znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 409/2012-65

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   PhDr.   B.   K.,   B.,   a mal.   R.   K.,   V.,   zastúpeného zákonným   zástupcom   otcom   –   JUDr.   PhDr.   B.   K.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 14, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s namietaným porušením čl. 1 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného   súdu   Bratislava   V v konaní   o návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia vedenom pod sp. zn. 22 P 121/2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. PhDr. B. K. a mal. R. K. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2012 doručená sťažnosť JUDr. PhDr. B. K., B. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), a maloletého R. K., V. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“; spoločne aj „sťažovatelia“), zastúpeného zákonným zástupcom otcom – JUDr. PhDr. B. K., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 14, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s namietaným porušením čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods.   1   a   čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) v spojení s namietaným porušením čl. 1 a čl. 17 dohovoru, ako aj práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a čl. 35   Dohovoru   o právach   dieťaťa   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V (ďalej   len „okresný súd“) v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vedenom pod sp. zn. 22 P 121/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovatelia namietajú porušenie svojich v sťažnosti označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa, ku ktorým malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní tým, že okresný súd „nevykonal súdnu právomoc   a nerozhodol   o predmetnom   návrhu   v zákonom   stanovenej   lehote   7   dní   od doručenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia“, v dôsledku čoho „nečinnosťou súdu, t. j. nekonaním vo veci predmetného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a nevykonaním   súdnej   právomoci   v zákonom   presne   stanovenej   lehote   (§   75   ods.   5 Občianskeho súdneho poriadku), na vykonanie ktorej má sťažovateľ – účastník občianskeho súdneho konania právny nárok, došlo k zásahu do základných práv a slobôd – k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa a maloletého dieťaťa sťažovateľa“.

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uvádzajú: „V dôsledku protizákonnej a protiústavnej manipulácie súdneho konania začatého dňa 13. 04. 2012 na základe predmetného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia došlo   k porušeniu   základných   práv   sťažovateľa   maloletého   dieťaťa   sťažovateľa,   ktorá spočívala vo výkone súdnej právomoci sudkyňou v rozpore so zákonom:

-keď   nebol   zo   strany   súdu   uskutočnený   výkon   súdnej   právomoci   vo   veci predmetného   návrhu   v zákonom   presne   stanovenej,   časovo   ohraničenej a uzavretej   lehote,   a bolo   vydané   iba   zmätočné   uznesenie   Okresného   súdu Bratislava   V zo   dňa   18.   04.   2012   o podmienkach   konania   –   o postúpení predmetného návrhu z dôvodu údajnej miestnej nepríslušnosti súdu, čím rovnako odmietol   miestne   príslušný   súd   Okresný   súd   Bratislava   V   sťažovateľovi a maloletému dieťaťu sťažovateľa právo na súdnu ochranu práv,

-a to v súčinnosti s porušením nezávislosti a nestrannosti súdneho konania v rámci práva   na   súdnu   ochranu   realizovaného   predmetným   návrhom,   čo   dokazuje odôvodnenie   uvedeného   zmätočného   uznesenia   o podmienkach   konania,   ktoré bolo   v rozpore   so   zákonom   a preukázalo   ovplyvňovanie   súdu   odporkyňou v rozpore s predpismi o priebehu súdneho konania.

