   10   dní   oznámil,   či   žaloba   smeruje   proti   pôvodnému žalovanému alebo proti novému žalovanému, a v prípade, že žaloba smeruje proti novému správcovi   konkurznej   podstaty,   aby   označil,   akým   procesným   dispozitívnym   úkonom navrhuje jeho vstup do konania. Na tento účel bolo pojednávanie odročené na neurčito bez meritórneho prerokovania veci.

Podaním doručeným okresnému súdu 18. decembra 2008 sťažovateľ navrhol, aby okresný súd pripustil zámenu účastníkov tak, aby z konania vystúpil žalovaný Mgr. P. O., pôvodný   správca   úpadcu   T.,   štátny   podnik   v likvidácii,   a   na   jeho   miesto   vstúpil   ako žalovaný Mgr. Ing. P. K., súčasný správca úpadcu T., štátny podnik v likvidácii. Uznesením okresného súdu sp. zn. 31 Cbi 2/2008 z 30. apríla 2009 súd pripustil zámenu účastníka konania na strane žalovaného. Z predmetného uznesenia okrem iného vyplýva, že už v čase podania žaloby, teda 31. marca 2008, nebol sťažovateľom označený žalovaný Mgr. P. O. správcom   konkurznej   podstaty   úpadcu   T.,   štátny   podnik   v likvidácii.   Sťažovateľ   teda nesprávne označil osobu žalovaného, v dôsledku čoho bolo potrebné rozhodnúť o pripustení zámeny na strane žalovaného postupom podľa § 92 ods. 4 OSP.

Dňa 26. júna 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. november 2009. Podaním doručeným okresnému súdu 2. novembra 2009 žalovaný podal návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)   pod sp.   zn. 6 Obdo 8/2009, keďže v predmetnom dovolacom   konaní   sa   podľa   neho   riešia   totožné   otázky   skutkového,   ako   aj   právneho charakteru, pričom z hľadiska právnej istoty je potrebné vyčkať na rozhodnutie dovolacieho súdu o dovolaní. Pojednávanie konané 3. novembra 2009 bolo preto odročené na neurčito bez   meritórneho   prerokovania   veci   pre   účely   rozhodnutia   o   návrhu   žalovaného   na prerušenie konania. Uznesením sp. zn. 31 Cbi 2/2008 z 1. decembra 2009 okresný súd prerušil konanie do skončenia dovolacieho konania vedeného najvyšším súdom pod sp. zn. 6 Obdo 8/2009.

Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že sám sťažovateľ už v čase podania žaloby nesprávne označil žalovaného, ktorý bol z funkcie správcu   konkurznej podstaty úpadcu   T., štátny podnik v likvidácii, odvolaný už uznesením okresného súdu z 12. decembra 2007, čím sám prispel   k predĺženiu   namietaného   konania.   Uvedený   nedostatok   v žalobe   bolo   možné odstrániť až na základe podania sťažovateľa z 18. decembra 2008, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 31 Cbi 2/2008 z 30. apríla 2009, teda po viac ako 4 mesiacoch od jeho doručenia. Následne okresný súd nariadil 26. júna 2009 termín pojednávania na 3. november 2009, t. j. po necelých dvoch mesiacoch. O návrhu žalovaného na prerušenie konania rozhodol okresný súd po 1 mesiaci.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   v   prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval   takými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods.   2 ústavy, nevyslovil porušenie   základného   práva   zaručeného   týmto   článkom   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01), prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Ústavný   súd   na   základe   svojich   zistení   zastáva   názor,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cbi 2/2008 v zásade postupoval bez prieťahov, pričom zistené obdobia krátkodobej nečinnosti nemožno považovať za tak významné, aby ich bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009