znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 41/2011 -54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. mája 2011 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti O. Š., S. Š., Ing. S. Š. a Z. Š., všetci bytom R., zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. M. Ch., s. r. o., Ž., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa   JUDr.   M.   Ch.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 201/2006, za účasti Okresného súdu Žilina, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo O. Š., S. Š., Ing. S. Š. a Z. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 201/2006 p o r u š e n é   b o l o.

2. O. Š. a S. Š. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume každému po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré im j e   Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ing. S. Š. a Z. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každému po 250 € (slovom dvestopäťdesiat eur), ktoré im j e   Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e   p o v i n n ý   uhradiť O. Š., S. Š., Ing. S. Š. a Z. Š. trovy konania   v sume   640,93   €   (slovom   šesťstoštyridsať   eur   a deväťdesiattri   centov)   na   účet Advokátskej kancelárie JUDr. M. Ch., s. r. o., Ž., do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2010 doručená sťažnosť O. Š. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), S. Š. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“), Ing. S. Š. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“) a Z. Š. (ďalej len „sťažovateľka vo 4. rade“), všetci bytom R. (ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. M. Ch., s. r. o., Ž., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. M. Ch., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   25   C 201/2006 (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   predmetom   namietaného   konania   vedeného   okresným súdom je rozhodovanie o „návrhu sťažovateľov na odstránenie čiernej stavby a návrhu na stanovenie povinnosti strpieť vstup na pozemok“.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:„Sťažovatelia v priebehu konania žiadali odstránenie prieťahov v konaní podaniami adresovanými   Okresnému   súdu   Žilina,   Krajskému   súdu   v   Žiline   i   Ministerstvu spravodlivosti SR.

Prieťahy v konaní vidíme najmä v tom, že súd opakovane vykonáva výsluchy tých istých   svedkov,   opakovane   vykonáva   ohliadky   na   mieste   samom,   či   nariaďuje   znalecké dokazovanie, či vypočúva údajných znalcov, (ktorí nakoniec znalcami nie sú), čím dáva priestor na zhoršovanie susedských vzťahov nepriamo dochádza k ovplyvňovaniu svedkov, ktorí upravujú svoje výpovede podľa účelových otázok súdu (napr. starosta obce R.). Sám súd v súčasnosti odkladá rozhodnutie vo veci samej a hľadá odpoveď na otázku, či je plot opraviteľný.   Táto   otázka   je   nepodstatná,   pretože   nech   je   plot   v   akomkoľvek   stupni porušenia, je opraviteľný uvedením do predchádzajúceho stavu.

1. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2 každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť   k   všetkým   vykonávaným   dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v   prípadoch ustanovených zákonom.

2.   Sťažovateľ   vidí   porušenie   svojho   ústavného   práva   v   neprimeraných   časových prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu.

3.   Vzhľadom   na   dlhší   časový   odstup   medzi   jednotlivými   procesnými   úkonmi   súd zasielal výzvy, na oznámenie skutočností, o ktorých už bol oboznámený.

Súd   prieťahmi   v   konaní   spôsobil,   že   sťažovatelia   sa   nemohli   domôcť   vstupu   na susedný pozemok, poškodenie plota nadobudlo väčší rozsah tak, že dnes už nie je možné ho opraviť s nepatrnými nákladmi, ale oprava si vyžaduje komplexnú rekonštrukciu oplotenia jeho úplnou demontážou a nie vybudovaním.

Sťažovatelia v konaní vedenom pred OS Žilina č. j. 18 C 13/08 sa domáhajú náhrady škody spôsobenej na poškodenom oplotení.

Pôvodne sťažovatelia sa domáhali náhrady škody 377,31 € (11367.- SK) - žalobou zo dňa   13.   12.   2006.   Pretože   sťažovatelia   nemohli   v   dôsledku   prieťahov   v   konaní č. j. 25 C 201/2006   opraviť   plot,   škoda   vzrástla   na   6739,37   €.   OS   Žilina   v   konaní č. j. 18 C 13/2008 uznesením na pojednávaní dňa 14. 05. 2009 zmenu návrhu pripustil. Pokiaľ   by   nezavinil,   či   nepripustil   Okresný   súd   Žilina   prieťahy   v   konaní č. j. 25 C 201/2006 nebola by škoda vzrástla zo sumy 377,31 € na 6739,37 €. Prieťahmi v konaní tak súd nepriamo nám zavinil škodu vo výške 6362,06 €, pretože pokiaľ by umožnil žalobcom vstúpiť na pozemok odporcov a plot opraviť nemuselo dôjsť ku dnešnému stavu.“

Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 201/2006 bolo porušené.

