znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 41/2010-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. L., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení so základným právom vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s právom pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   v   konaní   o jeho   opakovanom podnete vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 250/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. L. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra 2009 doručená sťažnosť Ing. A. L. (ďalej len „sťažovateľ), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení so základným právom vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právom pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   postupom   Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   v   konaní   o jeho opakovanom podnete vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 250/09.

Sťažnosť sťažovateľa vychádza z tohto uvedeného skutkového stavu:„Sťažovateľ   je   vlastníkom   nehnuteľností   v   k. ú.   O.,   ktorých   sa   týkajú   pozemkové úpravy v k. ú. O.

Obvodný   pozemkový   úrad   Košice - okolie   nariadil   rozhodnutím   sp. zn. 2005/01467/Lu zo dňa 19. 5. 2005 pozemkové úpravy v k. ú. O.

Rozhodnutím   Obvodného   pozemkového   úradu   Košice - okolie   sp. zn.   2006/01384 zo dňa 27. 12. 2006 boli schválené úvodné podklady – register pôvodného stavu.

Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Košice - okolie sp. zn. 2007/01001/Lu zo dňa 1. 8. 2007 boli schválené všeobecné zásady funkčného usporiadania územia. Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie zadal vypracovanie projektu pozemkových úprav, ktorý bol vypracovaný a doručený združeniu účastníkov dňa 25. 7. 2008 a zverejnený v obci O. od 25. 7. 2008 do 25. 8. 2008.

Sťažovateľovi   bol   doručený   výpis   z   registra   nového   stavu   a   grafické   zobrazenie navrhovaného umiestnenia nových parciel.

Listom   zo   dňa   19. 8. 2008   podal   sťažovateľ   námietky   k   predloženému   projektu pozemkových   úprav   O.,   v   ktorých   poukázal   na   to,   že   už   pri   prerokovaní   návrhov a požiadaviek na určenie nových pozemkov, ktoré sa uskutočnilo dňa 3. 4. 2008, vzniesol svoje požiadavky na umiestnenie pozemkov a iné a že na tomto prerokovaní bola dohodnutá akceptácia jeho požiadaviek.

Na deň 14. 10. 2008 bolo zvolané prerokovanie písomných námietok. So zreteľom na skutočnosti uvádzané v zápisnici sťažovateľ trvá na tom, že nedošlo k prerokovaniu jeho námietok.

Krajský pozemkový úrad Košice dňa 18. 10. 2008 pod sp. zn. A/2008/00368 vydal rozhodnutie,   ktorým   námietke   uvedenej   pod   bodom   1   námietok   zo   dňa   19. 8. 2008 nevyhovel. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský pozemkový úrad považoval   námietky   uvedené   pod   bodom   2,   3,   4   a   5   za   prerokované,   a   preto   sa   nimi vo svojom   rozhodnutí   nezaoberal.   Toto   rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť   dňa 22. 12. 2008.“

Keďže   sťažovateľ „bol   a   aj   je   presvedčený   o   tom,   že   rozhodnutím   Krajského pozemkového   úradu   Košice   zo   dňa   18. 10. 2008   pod   sp. zn.   A/2008/00368   a postupom, ktorý   mu   predchádzal,   boli   porušené   jeho   práva   účastníka   konania   o pozemkových úpravách, ktoré mu vyplývajú tak z tohto zákona, ako aj zo Zákona o správnom konaní, podal dňa 24. 4. 2009 podnet na podanie protestu prokurátora na Krajskej prokuratúre v Košiciach“.

O vybavení tohto podnetu informovala Krajská prokuratúra v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) sťažovateľa listom č. k. Kd 169/09-10 z 3. júla 2009, ktorým mu oznámila, že vzhľadom na to, že „námietky Ing. A. L. uvedené v liste pod bodmi č. 2-5 boli...   vzaté   späť   a   nevybavená   zostala   len   námietka   uvedená   pod   bodom   č. 1,   OPÚ (Obvodný pozemkový úrad Košice-okolie, pozn.) postupoval správne, keď túto ako jedinú v zmysle... § 13 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách predložil na rozhodnutie KPÚ-u (krajský pozemkový úrad, pozn.). Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor krajskej prokuratúry považoval postup Obvodného pozemkového úradu   Košice-okolie (ďalej   len „obvodný   pozemkový   úrad“)   pri   prerokovaní   sťažovateľových   námietok,   ako   aj   postup a rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Košiciach (ďalej len „krajský pozemkový úrad“)   sp. zn.   A/2008/00368   z   18.   októbra   2008   (ďalej   len   „rozhodnutie   krajského pozemkového úradu z 18. októbra 2008“) za správny a zákonný.

