znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 41/2012-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. H., P., zastúpeného advokátkou JUDr. M. K., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky,   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb/29/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. H. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra 2011 doručená sťažnosť J. H., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. K., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb/29/2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy „vidí... v tom, že napriek tomu, že je účastníkom konania na základe žaloby na zrušenie Rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v B. zo dňa 8. 2. 2010 žalobcu M., a. s., B., o tejto skutočnosti má vedomosť len od žalobcu v zastúpení jeho advokátkou. Okresný súd Bratislava I. napriek časovému odstupu takmer 2/dvoch rokov od podania žaloby do spísania tejto sťažnosti sťažovateľovi žalobu nedoručil, neumožnil mu, aby sa k nej vyjadril, nenariadil termín pojednávania. Dôvodom podania ústavnej sťažnosti je aj porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...“.

K porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ uviedol, že „14. 10. 2010 podal... sťažnosť na postup Okresného súdu Bratislava I. z dôvodu prieťahov v konaní. JUDr. H. K., predsedníčka Okresného súdu Bratislava I. odpoveďou na sťažnosť z 2. 11. 2010 konštatovala, že sťažnosť je dôvodná a za spôsobený prieťah sa sťažovateľovi ospravedlnila. Záverom dala prísľub, že vybavenie veci bude   priebežne   sledovať,   aby   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní   zo strany   súdu nedochádzalo.

Dňa 15. 7. 2011... podal na Okresný súd Bratislava I. sťažnosť na postup súdu z dôvodu pretrvávajúcich prieťahov v konaní. JUDr. M. B., podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I. opakovanú sťažnosť opätovne vyhodnotila ako dôvodnú s tým, že priebeh konania   bude   súd   sledovať   až   do   jeho   právoplatného   skončenia   tak,   aby   k zbytočným prieťahom   v   konaní   zo   strany   súdu   nedochádzalo.   Z   vyjadrenia   pani   podpredsedníčky súčasne vyplynulo, že súd vo veci urobil úkony až po podaní sťažností a aj tie sa javia ako samoúčelné, keďže súd ďalej v zmysle O. s. p. nepokračoval.“.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že Rozhodcovský súd v B. (ďalej len „rozhodcovský súd“)   vydal   rozhodcovský   rozsudok   sp.   zn.   254/09   z   15.   januára   2010   (ďalej   len „rozhodcovský rozsudok“), ktorým zaviazal žalovaného  M., a. s., na zaplatenie 3 000 € s príslušenstvom   sťažovateľovi   ako   žalobcovi   v   konaní   do   troch   dní   od   právoplatnosti rozhodcovského   rozsudku   a   zároveň   zaviazal   žalovaného   na   zaplatenie   trov   konania sťažovateľa.   Na   základe   tohto   rozhodcovského   rozsudku   podal   sťažovateľ   návrh   na vykonanie exekúcie.

„Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok... odporca (dňa 10. 2. 2010?) napadol   návrhom   na   jeho   zrušenie   a   odloženie   jeho   vykonateľnosti.   Vec   je   vedená   na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 26Cb/29/2010.

Dňa 12. 10. 2010 podal sťažovateľ vo vlastnom mene sťažnosť na postup súdu pre nečinnosť súdu a prieťahy v konaní. Dňa 2. 11. 2010 predsedníčka súdu odpoveďou na sťažnosť pod Spr 2280/2010 vyhodnotila sťažnosť za dôvodnú a zároveň sa za spôsobený prieťah v mene súdu ospravedlnila....

Pretože   vo   veci   súd   ani   potom   nekonal,   dňa   15.   7.   2011   podal   sťažovateľ... opakovane   sťažnosť   na   postup   súdu   z   dôvodu   pretrvávajúcich   prieťahov   v   konaní. Podpredsedníčka súdu v odpovedi z 11. 8. 2011 po preskúmaní sťažnosti dospela k záveru, že   ide   o   opakovanú   sťažnosť   a   opätovne   ju   vyhodnotila   ako   dôvodnú.  ...   Ako   vyplýva z posledného odstavca odpovede na opakovanú sťažnosť z 11. 8. 2011, za 18 mesiacov od podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd dňa 22. 10. 2010 a 24. 5. 2011 vyzval navrhovateľa (M., a. s.) na odstránenie vád návrhu vo veci samej a výzvou zo dňa 10.   8.   2011   na   zaplatenie   súdneho poplatku.   Je neprimerané,   aby navrhovateľ,   navyše právne zastúpený, mal od súdu procesné neobstojnú benevolenciu 20 mesiacov (ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti) na to, aby odstránil vady návrhu a zaplatil súdny poplatok. Ďalej je neprehliadnuteľné, že súd výzvy navrhovateľovi posielal vždy len po podaní sťažností sťažovateľom. Výzva súdu navrhovateľovi je z 22. 10. 2010 - teda po podaní sťažnosti podanej poštou 14. 10. 2010. Ďalej výzva súdu navrhovateľovi je z 10. 8. 2011 - teda opäť odozva podanej sťažnosti z 15. 7. 2011.“