Okresnému súdu Žilina prikazuje, aby v konaní konal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6739,37 €, ktoré je Okresný súd Žilina povinný mu vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 589,45 € na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľov...   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti rozhodnutia.“

Sťažovatelia   odôvodňujú   svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia „predovšetkým   dĺžkou   celého   konania,   ako   aj   výškou   škody,   ktorá v dôsledku neodôvodnených prieťahov v konaní narástla“.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 41/2011-40 zo 17. februára 2011 ju prijal na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo   ústne   pojednávanie.   Predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že   netrvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Vzhľadom   na   tieto oznámenia ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. 1 SprS/388/2010 z 12. apríla 2011 okrem iného uviedol: „Zároveň oznamujem súdu, že sa pridržiavame doterajších   vyjadrení   a poukazujem   aj   na   vyjadrenia   sudcu   v danej   veci.   Konanie   bolo neprávoplatne ukončené vydaním rozsudku na pojednávaní dňa 29. 03. 2011 a vydanie rozsudku prechádzalo odročenie pojednávania dňa 26. 01. 2011 pre neprítomnosť svedka Ing. S. S.“

K vyjadreniu predsedu okresného súdu bolo priložené aj stanovisko zákonného sudcu JUDr. D. M., v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Tak, ako som uvádzal v liste zo dňa 28. 11. 2010, vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 26. 1. 2011, ktorého sa zúčastnili navrhovatelia v rade 1/, 3/ a právny zástupca   navrhovateľov   v rade   1/,   2/,   3/   a 4/   odporkyňa   v rade   1/   a právny   zástupca odporcov v rade 1/, 2/.

Na pojednávanie sa dostavil predvolaný svedok Milan Šidlo, ktorý bol vypočutý, na pojednávanie sa nedostavil predvolaný svedok Ing. S. S.

Prítomní navrhovateľ v rade 1/ O. Š. a právny zástupca navrhovateľov v rade 1/, 2/, 3/, 4/ Advokátska kancelária s. r. o. zast. konateľom JUDr. M. Ch. žiadali odročiť termín pojednávania z dôvodu, že trvajú na výsluchu uvedeného svedka Ing. S. S.

Z toho   dôvodu   bol   odročený   termín   pojednávania   na   deň   29.   3.   2011,   kde   na pojednávaní dňa 29. 3. 2011 bol vypočutý svedok Ing. S. S.

Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom tak, ako je uvedené v zápisnici z pojednávania zo dňa 29. 3. 2011.“

Vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. 1 SprS/388/2010 z 13. decembra 2010 predseda okresného súdu okrem iného uviedol:

«Konanie bolo začaté doručením návrhu dňa 22. 12. 2006. Od podania návrhu sa vo veci koná plynulo a bez prieťahov. Postup súdu a účastníkov v konaní je v dostatočnom rozsahu opísaný v samotnej sťažnosti, ako aj v pripojenom vyjadrení sudcu a podrobnom prehľade vykonaných úkonov.

Spor považujem za skutkovo a procesné zložitý. Jedná sa o vlastnícky - susedský spor, v ktorom súd musel pre rozhodnutie vo veci samej vyriešiť niekoľko prejudiciálnych otázok, či už ohľadom vlastníctva stavby alebo vo vzťahu k vlastníctvu stavieb. Skutková a právna zložitosť veci neumožňovala sudcovi pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť na jednom pojednávaní, ale konanie si vyžiadalo viacero pojednávaní vrátane vykonania znaleckého dokazovania, zopakovanie niektorých výsluchov a dôkazov za účelom objasnenia nových skutočností. Samotný postup súdu nemôže zhoršovať susedské vzťahy, pretože o charaktere vzťahov svedčí žaloba a skutočnosť, že vzhľadom na absenciu dohody účastníkov   musí   rozhodnúť   súd.   Účelom   súdneho   konania   je   rozhodnúť   o   návrhu,   nie naprávať susedské vzťahy, ktorých narušenie a spory trvajú minimálne od roku 2005. Viazanie náhrady škody v konaní 18 C/13/08 s postupom súdu považujem výslovne za   účelové,   pretože   škoda   nieje   spôsobovaná   rozhodovacou   činnosťou,   ale   môže   byť spôsobená len konaním alebo nekonaním niektorého z účastníkov alebo porušením právnej povinnosti.