Proti spôsobu vybavenia podnetu krajskou prokuratúrou podal sťažovateľ generálnej prokuratúre opakovaný podnet z 27. júla 2009, v ktorom žiadal, aby generálny prokurátor Slovenskej republiky vydal záväzný pokyn prokurátorke krajskej prokuratúry na podanie protestu prokurátora v súlade s § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) proti rozhodnutiu krajského pozemkového   úradu   z   18.   októbra   2008.   Generálna   prokuratúra   prípisom   č. k. VI/2 Gd 250/09-7 z 29. septembra 2009 oznámila sťažovateľovi, že „... v danej veci nebol zistený žiadny dôvod na ingerenciu prokuratúry v rámci jej netrestnej pôsobnosti v zmysle § 31   ods. 2,   § 35   ods. 2   zákona   č. 153/2001   o   prokuratúre.   Týmto   považujem   Váš opakovaný podnet na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky za vybavený.“.

Sťažovateľ ďalej cituje záver generálnej prokuratúry vyjadrený v jej upovedomení z 29. septembra 2009, podľa ktorého «v danej veci bola o prerokovaní námietok č. 1 až 5 podaných Ing. A. L. spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, že námietky boli prerokované dňa 14. 10. 2008 na obecnom úrade O. s tým, že ich podávateľovi boli ozrejmené relevantné skutočnosti projektu pozemkových úprav, v dôsledku čoho tento zobral späť námietky č. 2 až 5 a zotrval na požiadavke, aby o jeho námietke č. 1 rozhodol Krajský pozemkový úrad v Košiciach. Ing. A. L. svojím podpisom potvrdil správnosť predmetnej zápisnice, pričom vážnosť a dobrovoľnosť tohto aktu nebola z jeho strany doposiaľ spochybnená. Na základe uvedeného   preto   predmetom   rozhodovania   zo   strany   Krajského   pozemkového   úradu v Košiciach v rámci konania č. A/2008/00368 mohla byť len námietka Ing. A. L. č. 1. Vaše tvrdenie o tom, že riešenie námietok Ing. A. L. opísané v príslušnej zápisnici nemalo „nijaký vzťah k skutočnému obsahu jeho námietok č. 2-5“ je v nadväznosti na uvedené právne irelevantné a vnútorne logicky ambivaletné». Uvedený záver je podľa sťažovateľa krajne arbitrárny a taký, ktorým mu bola odmietnutá ochrana jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ktorým bolo zasiahnuté do jeho práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu.

Sťažovateľ   taktiež   tvrdí,   že «listom   zo   dňa   19. 8. 2008   podal...   námietky k predloženému   projektu   pozemkových   úprav   O.,   v   ktorých   poukázal   na   to,   že   už   pri prerokovaní návrhov a požiadaviek na určenie nových pozemkov, ktoré sa uskutočnilo dňa 3. 4. 2008,   vzniesol   svoje   požiadavky   na   umiestnenie   pozemkov   a   iné   a   že   na   tomto prerokovaní bola dohodnutá akceptácia jeho požiadaviek.

V   súvislosti   s   tým   si   sťažovateľ   dovoľuje   poukázať   na   zápisnicu   z   prerokovania návrhu a požiadaviek na určenie nových pozemkov, kde v časti Vyjadrenie vlastníka je na jednej strane zakrúžkované vyjadrenie súhlasím, čo môže znamenať, že vlastník súhlasil s navrhovaným   umiestnením   nových   pozemkov,   na   druhej   strane   je   v   časti   nesúhlasu uvedené: „Zlúčiť novonavrhované parcely pracovné číslo 1549 a 1688 do jednej parcely a umiestniť do susedstva s bratom F. L.“.

V   námietkach   k   predloženému   projektu   pozemkových   úprav   sťažovateľ   vyjadril sedem námietok, z ktorých námietka č. 6 a 7 obsahovali požiadavky na vytýčenie hraníc pozemkov   a   na   predloženie   máp   doterajšieho   stavu   pozemkov,   pomocou   ktorých   bola vypracovaná mapa.