Na základe citovaných skutočností sa sťažovateľ domnieva, že postupom okresného súdu   v   namietanom   konaní   boli   porušené   ním   označené   základné   práva   podľa   ústavy a právo podľa dohovoru, preto navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že:

„1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/29/2010 porušil základné   právo   J.   H.   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   a základné   právo   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a   právo   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I.   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26Cb/29/2010 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I.   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. H. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 287,06 € (slovom dvesto osemdesiat sedem eur a šesť centov), ktorú je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu... č. 0260201693/0900 do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ tým,   že „prieťahy   v   súdnom   konaní   v   ňom   vyvolávajú   bezmocnosť,   pocit   márnosti, bezprávia, psychického príkoria a súčasne sklamania z toho, že hoci on osobne vo veci neporušil   žiadnu   zmluvnú   ani zákonom   uloženú   povinnosť,   porušovaním   jeho   práva   na súdnu ochranu ale najmä nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I. napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodcovskému rozhodnutiu je rozhodnutie vo veci 26Cb a nepochybne aj uspokojenie jeho práva stále v nedohľadne. Správanie Okresného súdu Bratislava I. v tejto veci v ňom vyvoláva negatívny psychický stav a dlhotrvajúce znepokojenie nad tým, ako a kedy vôbec bude pri takomto postoji Okresného súdu Bratislava I. vo veci rozhodnuté a či aj v prípade jeho úspechu vo veci samej ešte bude možné uspokojiť jeho pohľadávku.“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zaviazal okresný súd povinnosťou uhradiť trovy jeho právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa vyčíslila takto:

„Výpočet náhrady trov právneho zastúpenia sme vykonali podľa § 11 ods. 3 pred bodkočiarkou, považujúc predmet sporu o určenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku za vec neoceniteľnú peniazmi, ďalej podľa § 10 ods. 1 k časti nároku o určenie finančného zadosťučinenia vo výške 500,00 Eur ako spojenej veci podľa § 13 ods. 3, § 15 písm. a) o náhradu hotových výdavkov a § 16 ods. 3 - režijný paušál, Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení takto: § 11 ods. 3 - hodnota 1 úkonu právnej služby pred ÚS SR- neoceniteľné peniazmi...123,50 € § 10 ods. 1 - hodnota 1 úkonu právnej služby z 500,00 € je 34,86 € z toho 1/3 je 11,62 € § 13 ods. 3 - spojenie 2 vecí 123,50 € + (34,86 x 1/3) = 123,50 € + 11,62 € = 135,12 € Boli   vykonané   2   úkony   právnej   služby,   2x   režijný   paušál   a   zaplatené   náklady kopírovania dôkazov, ktoré uplatňujeme ako náhradu hotových výdavkov takto:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady 135,12 €

2. písomné podanie sťažnosti so žiadosťou o finančné zadosťučinenie 135,12 €

3. režijný paušál za 2 úkony právnej služby á 7,41 € 14,82 € náhrada hotových výdavkov - co/ výd.dokl. v príl. 2,00 €.“

Ústavný súd prípisom z 3. novembra 2011 a 5. decembra 2011 vyzval predsedníčku okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrila   k   sťažnosti   sťažovateľa.   K   sťažnosti   sa   vyjadrila podpredsedníčka   okresného   súdu   prípisom   zo 6.   decembra   2011   doručeným   ústavnému súdu 19. decembra 2011, v ktorom uviedla prehľad úkonov, ktoré okresný súd vykonal v namietanom konaní. Poukázala tiež na sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v namietanom konaní, pričom v tejto súvislosti uviedla:

„Dňa 15. 10. 2010 bola súdu doručená sťažnosť J. H., P., na prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 26Cb 29/2010, ktorá bola prešetrená a vybavená ako dôvodná dňa 26. 10. 2010 bývalou predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I   JUDr.   H.   K.   Sťažovateľovi   bolo   zároveň   oznámené,   že zákonný   sudca   a   vyšší   súdny úradník boli vyzvaní, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu s tým, že vybavenie veci bude kontrolované zo strany predsedníčky tunajšieho súdu tak, aby nedochádzalo v konaní k zbytočným prieťahom.