Dĺžku konania považujem za priamo úmernú skutkovej a právnej zložitosti sporu, o čom svedčí viaceré odstraňovanie vád návrhu, procesné návrhy účastníkov, rozširovanie okruhu účastníkov a zmeny návrhu, ako aj samotné znalecké dokazovanie. Samotný návrh bol nedostatočne vymedzený, nie je zrejmý opis stavby, ktorej odstránenie sa má nariadiť, vymedzenie rozsahu vstupu za účelom opravy plota a pod...

Obdobia   nečinnosti   na   Okresnom   súde   Žilina   boli   len   sporadické   a   podľa stabilizovanej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   ojedinelá   nečinnosť   súdu,   hoci   aj v trvaní   niekoľkých   mesiacov,   sama   o   sebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie   základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy (I. ÚS 42/01,   III.   ÚS   91/04).   V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   vo   viacerých   svojich rozhodnutiach   uviedol,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v   súdnom   konaní   má   za   následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 120/03), pričom jednorazový „výpadok“ v konaní súdu nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.

Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť sťažovateľov ako nedôvodnú neprijal na ďalšie konanie, prípadne po jej prijatí sťažnosť odmietol.»

Zákonný sudca JUDr. D. M. vo vyjadrení k sťažnosti z 28. novembra 2010 uviedol tieto rozhodujúce skutočnosti:

«... navrhovatelia   v   rade   1/   a   2/   nemali   úplný   okruh   účastníkov   na   strane navrhovateľov a ani odporcov, museli uvedené podaním upraviť.

Podaním zo dňa 1. 2. 2008 doručené súdu dňa 18. 3. 2008 navrhovatelia v rade 1/, 2/ rozšírili okruh účastníkov konania o ďalších účastníkov na strane navrhovateľov v rade 3/ a 4/, zobrali návrh voči odporcovi v rade 2/ späť a rozšírili návrh o súčasného odporcu v rade   2/.   Po   splnení   ostatných   procesných   podmienok   Okresný   súd   Žilina   uznesením Okresného súdu Žilina 25C 201/2006-62 zo dňa 26.9.2008 rozhodol tak, že pripustil, aby do konania pristúpili ako ďalší účastníci konania navrhovatelia v rade 3/ Ing. S. Š. a 4/ Z. O., konanie voči odporcovi v rade 2/ J. H. súd zastavil a pripustil, aby do konania na strane odporcu pristúpil ako ďalší účastník konania odporca v rade 2/ B. Ch.

V   podstate   až   na   základe   predmetného   procesného   úkonu   navrhovateľov   v   rade 1/ a 2/ boli v návrhu uvedení ako účastníci konania všetci vlastníci KNC parciel a stavby, ktoré sú predmetom sporu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zmenu okruhu účastníkov konania navrhovatelia v rade 1/ až 4/ následne podaním zo dňa 27. 1. 2009 špecifikovali petit návrhu tak, aby bolo jasné, aká povinnosť sa má odporcom 1/ a 2/ uložiť, odstraňovali tiež vadu radového označenia účastníkov konania.

Podanie zo dňa 27. 1. 2009 doručili Okresnému súdu Žilina súdu dňa 30. 1. 2009. Uznesením Okresného súdu Žilina 25 C 201/2006 zo dňa 11. 2. 2009 súd pripustil zmenu návrhu.

V podstate sa jednalo o ďalší nevyhnutný procesný návrh navrhovateľov, ktorým dodatočne   odstraňovali   vady   návrhu   vyplývajúce   z   uznesenia   Okresného   súdu   Žilina 25 C 201/2006-62 zo dňa 26. 9. 2008, ktorým došlo k zmene okruhu účastníkov konania. V   podstate   navrhovatelia   až   v   rokoch   2008-2009   odstraňovali   vady   podania vyplývajúce   z   nesúladu   okruhu   účastníkov   konania   s   okruhom   vlastníkov   pozemkov a stavieb, ktoré sú predmetom sporu a nesúlad medzi okruhom účastníkov konania s petitom návrhu...