Námietky pod bodom č. 1, 2, 3, 4, 5 sa týkali delenia, zlučovania a umiestňovania konkrétnych parciel.

Na deň 14. 10. 2008 bolo zvolané prerokovanie písomných námietok. V uvedenej zápisnici, ktorá neobsahuje znenie námietky, sa ako riešenie námietky uvádza,   že námietka   (nie   je   zrejmé,   o   ktorej   z uvedených   7,   resp.   5   námietok)   je   táto skutočnosť konštatovaná, bola prerokovaná so zhotoviteľom projektu pozemkových úprav v k. ú. O. Ďalej v časti nazvanej „Riešenie námietok“ je uvedené, že nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané k pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. V uvedenej časti zápisnice   je   ďalej   uvedené,   že   výmera   nových   pozemkov   je   100   %,   hodnota   nových pozemkov je 107,49 %.

Podľa tejto zápisnice vyjadrenie vlastníka na tomto prerokovaní bolo v tom zmysle, že berie späť svoju námietku projektu pozemkových úprav v bodoch 2, 3, 4, 5 a nesúhlasí s umiestnením novej parcely 1548 tak, ako ju navrhol zhotoviteľ projektu.

Podľa   tejto   zápisnice   záverom   rokovania   bolo,   že   vlastník   –   sťažovateľ   trvá na námietke uvedenej v bode 1.

Predovšetkým   sťažovateľ   trval   a   aj   trvá   na   tom,   že   prerokovanie   jeho   námietok nezodpovedalo obsahu zápisnice.

Sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že riešenie námietky (správne „námietok“) tak ako je uvedené v zápisnici prerokovania písomnej námietky, nemá nijaký vzťah k skutočnému obsahu jeho námietok uvedených pod bodom 2, 3, 4 a 5.

Sťažovateľ nepodával námietku vo vzťahu k výmere nových pozemkov, ani k hodnote nových pozemkov, ale jeho označené námietky sa týkali, ako už bolo uvedené, zlučovania, oddeľovania a umiestnenia parciel.

So zreteľom na uvedené je potrebné konštatovať, že k prerokovaniu týchto námietok dňa 14. 10. 2008 nedošlo...

Je zrejmé, že ani Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie, ani Krajský pozemkový úrad Košice sa neriadili citovanými zákonnými ustanoveniami.

Predovšetkým pri prerokovaní námietok dňa 14. 10. 2008 Obvodný pozemkový úrad nepostupoval   v   súlade   s   ustanovením   § 3   Správneho   poriadku,   keďže   predmetom „prekovania písomnej námietky“ v skutočnosti neboli námietky sťažovateľa.

Pokiaľ   Zákon   o   pozemkových   úpravách   ustanovuje   povinnosť   Obvodného pozemkového úradu prerokovať podané námietky, zabezpečuje tým vlastníkovi pozemkov, ktorých sa pozemkové úpravy týkajú, ochranu pred neoprávneným zasahovaním do jeho vlastníckych práv. Je potrebné mať na zreteli, že v rámci pozemkových úprav dochádza k procesu,   v   ktorom   sa   vlastníkom   v   skutočnosti   odníma   vlastnícke   právo   k   určitým nehnuteľnostiam, alebo ich spoluvlastnícke podiely, a naopak, nadobúdajú vlastnícke právo k iným nehnuteľnostiam a to na základe rozhodnutia štátneho orgánu....

Vo veci sťažovateľa však prerokovanie námietok nielenže nesplnilo svoj cieľ, ale v skutočnosti sa ani nezrealizovalo.

Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie sa námietkami vlastníka – teda sťažovateľa na ich prerokovaní v skutočnosti nezaoberal.

V tejto súvislosti je nepodstatné, či v zápisnici z tohto prerokovania je uvedené, že vlastník zobral námietky pod bodom 2, 3, 4, 5 späť, keďže prerokovanie ako celok nesplnilo svoj účel a ani obsahom nezodpovedalo zmyslu a poslaniu prerokovania námietok. V napadnutom rozhodnutí Krajský pozemkový úrad Košice uvádza: „Správny orgán námietky   prerokoval   s   namietajúcim   dňa   14. 10. 2008.   Nakoľko   túto   námietku   OPÚ nevybavil odstúpil ju v zmysle § 13 ods. 4 Zákona o pozemkových úpravách na rozhodnutie na KPÚ.“.