Neposkytnutím predbežnej ochrany základných práv maloletého dieťaťa sťažovateľa v zmysle návrhu na nariadenie predbežného opatrenia doručeného sťažovateľom (otcom dieťaťa) miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V, Slovenská republika v rozpore so zákonmi SR, Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je viazaná SR, umožnila nahradiť parentes potestat (rodičovskú moc) na strane otca dieťaťa, ktorú realizoval sťažovateľ (otec dieťaťa) výkonom rodičovských práv a povinností v súlade so zákonmi SR, Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach   a základných   slobodách,   mocou   spoločnosti   –   societas   potestas   (mocou Náboženskej   spoločnosti   Jehovových   svedkov),   ktorej   ideologické   princípy   ohrozujú a porušujú základné práva maloletého dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa – rodiča......   práva   a slobody   jedného   subjektu   práva,   t.   j.   sloboda   náboženského   vyznania a viery   matky   dieťaťa   (členky   Náboženskej   spoločnosti   Jehovových   svedkov)   nie   je nadradená právam a slobodám maloletého dieťaťa sťažovateľa a práva a slobody žiadneho subjektu práva, ani odporkyne (matky dieťaťa – členky Náboženskej spoločnosti Jehovových svedkov)   nesmú   ohrozovať   a porušovať   práva   a slobody   dieťaťa.   Z tohto   dôvodu   matka dieťaťa – členka Náboženskej spoločnosti Jehovových svedkov, ktorá má odmietavý postoj k transfúzii krvi nemôže rozhodovať o práve dieťaťa na život, t. j. rozhodovať o neposkytnutí pomoci   dieťaťa   pri   potrebe   záchrany   života   transfúziou   krvi,   resp.   rozhodovať   o práve dieťaťa na ochranu zdravia, t. j. rozhodovať o poskytovaní zdravotnej starostlivosti dieťaťu zakladajúcej sa na obdobných zdravotných úkonoch.“

Sťažovateľ v 1. rade „požiadal v najlepšom záujme maloletého R. K., aby miestne príslušný Okresný súd Bratislava V:

-urýchlene   poskytol   včasnú   predbežnú   ochranu   ohrozených   základných   práv a maloletého dieťaťa sťažovateľa R. K.,

-zabránil   popísanému nezákonnému zasahovaniu   do výkonu   rodičovských   práv a povinností otca voči maloletému dieťaťu sťažovateľa R. K., najmä starostlivosti a výchovy, ktorú sa snaží prevziať náboženská spoločnosť Jehovových svedkov priamo,   ako   aj   prostredníctvom   odporkyne   (matky   dieťaťa),   a to   nariadením predbežného   opatrenia   požadovaného   navrhovateľom   v návrhu   doručenom Okresnému súdu Bratislava V dňa 13. 04. 2012...

Nevykonaním súdnej právomoci, nevydaním rozhodnutia súdu vo veci predmetného návrhu   sťažovateľa   súd   zasiahol   do   základných   práv   maloletého   dieťaťa   sťažovateľa a sťažovateľa   a namiesto   odstránenia   protiprávneho   stavu   ich   porušovania   súčasne prevzal:

-   zodpovednosť   za   riziká   vyplývajúce   z emocionálnej   lability   matky   pri   výkone rodičovských práv a povinností...,

- ako aj zodpovednosť za ohrozovanie práva dieťaťa na život a práva dieťaťa na ochranu zdravia zo strany odporkyne (matky dieťaťa),   ako aj za následky ohrozovania a porušovania   ďalších   základných   práv   maloletého   dieťaťa   sťažovateľa   a sťažovateľa v dôsledku v návrhu popísaného správania a konania odporkyne (matky dieťaťa)...“.

Sťažovatelia na základe skutočností uvedených v sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní boli porušené v petite sťažnosti označené základné práva   a slobody   podľa   ústavy   a práva   podľa   dohovoru   a Dohovoru   o právach   dieťaťa a zároveň prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať. Zároveň sa sťažovatelia domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 40 000 € a úhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrh,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia ňou namietajú porušenie v petite označených základných   práv   podľa   ústavy, práv   podľa   dohovoru   a práv podľa   Dohovoru   o právach dieťaťa postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ku ktorému malo dôjsť tým, že nerozhodol   v zákonom   ustanovenej   lehote   o návrhu   sťažovateľa   v 1.   rade   na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol okresnému súdu doručený 13. apríla 2012, ale vydal „iba zmätočné   uznesenie...   zo   dňa   18.   04.   2012   o   podmienkach   konania   –   o   postúpení predmetného návrhu z dôvodu údajnej miestnej nepríslušnosti súdu, čím rovnako odmietol miestne   príslušný   súd   Okresný   súd   Bratislava   V   sťažovateľovi   a   maloletému   dieťaťu sťažovateľa   právo   na   súdnu   ochranu   práv...“. Sťažovatelia   teda   sťažnosťou   napádajú postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 121/2012, ktorým tento postúpil bez rozhodnutia návrh sťažovateľa v 1. rade na vydanie predbežného opatrenia z dôvodu miestnej nepríslušnosti a sám o tomto návrhu (meritórne) nerozhodol.