Predmetná vec okrem iného je nielen právne, ale hlavne skutkovo pomerne náročná. V predmetnej veci bolo potrebné objasniť niekoľko zásadných otázok: A/ kade ide hranica pozemku vo vzťahu k postavenému plotu, B/ kto je vlastníkom (stavebníkom) plota, či plot je samostatnou vecou, C/ či je potrebné k oprave plotu ohlásenie stavby alebo stavebné povolenie, alebo opraviť plot môžu účastníci konania bez uvedeného,

D/ kto je vlastníkom drevenej stavby a či táto stojí na pozemku navrhovateľov 1/, 2/, 3/ a 4/,....

V sťažnosti právneho zástupcu navrhovateľov v rade 1/ až 4/ zo dňa 30. 9. 2010 sa uvádza, že v konaní pred súdom vznikajú nasledovné prieťahy:

a/ opakovane sa vykonávajú výsluchy tých istých svedkov, b/ opakovane sa vykonávajú ohliadky na mieste samom, c/ opakovane sa nariaďuje znalecké dokazovanie, d/ vypočúvajú sa údajní znalci (ktorí nakoniec znalcami nie sú), čím dáva priestor na zhoršovanie   susedských   vzťahov,   nepriamo   dochádza   k   ovplyvňovaniu   svedkov,   ktorí upravujú svoje svedecké výpovede podľa účelových otázok súd (napr. starosta obce R.). Sám súd v súčasnosti odkladá rozhodnutie vo veci samej a hľadá odpoveď na otázku, „či je plot opraviteľný“.

Táto   otázka   je   podľa   navrhovateľov   1/   až   4/   nepodstatná,   pretože   nech   je   plot v akomkoľvek stupni porušenia, je opraviteľný uvedením do predchádzajúceho stavu. K   bodu   a/   opakovane   sa   vykonávajú   výsluchy   tých   istých   svedkov:   vo   veci   súd vypočul svedkov, ktorých navrhli navrhovatelia aj odporcovia.

Kto a kedy staval predmetný plot neexistuje žiaden písomný dôkaz.

Navrhovateľmi   označení   svedkovia   svojimi   svedeckými   výpoveďami   preukazovali vlastníctvo plota navrhovateľom, odporcami označení svedkovia svedeckými výpoveďami preukazovali vlastníctvo plota odporcom.

V podstate výsluchom svedkov bolo preukázané, že jeden sporný plot v časti základov plota stavali nezávisle na sebe aj navrhovatelia v rade 1/ a 2/ a aj odporkyňa v rade 1/ s prvým manželom, čo však nie je možné.

V záujme odstránenia uvedeného súd vykonal opätovný výsluch niektorých svedkov, avšak bez zásadného výsledku.

K   bodu   b/   opakovane   sa   vykonávajú   ohliadky   na   mieste   samom.   Vo   veci   bola vykonaná ohliadka na mieste samom dva krát.

Prvý   krát   dňa   22.   4.   2009,   za   prítomnosti   účastníkov   konania,   ich   právnych zástupcov, svedkov, kde sa súd na mieste samom oboznámil s predmetom sporu, vypočul prítomných svedkov k predmetu sporu.

Následne uznesením Okresného súdu Žilina 25 C 201/2006-156 zo dňa 9. 4. 2009 bolo   nariadené   znalecké   dokazovanie,   ktorý   znalec   Ing.   M.   K.   mal   v   lehote   60   dní vypracovať znalecký posudok a v rámci znaleckého posudku mal vypracovať geometrický plán na spornú hranicu a iné.

Znalec podal znalecký posudok dňa 30. 10. 2009 a následne bol vytýčený termín pojednávania na deň 12. 1. 2010.

Na uvedenom pojednávaní bol vypočutý znalec, ktorý účastníkom konania vysvetlil skutočnosti   uvedené   v   znaleckom   posudku,   výhrady   voči   znaleckému   posudku   účastníci konania nemali.

Následne   požiadali   účastníci   konania   o   odročenie   pojednávania   za   účelom mimosúdnej dohody, ku ktorej nedošlo.