Napadnuté rozhodnutie krajského pozemkového úradu je teda výsledkom konania, ktoré   bolo   v   rozpore   s   citovanými   zákonnými   ustanoveniami,   navyše   odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uvádza skutočnosti, ktoré, ako vyplýva z vyššie uvedených údajov, nie sú pravdivé.

Keďže   zákon   o   pozemkových   úpravách   rozhodnutie   o   námietkach   krajským pozemkovým úradom podmieňuje prerokovaním námietok obvodným pozemkovým úradom, Krajský   pozemkový   úrad   Košice   nebol   o   námietke   sťažovateľa   oprávnený   rozhodovať, keďže do   jeho   rozhodnutia   nedošlo   k   prerokovaniu   námietok   sťažovateľa   spôsobom zodpovedajúcim zákonu.».

Odvolávajúc sa   na   uvedené   sťažovateľ   navrhol,   aby ústavný   súd   po   prijatí   jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že:

„Právo sťažovateľa

- na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

-   v   spojení   s   právom   vlastniť   majetok   podľa   čl. 20   ods. 1   Ústavy   Slovenskej republiky,

- v spojení s právom pokojne užívať majetok a s právom nebyť zbavený majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

bolo   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   vo   veci   sp. zn. VI/2 Gd 250/09 porušené.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej republiky pokračovať v porušovaní namietaného práva sťažovateľa.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vracia   vec   sp. zn.   VI/2 Gd 250/09   Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Sťažovateľ k sťažnosti okrem iného pripojil:

- prípis obvodného pozemkového úradu zo 14. júla 2008, ktorým mu bolo doručené grafické zobrazenie navrhovaného umiestnenia nových parciel a výpis z registra nového stavu   s   poučením,   že   môže   do   30   dní   od   doručenia   alebo   ich   zverejnenia   podať   proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu námietku podľa § 13 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových   úradoch,   pozemkovom   fonde   a   o   pozemkových   spoločenstvách   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“),

- písomné námietky č. 1 až 7 proti predloženému projektu pozemkových úprav O. z 19. augusta 2008,

- zápisnicu z prerokovania písomnej námietky proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu v obvode projektu pozemkových úprav v k. ú. O. zo 14. októbra 2008, v ktorej je uvedené, že sťažovateľ „berie späť svoju námietku k projektu   PPU   O.   v   bodoch   2.,   3.,   4.,   5.   Po   prekonzultovaní   a   vysvetlení   návrhu rozdeľovacieho plánu nesúhlasí s umiestnením novej parcely č. 1548 tak, ako ju navrhol zhotoviteľ projektu... /bod 1. námietky/.“,

-   rozhodnutie   krajského   pozemkového   úradu   z   18.   októbra   2008,   ktorým   nebolo vyhovené námietke sťažovateľa uplatnenej v bode 1, s vyznačenou doložkou právoplatnosti 22. december 2008,

-   podnet   na   podanie   protestu   prokurátora   z   24.   apríla   2009   adresovaný   krajskej prokuratúre, ktorý je argumentačne v podstate totožný s obsahom ústavnej sťažnosti,

- odpoveď krajskej prokuratúry sp. zn. Kd 169/09 z 3. júla 2009, že tento podnet odkladá z dôvodu, že postup obvodného pozemkového úradu aj krajského pozemkového úradu pri prerokovaní námietok sťažovateľa považuje za zákonný a správny,

- opakovaný podnet sťažovateľa z 27. júla 2009 adresovaný generálnej prokuratúre, ktorý   okrem   zásadných   argumentov   obsiahnutých   v   pôvodnom   podnete   neobsahuje nič nové,

-   odpoveď   generálnej   prokuratúry   sp. zn.   VI/2 Gd 250/09   z   29.   septembra   2009 na „opakovaný podnet“ sťažovateľa, že vo veci sťažovateľa nebol zistený dôvod na zásah prokuratúry v zmysle zákona o prokuratúre.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   pričom   nesplnenie   niektorej   z   nich   má   za   následok odmietnutie   sťažnosti   už   pri   jej   predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa   tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   namietaným   rozhodnutím   alebo   iným   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   alebo   z   iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   treba   považovať   takú   sťažnosť,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (napr. II. ÚS 237/05, IV. ÚS 247/05, I. ÚS 138/09).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých využitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. To znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   práva   poskytuje.   Preto   pri   predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv a slobôd ústavný súd vždy skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne prostriedky na ochranu týchto práv.

