znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 409/2011-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra 2011 predbežne prerokoval návrh Mgr. K. M., H., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/11/11-K zo 6. júla 2011 a takto

r o z h o d o l :

Návrh Mgr. K. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 8. augusta 2011 doručený   návrh   Mgr.   K.   M.   (ďalej   len   „navrhovateľka“)   na   preskúmanie   rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) č. VP/11/11-K zo 6. júla 2011, ktorým jej mala byť podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v znení ústavného   zákona   č. 545/2005   Z. z.   (ďalej   len   „ústavný   zákon   č. 357/2004   Z. z.“   alebo „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) uložená pokuta v sume 769 € pre porušenie povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 uvedeného ústavného zákona.

K   návrhu   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   na   zastupovanie navrhovateľky   v   konaní   pred   ústavným   súdom   ani   napadnuté   rozhodnutie,   tak   ako   to ustanovuje   § 20   ods. 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   a   návrh neobsahoval ani ďalšie náležitosti v zmysle § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd preto upozornil navrhovateľku výzvou z 12. augusta 2011 (doručenou jej   podľa   doručenky   Pošty   Handlová   23.   augusta   2011)   na   náležitosti   kvalifikovaného návrhu na začatie   konania pred   ústavným súdom   podľa   čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004   Z. z.   a   podľa   § 20   ods. 1   a   2   a   § 73b   zákona   o   ústavnom   súde,   ako aj na skutočnosť, že jej návrh tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ju, aby v lehote 5 dní od doručenia výzvy nedostatky svojho návrhu odstránila s upozornením, že ak tak v určenej lehote neurobí, môže byť jej návrh odmietnutý podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Na   výzvu   ústavného   súdu   však   navrhovateľka   v   určenej   lehote   nereagovala a neurobila tak ani do predbežného prerokovania jej návrhu.

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný funkcionár môže   podať   návrh   na   preskúmanie   rozhodnutia   výboru   ústavnému   súdu...   do   30   dní od doručenia   rozhodnutia   podľa   čl. 9   ods. 10,   ktorým   bolo   rozhodnuté   o   pokute   voči verejnému funkcionárovi... Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona...

Vymedzenie   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným   súdom   podľa   čl. 10 ods. 2   ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.   vrátane   náležitostí   kvalifikovaného   návrhu na začatie tohto konania je bližšie ustanovené predovšetkým v § 20, § 25, § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrh platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh tým, že „Ku dňu 22. 03. 2011 mi bol odoslaný list   z   Ministerstva   pôdohospodárstva   a   rozvoja   vidieka   SR   s   výpočtom   povinností vyplývajúcich verejnému funkcionárovi zo zákona. Lehota na odoslanie materiálov bola stanovená   na   28.   03.   2011   (5   dní   rozdiel)   pri   započítaní   doručenia   pošty   a   reálneho vyťaženia pracujúceho občana, nebolo z mojej strany reálne možné potrebné informácie pripraviť,   spracovať   a   odoslať   bez   náležitej   časovej   lehoty.   Telefonicky   som   bola kontaktovaná   zamestnancom   služobného   úradu   daného   ministerstva,   ktorého   som upovedomila o danej veci a o zaslaní daných materiálov v priebehu mesiaca apríl 2011. Vzhľadom na nedostatočný čas a moje dlhodobo plánované odcestovanie mimo územia SR som dané povinnosti nemohla zabezpečiť, o čom som však telefonicky informovala.“.

Ústavný   súd   preskúmal   návrh   navrhovateľky   a   zistil,   že   nespĺňa   náležitosti kvalifikovaného návrhu   na   začatie   konania pred   ústavným   súdom,   ktoré   sú   ustanovené najmä v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, resp. podľa § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde tiež neobsahuje relevantné odôvodnenie tej skutočnosti, že konanie navrhovateľky   ako   verejného funkcionára   (členky   Dozornej   rady   N.)   nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, resp. že svoje povinnosti uložené týmto   ústavným   zákonom   neporušila.   Navrhovateľka   aj   napriek   poučeniu   vo   výzve ústavného súdu z 12. augusta 2011 nedoplnila svoj návrh v určenej lehote a ani neskôr (až do   dňa   jeho   predbežného   prerokovania)   v   súlade   s   požiadavkami   ústavného   súdu,   čo znemožňuje prijatie návrhu na ďalšie konanie.

Ústavný súd konštatuje, že navrhovateľka najmä nepredložila napadnuté rozhodnutie, ale ani splnomocnenie na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom, a keďže   od   povinného   zastúpenia   advokátom,   ktoré   vyžaduje   ustanovenie   § 20   ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde,   nemožno   upustiť,   ústavný súd   rozhodol   o   odmietnutí   návrhu navrhovateľky pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (obdobne napr. I. ÚS 167/06, III. ÚS 167/06 a III. ÚS 357/09).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2011