Následne bol vytýčený nový termín pojednávania na deň 21. 4. 2010, na ktorom okrem   iného   odporcovia   spochybňovali   znalecký   posudok   Ing.   M.   K.,   žiadali   vo   veci vypočuť geodeta Ing. J. Š., ktorý mal zamerať hranicu pozemku a spochybniť znalecký posudok Ing. M. K.

Na pojednávaní dňa 26. 5. 2010 z vyššie uvedeného dôvodu bol vypočutý svedok Ing. J. Š., ktorého svedecká výpoveď vo vzťahu k znaleckému posudku znalca Ing. M. K. nemala zásadný význam (nespochybnila znalecký posudok).

V poradí druhú ohliadku súd vykonal dňa 18. 6. 2010 na mieste samom za účasti účastníkov konania, ich právnych zástupcov, Ing. M. K. a svedka starostu obce Ing. L. G. Účelom tejto ohliadky bolo na mieste samom zamerať hranicu na mieste samom, vykolíkovať a farebne zaniesť predmetnú hranicu, aby súd a aj účastníci konania presne videli a vedeli na mieste samom, kade prechádza sporná hranica.

Na ohliadke bola zároveň zameraná a určená hranica aj v časti drevenej stavby ohľadne   toho,   či   stĺpy   drevenej   stavby   odporcov,   ktoré   držia   zadnú   časť   dreveného prístrešku sú alebo nie sú postavené na pozemku navrhovateľov, na mieste samom bola hranica naviac farebne zanesená.

Predpokladám že hranica je všetkým jasná. Keby súd nevykonal ohliadku na mieste samom dňa 18. 6. 2010, nemal by súd, účastníci konania, ich právni zástupcovia jasno, kade v teréne ide hranica pozemku. Zo samotného znaleckého posudku bez ohliadky na mieste samom, vykolíkovania a vyfarbenia hranice na mieste samom uvedené nebolo možné presne a jednoznačne určiť. K bodu c/ opakovane sa nariaďuje znalecké dokazovanie. Vo veci bolo nariadené len jedno znalecké dokazovanie uznesením Okresného súdu Žilina 25 C 201/2006-156 zo dňa 9. 4. 2009.

Iné znalecké dokazovanie nariadené nebolo. K bodu d/ vypočúvajú sa údajní znalci (ktorí nakoniec znalcami nie sú ). Na pojednávaní dňa 26. 5. 2010 bol vypočutý svedok Ing. J. Š., ktorého svedka žiadali vypočuť odporcovia v rade 1/, 2/, ktorý svedok mal ako geodet zameraním hranice spochybniť znalecký posudok.

Svedecká výpoveď svedka Ing. J. Š. vo vzťahu k znaleckému posudku znalca Ing. M. K. nemala zásadný význam (nespochybnila znalecký posudok).

Aký význam bude mať svedecká výpoveď svedka Ing. J. Š. označeného ako geodeta odporcami som dopredu nemohol vedieť, z opatrnosti súd uvedeného svedka vypočul.»

Právny   zástupca   sťažovateľov   na   vyjadrenie   predsedu   okresného   súdu   reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 2. mája 2011, v ktorom potvrdil, že 29. marca 2011 bol v namietanom konaní okresným súdom vyhlásený rozsudok.

II.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 25 C 201/2006 ústavný súd zistil tento priebeh namietaného konania:

1.   Dňa   22.   decembra   2006   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   sťažovateľov v 1. a 2. rade „na   odstránenie   čiernej   stavby   a   návrhu   na   stanovenie   povinnosti   strpieť vstup na pozemok“.

2.   Dňa   7.   júna   2007   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   na   zaplatenie   súdneho poplatku; túto výzvu adresoval sťažovateľom opätovne 22. júna 2007.

3. Právny zástupca sťažovateľov 26. júla 2007 oznámil okresnému súdu nesúhlas s prerokovaním   veci   bez   nariadenia   pojednávania.   Okresný   súd   vyzval   odporcov   na vyjadrenie k návrhu; vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 20. augusta 2007.

4.   Dňa   23.   januára   2008   sa   uskutočnilo   prvé   pojednávanie   vo   veci,   ktoré   bolo odročené   na   neurčito   pre   účely   predloženia   procesných   návrhov,   ktoré   účastníci v namietanom konaní okresnému súdu navrhujú uskutočniť.