1.   Podľa   poučenia   obsiahnutého   v   rozhodnutí   krajského   pozemkového   úradu z 18. októbra 2008 bolo „proti tomuto rozhodnutiu... prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší KPÚ. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov a nadobudnutí právoplatnosti.“.

Sťažovateľ nepodal proti rozhodnutiu krajského pozemkového úradu z 18. októbra 2008   riadny   opravný   prostriedok   (odvolanie)   a v dôsledku   toho   už   ani   nemohol   podať žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu [§ 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] na všeobecnom súde. Podmienkou podania takejto žaloby   je   totiž   vyčerpanie   riadnych   opravných   prostriedkov,   ktoré   sa   proti   rozhodnutiu správneho orgánu vydanému v správnom konaní pripúšťajú (§ 247 ods. 2 OSP).

V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   uvádza,   že   v   konkrétnych   okolnostiach prerokúvanej   veci   mal   sťažovateľ   predovšetkým   využiť   všetky   právne   prostriedky smerujúce   k   ochrane   jeho   označených   práv,   avšak   tak   neurobil.   Až   4   mesiace   po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia krajského pozemkového úradu z 18. októbra 2008 sa z dôvodu, že „bol presvedčený o tom, že rozhodnutím Krajského pozemkového úradu Košice zo dňa 18. 10. 2008... a postupom, ktorý mu predchádzal, boli porušené jeho práva účastníka konania o pozemkových úpravách, ktoré mu vyplývajú tak z tohto zákona, ako aj zo   Zákona   o   správnom   konaní...“,   obrátil   s   podnetom   na   podanie   protestu   na   krajskú prokuratúru.

Hoci sťažnosť formálne smeruje proti postupu generálnej prokuratúry v súvislosti s vybavením   sťažovateľovho   opakovaného   podnetu   z   27.   júla   2009,   sťažovateľ   ňou v skutočnosti   sleduje   preskúmanie   a   zmenu   rozhodnutia   krajského   pozemkového   úradu z 18. októbra 2008, ako aj postupu obvodného pozemkového úradu pri prerokovaní svojich námietok.

Sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   predstavuje   prostriedok   ultima   ratio   a   je nástrojom   ochrany   základných   práv   a   slobôd   nastupujúcim   až   po   vyčerpaní   všetkých dostupných   efektívnych   prostriedkov   na   ochranu   uplatniteľných   v   zhode   so   zákonom v systéme orgánov verejnej moci.

Opravnými   prostriedkami   alebo   inými   právnymi   prostriedkami,   ktoré   zákon na ochranu   základných   práv   alebo   slobôd   sťažovateľovi   účinne   poskytuje   a na použitie ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov   a   ktorými   zákon   o ústavnom   súde podmieňuje prípustnosť sťažnosti (§ 53 ods. 1), sa rozumejú riadne opravné prostriedky, niektoré   mimoriadne   opravné prostriedky   a iné procesné   prostriedky   na ochranu   práva, s uplatnením ktorých je spojené začatie súdneho, správneho alebo iného právneho konania. V súlade so zásadou subsidiarity musí teda sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpať všetky opravné alebo iné právne prostriedky, pričom musí predchádzajúce procesné   prostriedky,   ktoré   sú   ovládané   dispozitívnou   zásadou,   uplatniť   efektívne. Sťažovateľovi   nebolo   dané   na   výber,   aký   opravný   prostriedok   na ochranu   svojich   práv využije (či podá odvolanie alebo podnet prokuratúre) bez zachovania inštančnosti postupu. Ak   existuje   prípustný   riadny   opravný   prostriedok,   ktorý   je   v dispozícii   sťažovateľa, a sťažovateľ   tento   efektívne   nevyčerpá,   potom   je   potrebné   sťažnosť   odmietnuť   pre   jej neprípustnosť.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa s poukazom na § 53 ods. 1 zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   predovšetkým   ako   neprípustnú   (§ 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde).

2. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho označených práv došlo postupom generálnej prokuratúry v konaní o jeho opakovanom podnete vedenom pod sp. zn. IV/2 Gd 250/09, výsledkom ktorého bolo upovedomenie z 29. septembra 2009, ktoré je podľa jeho názoru krajne arbitrárne a také, ktorým mu bola odmietnutá ochrana jeho označených práv.