Dňa 19. 07. 2011 bola súdu opätovne doručená sťažnosť J. H., P., na prieťahy v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Bratislava   I,   sp.   zn.   26Cb   29/2010,   ktorá   bola prešetrená   a   vybavená   listom   zo   dňa   11.   08.   2011   ako   opakovaná   sťažnosť   v   zmysle ustanovenia   §   21   odsek   1   zákona   č.   9/2010   Z.   z.   o sťažnostiach.   Sťažovateľovi   bolo opätovne oznámené, že priebeh konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 26Cb/29/2010   je   priebežne   kontrolovaný   tak,   aby   nedochádzalo   v   konaní   k   zbytočným prieťahom zo strany súdu.

S poukazom na vyššie uvedenú sťažnosť doručenú tunajšiemu súdu dňa 15. 10. 2010 si dovoľujem uviesť, že dôvodom, pre ktorý sa lehoty mierne predĺžili medzi jednotlivými úkonmi súdu, uskutočnenými v období od doručenia žaloby na súd do vybavenia sťažnosti doručenej súdu dňa 15. 10. 2010, a pre ktorý bola uvedená sťažnosť vybavená ako dôvodná, bola   predovšetkým   zaťaženosť   súdneho   oddelenia   spôsobená   vysokým   nápadom   vecí zákonnej   sudkyne   v   dôsledku   nedostatočného   personálneho   obsadenia   sudcov   na obchodnom   úseku   Okresného   súdu   Bratislava   I.   Mám   za   to,   že   v   tomto   prípade   ide o objektívny dôvod, ku ktorému došlo bez subjektívneho zavinenia zákonnej sudkyne. S poukazom na uvedený rozpis procesných úkonov uskutočnených vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.   26Cb/29/2010,   si zároveň dovoľujem uviesť, že po vybavení sťažnosti doručenej tunajšiemu súdu dňa 15. 10. 2010 súd vo veci priebežne konal a koná ďalej bez prieťahov. Samotný postup súdu v predmetnej veci je priebežne sledovaný za účelom predchádzania zbytočných prieťahov v konaní.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd je viazaný návrhom spísaným v danom prípade kvalifikovaným právnym zástupcom, v dôsledku čoho posudzuje sťažnosť   v   rozsahu   vymedzenom   v   jej   návrhovej   časti   –   petite   (obdobne   napr. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 104/08, IV. ÚS 135/08, IV. ÚS 203/09). Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy; napr. m. m. III. ÚS 2/05, II. ÚS 19/05), keď navyše ústavný súd nemá dôvod spochybňovať znenie petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd posudzoval sťažnosť sťažovateľa v rozsahu navrhovaného petitu uvedeného v podaní doručenom ústavnému súdu 25. októbra 2011.

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2 ústavy   a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb/29/2010

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu....

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k   porušeniu   tohto základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a   základným právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr.   I.   ÚS   7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05).

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup   všeobecného   súdu   nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 26 Cb/29/2010 zistil, že žalobca M., a. s. (ďalej len „žalobca“), podal 10. februára 2010 okresnému súdu žalobu, ktorou žiada o zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu;   jej   obsahom   je   aj   návrh   na   odloženie   vykonateľnosti   napadnutého   právoplatného rozsudku.

Ústavný súd zo spisu ďalej zistil, že okresný súd 22. októbra 2010 uznesením vyzval žalobcu, aby do 10 dní od doručenia uznesenia odstránil nedostatky žaloby spočívajúce v tom,   že   neoznačil   žalovaného.   Žalobca   podaním   zo   7.   novembra   2010   doručeným okresnému súdu 15. novembra 2010 doplnil žalobu, v ktorom upresnil účastníkov konania: „Navrhovateľ - žalobca: J. H., nar. 10. 12. 1973“ a „Odporca – žalovaný: M., a. s., B.“. Následne okresný súd 24. mája 2011 uznesením vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia odstránil nedostatky žaloby v znení opravy spočívajúcej v tom, ktorá je v   označení   procesných   strán   zmätočná.   Právna   zástupkyňa   doručila   14.   júna   2011 okresnému   súdu   podanie   z   3.   júna   2011,   ktorým   doplnila   žalobu   a   správne   označila účastníkov konania.