Podľa § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ak súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov.

Podľa § 105 ods. 3 OSP ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, alebo   účastník   postúpenia   namieta   do   15   dní   od   doručenia   upovedomenia   o postúpení, predloží vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu; jeho rozhodnutím je viazaný aj súd, ktorému má byť vec podľa rozhodnutia nadriadeného súdu postúpená.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd 18. apríla 2012 postúpil spis vzťahujúci   sa   na   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   22   P   121/2012   z   dôvodu   miestnej nepríslušnosti podľa § 105 ods. 2 OSP miestne príslušnému Okresnému súdu Vranov nad Topľou z dôvodu, že v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo strany sťažovateľa   v 1.   rade   bolo   preukázané,   že   matka   maloletého   sa   spoločne   s maloletým (sťažovateľom v 2. rade, pozn.) zdržiava v obvode Okresného súdu Vranov nad Topľou.

Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou a o jeho námietke rozhodol Krajský súd v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   sp.   zn.   1   CoP   63/2012,   1 CoP 64/2010 z 20. júna 2012 tak, že „na konanie vo veci 9 P 145/2012 Okresného súdu Vranov nad Topľou (na Okresnom súde Bratislava V vec vedená pod sp. zn. 22 P 121/2012) je príslušný Okresný   súd   Vranov   nad   Topľou“ (citované   z uznesenia   krajského   súdu   sp.   zn. 1 CoP 63/2012, 1 CoP 64/2012 z 20. júna 2012, pozn.).

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   ochrany   svojich   základných   práv   alebo   slobôd   môže domôcť   využitím   jemu   dostupných   a   účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným (všeobecným) súdom,   musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu   nedostatku   právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Z už uvedeného vyplýva, že postúpenie veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 22 P 121/2012 z okresného súdu na Okresný súd Vranov nad Topľou z dôvodu miestnej nepríslušnosti   okresného   súdu   namietal   sťažovateľ   v 1.   rade   námietkou   miestnej nepríslušnosti. O tejto námietke bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, ktorý o nej   aj   rozhodol   uznesením   sp.   zn.   1   CoP   63/2012,   1 CoP 64/2012   z 20.   júna   2012. Právomoc krajského súdu   rozhodnúť o námietke sťažovateľa v 1.   rade vylučuje, aby sa sťažovateľmi namietaným porušením ústavou garantovaných práv, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní (postúpením veci Okresnému súdu Vranov nad   Topľou   z dôvodu   miestnej   nepríslušnosti   okresného   súdu,   pozn.),   zaoberal   v tomto konaní ústavný súd.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľov   odmietol   z dôvodu   nedostatku   právomoci   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd poukazuje na svoje zistenia, podľa   ktorých   o   návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   sťažovateľa   v 1.   rade z 13. apríla 2012 rozhodol po postúpení veci Okresnému súdu Vranov nad Topľou tento súd uznesením sp. zn. 9 P 145/2012 z 30. apríla 2012 (ďalej len „uznesenie z 30. apríla 2012“) tak, že ho zamietol. O odvolaní sťažovateľa v 1. rade proti uzneseniu z 30. apríla 2012 rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 1 CoP 63/2012, 1 CoP 64/2012 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie z 30. apríla 2012 potvrdil.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012