Sťažovateľ   argumentuje,   že   rozhodnutím   krajského   pozemkového   úradu z 18. októbra 2008 došlo k porušeniu § 3, § 32 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), a trvá na tom, že prerokovanie   jeho   námietok   uplatnených   v   podaní   z   19.   augusta   2008   nezodpovedalo obsahu zápisnice spísanej 14. októbra 2008 a nielenže nesplnilo svoj cieľ, ale v skutočnosti sa ani nezrealizovalo, pretože obvodný pozemkový úrad sa nimi v skutočnosti nezaoberal. Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že   ako   v   podnete,   tak   aj   v   opakovanom   podnete   poukázal na porušenie   Správneho   poriadku   v   postupe   a   rozhodnutiach   obvodného   pozemkového úradu   a   krajského   pozemkového   úradu,   avšak   ochrana   prostredníctvom   generálnej prokuratúry mu poskytnutá nebola.

Základné právo podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   zaručuje, že každý   sa   môže   domáhať zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde a v prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne   Slovenskej   republiky.   Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   je   nepochybne   aj   právo   dotknutej   osoby   požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu   (§ 31 ods. 2 a   § 34   ods. 2   zákona   o prokuratúre),   pričom   tomuto právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných   orgánov   prokuratúry   zákonom   ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry   jeho   podnetu   (podaniu)   vyhoveli   (m. m.   I. ÚS 40/01,   II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06).

Podľa   § 31   zákona   o   prokuratúre   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   vykonanie   ktorých   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa   § 32   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať   na ktorejkoľvek prokuratúre.   Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   ďalší   opakovaný podnet   v   tej   istej   veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Po   preskúmaní   sťažnosti   sťažovateľa   a   s   prihliadnutím   na   obsah   pripojených písomností uvedených v II. časti odôvodnenia je ústavný súd toho názoru, že generálna prokuratúra sa námietkami uvedenými v opakovanom podnete sťažovateľa v napadnutom konaní dostatočne zaoberala a o spôsobe preskúmania jeho pôvodného podnetu ho riadne vyrozumela.

Generálna   prokuratúra   v   odpovedi   z   29.   septembra   2009   vo   vzťahu   k   predmetu podnetu   sťažovateľa   uviedla,   že   ak   v   katastrálnom   území   O.   ide   o   pozemkové   úpravy nariadené obvodným pozemkovým úradom podľa § 8 zákona o pozemkových úpravách z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, vzťahoval sa na prerokovanie prípadných   námietok   podaných   proti   projektu   pozemkových   úprav   a   výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu režim upravený v § 13 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách, podľa ktorého obvodný pozemkový úrad prerokuje námietky do 90 dní odo dňa ich doručenia so združením účastníkov a účastníkmi. Ak   sa   námietky   pri   prerokúvaní   nevybavia,   obvodný   pozemkový   úrad   ich   predloží na rozhodnutie krajskému pozemkovému úradu, ktorý o nich rozhodne.

Ďalej generálna prokuratúra v odpovedi z 29. septembra 2009 uvádza, že zo strohej zákonnej úpravy (§ 13 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách, pozn.) vyplýva «povinnosť obvodného pozemkového úradu prerokovať podané námietky aj s ich podávateľom   ako účastníkom konania. Námietky predstavujú osobitnú formu podania v zmysle § 19 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a § 30 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách.   Prerokovanie   námietok   slúži   i   vysvetleniu   zmyslu   navrhovaného   projektu pozemkových úprav dotknutým vlastníkom pozemkov – podávateľom námietok v obvode pozemkových   úprav   v   nadväznosti   na   ich   celkový   účel   vyjadrený   v   § 1   ods. 1   zákona o pozemkových   úpravách.   Výsledkom   takéhoto   prerokovania   môže   byť   vybavenie   alebo nevybavenie   námietok.   Pod   vybavením   námietok   možno   pri   použití   logického   výkladu rozumieť stav, keď buď obvodný pozemkový úrad námietkam vyhovie a tieto zapracuje do projektu   pozemkových   úprav,   resp.   umiestňovacieho   a   vytyčovacieho   plánu   alebo podávateľ   od   svojich   námietok   upustí.   V   tejto   súvislosti   si   je   potrebné   uvedomiť,   že podávateľ   námietok   má   nárok   len   na   ich   prerokovanie   pred   obvodným   pozemkovým úradom, nie však už i nárok, aby jeho námietkam bolo vyhovené. Upustenie od námietok môže mať podobu akceptácie projektu pozemkových úprav prípadne i podobu späťvzatia námietok zo strany účastníka konania. Ak obvodný pozemkový úrad nemieni námietkam vyhovieť a ich podávateľ na nich trvá, teda dôjde k nevybaveniu námietok, rozhodne o nich krajský pozemkový úrad.