5. Odporcovia doručili 30. januára 2008 okresnému súdu návrh na výsluch svedka.

6. Dňa 6. februára 2008 sťažovateľ v 3. rade a sťažovateľka vo 4. rade požiadali o vstup do namietaného konania.

7.   Dňa   12.   marca   2008   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   sťažovateľov   na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov a 18. marca 2008 bolo okresnému súdu doručené späťvzatie návrhu proti odporcovi v 2. rade.

8. Dňa 30. mája 2008 okresný súd vyzval odporcu v 2. rade oznámiť, či súhlasí so späťvzatím návrhu sťažovateľov proti nemu.

9. Dňa 26. septembra 2008 okresný súd rozhodol o pripustení vstupu sťažovateľa v 3. rade a sťažovateľky vo 4. rade do konania na strane navrhovateľov a zároveň konanie proti odporcovi v 2. rade zastavil.

10. Dňa 2. januára 2009 okresný súd požiadal Správu katastra K. o zapožičanie spisu týkajúceho   sa   sporných   nehnuteľností,   ktorý   bol   okresnému   súdu   doručený   20.   januára 2009.

11. Dňa 4. januára 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. január 2009.

12.   Dňa   20.   januára   2009   právny   zástupca   odporcov   požiadal   o   ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.

13. Dňa 21. januára 2009 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 11. február 2009.

14. Dňa 22. januára 2009 okresný súd dopytoval Obec R. v súvislosti so spornou stavbou, o odstránenie ktorej v návrhu ide.

15. Právny zástupca sťažovateľov 30. januára 2009 doručil okresnému súdu upravený petit.

16. Pojednávanie uskutočnené 11. februára 2009, na ktorom okresný súd pripustil zmenu petitu, bolo odročené na 24. marec 2009.

17.   V   dňoch   13.   februára   2009   a   následne   16.   februára   2009   právny   zástupca sťažovateľov predložil dôkaz a navrhol vypočutie svedka.

18. Dňa 13. marca 2009 okresný súd uložil sťažovateľom a odporcom povinnosť zložiť na účet okresného súdu zálohu na trovy znaleckého dokazovania.

19. Pojednávanie uskutočnené 24. marca 2009 bolo odročené na 22. apríl 2009 na účely ohliadky na mieste samom.

20. Dňa 27. marca 2009 právny zástupca sťažovateľov predložil okresnému súdu ďalšie dôkazy.

21. Dňa 9. apríla 2009 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie a 22. apríla 2009 vykonal ohliadku miesta samého.

22.   Dňa   8.   júna   2009   okresný   súd   vyzval   znalca   na   prevzatie   súdneho   spisu a 11. septembra 2009 ho urgoval na vypracovanie znaleckého posudku. Znalec 9. októbra 2009 okresnému súdu oznámil, že vypracuje znalecký posudok do konca októbra 2009; znalecký posudok bol vypracovaný 29. októbra 2009.

23. Dňa 4. novembra 2009 okresný súd priznal znalcovi znalečné.

24.   Dňa 13.   novembra 2009   okresný   súd zaslal znalecký   posudok   na vyjadrenie právnemu zástupcovi sťažovateľov, ktorý sa k nemu vyjadril 25. novembra 2009.

25. Dňa 12. januára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, na ktorom okresný súd   zamietol   zmenu   návrhu   sťažovateľov   a   pojednávanie   odročil   na   neurčito   na   účely mimosúdneho urovnania sporu.

26. Dňa 20. januára 2010 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa   vyjadril   k   návrhu na mimosúdne urovnanie sporu   v   zmysle výsledkov   pojednávania z 12. januára   2010;   právny   zástupca   sťažovateľov   1.   februára   2010   okresnému   súdu oznámil, že k mimosúdnej dohode nedošlo.

27.   Dňa   26.   januára   2010   podali   sťažovatelia   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní predsedovi okresnému súdu.

28.   Dňa 29.   marca   2010 okresný   súd   vyzval   Obec R.   na poskytnutie   informácií týkajúcich sa stavby, o odstránenie ktorej ide.

29.   Dňa   1.   apríla   2010   právny   zástupca   sťažovateľov   predložil   okresnému   súdu dôkazy.

30. Pojednávanie uskutočnené 21. apríla 2010 okresný súd odročil na 26. máj 2010 na účely vykonania výsluchu svedkov.

31. Dňa 30. apríla 2010 predložil právny zástupca sťažovateľov okresnému súdu listinné dôkazy.

32. Pojednávanie uskutočnené 26. mája 2010 okresný súd odročil na 18. jún 2010 pre účely uskutočnenia ohliadky na mieste samom.