Okresný súd vyzval 10. augusta 2011 žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý žalobca podľa potvrdenia zaplatil 30. augusta 2011. Dňa 12. septembra 2011 okresný súd vyzval   rozhodcovský   súd   na   zapožičanie   spisu   sp.   zn.   254/09.   Predmetný   spis   bol okresnému súdu   doručený   27.   septembra   2011.   Okresný   súd 9.   novembra   2011   vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k žalobe a uznesením odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku z 15. januára 2010 do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 26 Cb/29/2010 o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Sťažovateľ   v konaní pred ústavným súdom   namieta   porušenie svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb/29/2010, pričom poukazuje v zásade na dve obdobia nečinnosti okresného súdu, ako aj na to, že okresný súd vo veci konal (v konaní postupoval) v zásade vždy až na základe sťažností podaných sťažovateľom podľa § 62 ods. 1 a násl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II.   ÚS   55/98, I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v   čase   rozhodovania   ústavného   súdu   o   sťažnosti predmetné konanie nebolo právoplatne skončené a trvalo približne 2 roky. V predmetnom konaní došlo k dvom obdobiam nečinnosti okresného súdu. Prvé trvalo od 10. februára 2010 do 22. októbra 2010, t. j. osem mesiacov, a druhé trvalo od 22. októbra 2010 do 24. mája 2011, t. j. sedem mesiacov; po tomto období okresný súd konal v zásade plynule.

Ústavný súd v súvislosti s namietanou nečinnosťou okresného súdu poukazuje na to, že do 14. júna 2011 okresný súd odstraňoval nedostatky žaloby, ktoré vykazovala napriek právnemu zastúpeniu žalobcu kvalifikovaným právnym zástupcom. Okresný súd musel tiež

žalobcu   vyzývať   na   splnenie   ďalšej   obligatórnej   náležitosti   (podmienky   konania)  na zaplatenie súdneho poplatku. V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že aj keď v namietanom konaní došlo k dvom obdobiam nečinnosti, tieto obdobia boli relatívne krátke a nemožno ich výlučne pripísať len na vrub okresnému súdu, naopak, prispel k nim svojím postupom aj žalobca, ktorý napriek právnemu zastúpeniu odstránil nedostatky žaloby až po opakovanej výzve okresného súdu a súdny poplatok zaplatil až na základe výzvy okresného súdu. Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že vzniknuté prieťahy v doterajšom priebehu konania nemali takú intenzitu, aby boli spôsobilé porušiť označené práva sťažovateľa. Ústavný súd pripúšťa, že napokon aj sťažnosti sťažovateľa adresované orgánu   štátnej   správy   súdu   čiastočne   prispeli   k odstráneniu   sťažovateľom   namietaných prieťahov   v konaní.   Ústavný   súd   preto   konštatuje,   že   v   namietanom   konaní   nedošlo zo strany   okresného   súdu   k   prieťahom   takej   intenzity,   ktoré   by   naznačovali   možnosť vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní po jej prijatí na ďalšie konanie, a preto sťažnosť pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb/29/2010

Sťažovateľ tiež tvrdí, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb/29/2010 došlo aj k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. K porušeniu označeného základného práva sťažovateľa malo dôjsť tým, že „napriek tomu, že je účastníkom konania na základe žaloby na zrušenie Rozhodcovského rozsudku... o tejto skutočnosti má vedomosť len od žalobcu v zastúpení jeho advokátkou. Okresný súd Bratislava I. napriek časovému odstupu takmer 2/dvoch rokov od podania žaloby do spísania tejto sťažnosti sťažovateľovi žalobu nedoručil, neumožnil mu, aby sa k nej vyjadril, nenariadil termín pojednávania.“.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Zo súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný súd od doručenia žaloby   o   zrušenie   rozhodcovského   rozsudku   10.   februára   2010   odstraňoval   nedostatky žaloby,   ako   aj   ďalších   náležitostí   ako   podmienok   (časť   II   bod   1)   (§   103   Občianskeho súdneho poriadku), bez splnenia ktorých súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť.

Okresný   súd   odstránil   nedostatky   podmienok konania až 30.   augusta   2011.   Pred odstránením nedostatku týchto podmienok konania nebolo podľa názoru ústavného súdu účelné doručiť žalobu sťažovateľovi a vyzvať ho, aby sa k nej vyjadril, a nebolo možné nariadiť   pojednávanie   na   prerokovanie   veci.   Okresný   súd   doručil   žalobu   s   výzvou   na vyjadrenie   sa   z 9.   novembra   2011   sťažovateľovi   21.   novembra   2011,   t.   j.   po   podaní sťažnosti ústavnému súdu. Táto skutočnosť vzhľadom na predchádzajúce procesné úkony okresného súdu smerujúce k vytvoreniu podmienok na konanie vo veci odôvodňuje záver ústavného   súdu,   že   aj   v   tejto   časti   je   sťažnosť   sťažovateľa   zjavne   neopodstatnená   pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom okresného súdu v predmetnom konaní a namietaným porušením jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, preto ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2012