V danej veci bola o prerokovaní námietok č. 1 až 5 podaných Ing. A. L. spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, že námietky boli prerokované dňa 14. 10. 2008 na obecnom úrade   O.   s tým,   že   ich   podávateľovi   boli   ozrejmené   relevantné   skutočnosti   projektu pozemkových   úprav,   v   dôsledku   čoho   tento   zobral   späť   námietky   č. 2   až   5   a   zotrval na požiadavke, aby o jeho námietke č. 1 rozhodol Krajský pozemkový úrad v Košiciach. Ing. A.   L.   svojím   podpisom   potvrdil   správnosť   predmetnej   zápisnice,   pričom   vážnosť a dobrovoľnosť   tohto   aktu   nebola   z   jeho   strany   doposiaľ   spochybnená.   Na základe uvedeného   preto   predmetom   rozhodovania   zo   strany   Krajského   pozemkového   úradu v Košiciach v rámci konania č. A/2008/00368 mohla byť len námietka Ing. A. L. č. 1. Vaše tvrdenie o tom, že riešenie námietok Ing. A. L. opísané v príslušnej zápisnici nemalo „nijaký vzťah k skutočnému obsahu jeho námietok č. 2 až 5“, je v nadväznosti na uvedené právne irelevantné a vnútorne logicky ambivalentné. Zápisnica o prerokovaní námietok zo dňa 14. 10. 2008   je   jednoznačným   a   procesne   konformným   dokladom   svedčiacim   o   tom,   že námietky   Ing.   A.   L.   boli   riadne   prerokované   v súlade   so   znením   § 13   ods. 4   zákona o pozemkových úpravách. Zároveň si je potrebné uvedomiť i to, že k späťvzatiu námietok, tak   ako   k späťvzatiu   akéhokoľvek podania,   môže dôjsť   v akomkoľvek   štádiu   správneho konania do právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Námietky podané podľa § 13 ods. 2 zákona o   pozemkových   úpravách   proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu teda môžu byť podávateľom vzaté späť aj pred ich prerokovaním s obvodným pozemkovým úradom.

Pre úplnosť je nutné dodať i to, že prokurátor pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy   vychádza   predovšetkým   z   obsahu   príslušných administratívnych   spisových   materiálov,   pričom   nie   je   oprávnený   vykonávať   v   rámci i preskúmavaných   vecí   nejaké   nové   dokazovanie,   nakoľko   toto   prináleží   výlučne   len samotným správnym orgánom – orgánom verejnej správy v zmysle § 34 ods. 4 správneho poriadku.

Nakoľko   teda   rozhodnutie   Krajského   pozemkového   úradu   v   Košiciach č. A/2008/00368 zo dňa 18. 10. 2008 má nesporne oporu v príslušnom administratívnom spise Obvodného pozemkového úradu v Košiciach – okolí, možno konštatovať, že Krajská prokuratúra v Košiciach vybavila Váš podnet zo dňa 24. 4. 2009 plne v súlade so zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Na základe vyššie uvedeného v danej veci nebol zistený žiadny dôvod na ingerenciu prokuratúry v rámci jej netrestnej pôsobnosti v zmysle § 31 ods. 2,   § 35 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Týmto   považujem   Váš   opakovaný   podnet   na   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej republiky za vybavený.».

Ústavný súd konštatuje, že postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní podnetu sťažovateľa bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre. Je nepochybné, že generálna prokuratúra sa predmetom podnetov sťažovateľa zaoberala, pričom svoj názor zaujala   v   už   citovanej   odpovedi,   ktorú   mu   zaslala.   To,   že   generálna   prokuratúra sťažovateľovi neodpovedala v súlade s jeho predstavami a názormi, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní odmietol aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2010