33. Dňa 18. júna 2010 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom.

34. Dňa 30. júna 2010 okresný súd vyzval sťažovateľov a odporcov, aby sa vyjadrili k otázkam, ktoré vyplynuli z ohliadky miesta samého.

35. Okresný súd 12. júla 2010 rozhodol o priznaní znalečného.

36.   Dňa 16.   júla 2010   na výzvu   odpovedal   právny zástupca   sťažovateľov,   ktorý zároveň adresoval predsedovi okresného súdu opätovnú sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní.

37. Dňa 20. júla 2010 okresný súd urgoval obec, aby sa vyjadrila k výzve; starosta obce R. reagoval na výzvu 9. septembra 2010.

38. Dňa 27. septembra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby uviedli svedkov, ktorých   navrhujú   vypočuť,   zároveň   vyzval   zástupcov   obce   R.,   aby   mu   predložili   spis vzťahujúci sa na konanie o povolenie drobných stavieb; títo reagovali na výzvu 8. októbra 2010. Okresný súd vyzval aj Obvodný úrad v Ž., odbor všeobecnej vnútornej správy na zaslanie priestupkových spisov súvisiacich s namietaným konaním.

39. Dňa 19. novembra 2010 okresný súd požiadal Správu katastra K. o zapožičanie spisu súvisiaceho s namietaným konaním a zároveň nariadil pojednávanie na 26. január 2011. 40.   Dňa 26. januára 2011 sa   uskutočnilo pojednávanie,   ktoré bolo odročené na 29. marec 2011 na účely výsluchu svedka.

41. Na pojednávaní konanom 29. marca 2011 okresný súd vyhlásil rozsudok.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v namietanom konaní.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 41/07).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom namietaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na odstránenie stavby a o návrhu na určenie povinnosti strpieť vstup na   pozemok,   konštatuje,   že   po   právnej   stránke   ide   o   štandardnú   občianskoprávnu   vec patriacu   do   rozhodovacej   agendy   všeobecného   súdnictva,   a   preto   namietané   konanie nemožno považovať za právne zložité. Ústavný súd zároveň pripúšťa, že zo skutkového hľadiska je vec zložitejšia, a to najmä s ohľadom na potrebu vykonať časovo náročnejšie dokazovanie, predovšetkým z dôvodu nevyhnutnosti vyriešenia zásadnej otázky týkajúcej sa vlastníctva k predmetnej veci, o ktorú v namietanom konaní ide.

2.   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   je   druhým   kritériom,   ktoré   sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Pokiaľ okresný súd vo svojom vyjadrení poukazuje okrem iného na to, že priebeh konania negatívne ovplyvnili sťažovatelia v súvislosti s požiadavkou úpravy petitu a návrhom na vstup do konania na strane   navrhovateľov   v   3.   a vo   4.   rade,   ústavný   súd   tento   názor   okresného   súdu   síce akceptuje,   avšak   zároveň   poukazuje   na   svoju   štandardnú   judikatúru   (napr.   m.   m. I. ÚS 191/04, IV. ÚS 187/07), podľa ktorej využitie možností daných sťažovateľovi (ako účastníkovi   konania)   procesnými   predpismi   (napr.   zmeny   návrhu)   na   uplatňovanie a presadzovanie   svojho   práva   v   občianskom   súdnom   konaní   spôsobuje   síce   predĺženie priebehu   konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,   dôsledkom   ktorého   sú zbytočné prieťahy, ktoré by bolo možné pripísať na jeho ťarchu.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu v namietanom konaní.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 25 C 201/2006 ústavný súd   zistil,   že   sťažovatelia   vystupujú   v   namietanom   konaní   ako   navrhovatelia   v   1.   až vo 4. rade.

