znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 41/03-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2003 predbežne prerokoval sťažnosť J. G., bytom K., ktorou namieta porušenie jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 S 110/99 z 31. mája 2001 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 So 192/01 zo 6. decembra 2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. G. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára 2003 doručená sťažnosť J. G., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie jeho základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   a   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 S 110/99 z 31. mája 2001 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 So 192/01 zo 6. decembra 2001.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   namietal,   že   krajský   súd   a najvyšší   súd   spôsobili prieťahy v konaní a postupom súdov malo dôjsť aj k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu.   Namieta   skutočnosť,   že   krajský   súd   a najvyšší   súd   neakceptovali   jeho námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu JUDr. P., ktorá v tejto veci nemala konať.

Sťažovateľ uvádza, že „vyčerpal všetky účinné a dostupné vnútroštátne prostriedky nápravy, ktoré mi dáva k dispozícii slovenský právny poriadok“.

Z týchto dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd uznesením zrušil napadnuté rozsudky   a vec   vrátil   krajskému   súdu   na   nové   konanie   a aby   jeho   zdravotný   stav   bol posúdený nestranným znalcom z príslušného odboru medicíny.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh vrátane   sťažnosti   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonnou podmienkou prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov ustanovenej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Rozsudok krajského súdu sp. zn. 3 S 110/99 z 31. mája 2001 v spojení s rozsudkom najvyššieho   súdu   sp.   zn.   2   So   192/01   zo 6.   decembra   2001   nadobudol   právoplatnosť 30. januára 2002.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,   ktorým   mali   byť   porušené   základné   práva   sťažovateľa,   a deň   doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 10. februára 2003, je možné uzavrieť, že lehota stanovená na tento   druh   konania   pred   ústavným   súdom   sťažovateľovi   bez   akýchkoľvek   pochybností uplynula skôr, než podal túto sťažnosť.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť navrhovateľa podľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2003