Z   prehľadu   procesných   úkonov   (pozri   časť   II   tohto   nálezu)   vyplýva,   že   postup okresného súdu v namietanom konaní bol v zásade plynulý, v jeho doterajšom priebehu došlo len k niekoľkým obdobiam krátkodobej nečinnosti, ktoré by samy osebe nezakladali dôvod   na   to,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   v namietanom   konaní   došlo   k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd ale vzal do úvahy doterajšiu   dĺžku   namietaného   konania   (návrh   na   začatie   konania   bol   okresnému   súdu doručený 22. decembra 2006 a okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci samej až 29. marca 2011, t. j. po viac ako štyroch rokoch, pozn.) a v súlade so svojou judikatúrou konštatoval, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľná už samotná skutočnosť, aby právna neistota v konaní pred všeobecným súdom nebola odstránená po viac ako štyroch rokoch od jeho začatia,   a to   aj   napriek   tomu,   že   v danom   prípade   ústavný   súd   pripúšťa   určitú   mieru skutkovej zložitosti veci (m. m. napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09).

Ústavný   súd   v súvislosti   s uvedeným   poukazuje   aj   na   námietku   sťažovateľov týkajúcu   sa   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu   v   namietanom   konaní   (opakovaná ohliadka   miesta,   opakované   výsluchy   svedkov),   vo   vzťahu   ku   ktorej   sa   nestotožňuje s odôvodnením zákonného sudcu obsiahnutým v jeho vyjadrení k sťažnosti z 28. novembra 2010. Podľa názoru ústavného súdu neboli uvedené procesné úkony ani s prihliadnutím na skutkovú   zložitosť   veci,   o   ktorú   v danom   prípade   ide,   nevyhnutné   na   riadne   zistenie skutkového stavu a následné odstránenie právnej neistoty účastníkov konania (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Na   tomto   základe   ústavný   súd   rozhodol,   že   okresný   súd   svojím   neefektívnym postupom v namietanom konaní, ktorý spôsobil, že namietané konanie nebolo právoplatne skončené ani po uplynutí viac ako štyroch rokov od jeho začatia, porušil základné právo sťažovateľov   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v   čl.   48   ods.   2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd vyhlásil v namietanom konaní rozsudok vo veci samej na pojednávaní uskutočnenom 29. marca 2011, bolo bez právneho dôvodu, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 201/2006 v ďalšom období postupovať bez zbytočných prieťahov (bod 5 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   žiadali   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 6 739,37 €.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia   tohto   práva,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania pred okresným súdom (viac ako štyri roky) a jeho súčasný stav, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj dôvody,   pre   ktoré   došlo   v   namietanom   konaní   k   zbytočným   prieťahom,   ústavný   súd považoval priznanie sumy 500 € sťažovateľom v 1. a 2. rade v danom prípade za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľ   v   3.   rade   a sťažovateľka   vo   4.   rade   sa   stali   účastníkmi   namietaného konania   až   na   základe   uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn.   25   C   201/2006 z 26. septembra 2008, ktorým tento rozhodol o ich pripustení do namietaného konania na strane navrhovateľov. Za okolností, keď ústavný súd považoval za hlavný dôvod porušenia základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy neprimeranosť doterajšej   dĺžky   namietaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že vo vzťahu k sťažovateľovi v 3. rade a sťažovateľke vo 4. rade (ktorí sa stali účastníkmi namietaného konania po takmer dvoch   rokoch   od jeho začatia, pozn.) bude primerané priznať každému z nich finančné zadosťučinenie v sume po 250 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Ústavný   súd   pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2009, ktorá bola 721,40 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2010. Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ktoré boli vykonané pri spoločnom zastupovaní štyroch sťažovateľov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 120,23 €, pri vykonaní dvoch úkonov právnej služby za štyri spoločne zastupované osoby by potom odmena predstavovala sumu 961,84 €, avšak po jej znížení o 50 % aplikáciou § 13 ods. 2 vyhlášky ju ústavný súd ustálil na sumu 480,92 €. Paušálna náhrada výdavkov (tzv. režijný paušál) bola priznaná za každý úkon právnej   služby   v zmysle   §   16   ods.   3   vyhlášky   v   celkovej   sume   57,68   €   (2-krát   4-krát 7,21 €). Odmena spolu s paušálnou náhradou výdavkov predstavujú po zvýšení o 19 % daň z pridanej   hodnoty   podľa   §   18   ods.   3   vyhlášky   (t.   j.   o   sumu   102,33   €)   celkovú   sumu 640,93 €.

Z uvedených dôvodov preto ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť sťažovateľom trovy konania na účet ich právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v sume 640,93 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2011