znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 409/09-5

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   10.   decembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. S., P., J. K., P., A. K., P., a E. K., K., ktorou namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   zúčastňovať   sa   na   správe   verejných   vecí podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 30 ods. 1 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky Národnou radou Slovenskej republiky v súvislosti s voľbami do orgánov samosprávy Trenčianskeho samosprávneho kraja so sídlom v Trenčíne konanými 14. novembra 2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. S., J. K., A. K. a E. K. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. novembra 2009 doručené podanie Ľ. S., P., J. K., P., A. K., P., a E. K., K. (ďalej len „sťažovatelia“), označené ako „Sťažnosť“, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 30 ods. 1 a čl. 31 ústavy. Sťažovatelia za porušovateľa svojich základných práv a slobôd označili Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“).

Podľa sťažovateľov konanie národnej rady, ktoré malo porušiť ich základné práva „je   legalizovanie   výsledkov   volieb   do   orgánov   samosprávy   vyššieho   územného   celku v Trenčíne,   uskutočnené   dňa   14.   11.   2009   a   vyhlásené   dňa   15.   11.   2009   na   základe zákonom o voľbách do orgánov samosprávnych krajov“.

Sťažovatelia   s   poukazom   na   to,   že „volieb   krajských   zástupcov   samosprávy   sa zúčastnilo 20,59 % oprávnených voličov samosprávneho kraja...“, konštatujú, že „Výkon práva   menšiny   oprávnených   voličov   trenčianskeho   samosprávneho   kraja...   nenaplnil demokratické účinky volieb do samosprávneho kraja (krajov)... Porušovateľ ignoruje vôľu majority oprávnených voličov, ktorí volebným hlasovaním vyjadrili svoju vôľu. Vyjadrili NIE nedôveryhodným uchádzačom o oprávnenia. Prostredníctvom politického volebného práva transformovala nezávislá sila prirodzenú vôľu.“.

Sťažovatelia   tvrdia,   že „Aktívnym   konaním   porušovateľa   bol   porušený   princíp zvrchovanosti   občanov   nad   štátnou   mocou“, a   zdôrazňujú, že „predmetnou   sťažnosťou v súlade   s   článkom   127   základného   zákona   SR   sťažovatelia   namietajú   notorické a organizované porušovanie svojich základných práv a slobôd zúčastňovaním sa na správe verejných vecí nedemokratickým prisvojovaním mandátov nedobromyseľnými zástupcami“.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:„1. Sťažnosti sa vyhovuje. 2. Základné práva a slobody sťažovateľov... boli porušené nedemokratickou správou verejných vecí v článku 30 ods. 1 základného zákona.

3. Voľby uskutočnené dňa 14. 11. 2009 sa rušia a výsledky hlasovania zo dňa 15. 11. 2009 sa vyhlasujú za neplatné.“

II.

Ústavný   súd   podľa   obsahu,   ako   aj   formálneho   označenia   posudzoval   podanie sťažovateľov ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv   konaním   národnej   rady,   ktorým   mala „legalizovať“ výsledky   volieb   do   orgánov samosprávy   Trenčianskeho   samosprávneho   kraja   so   sídlom   v   Trenčíne   (ďalej   len „Trenčiansky   kraj“)   konaných   14.   novembra   2009   napriek   tomu,   že   sa   ich   zúčastnila menšina oprávnených voličov, čím sa konštituovali nové orgány samosprávy Trenčianskeho kraja, ktoré neodvodzujú „svoju právomoc od občanov“.

Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   je   tiež   posúdiť,   či   táto   nie   je   zjavne neopodstatnená.   V   súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Vychádzajúc z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti   preskúmať,   či   postupom   (konaním)   národnej   rady   súvisiacim   s   voľbami   do orgánov samosprávnych krajov v Trenčianskom kraji mohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľov zúčastňovať sa na správe verejných vecí podľa čl. 30 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 30 ods. 1 a čl. 31 ústavy.

Z obsahu zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 335/2007 Z. z. (ďalej len „volebný zákon“) vyplýva, že národná rada nedisponuje žiadnym oprávnením súvisiacim s interpretáciou a aplikáciou tohto zákona, t. j. ani „nelegalizuje“ výsledky volieb [výsledky volieb   v   príslušnom   samosprávnom   kraji   uverejňuje (vyhlasuje)   podľa   §   43   volebného zákona   volebná   komisia   tohto   samosprávneho   kraja,   pozn.],   a   preto   nemohla   svojím postupom   porušiť   základné   právo   sťažovateľov   podľa   čl.   30   ods.   1   ústavy   ani   ďalšie ustanovenia ústavy označené sťažovateľmi. Na tom závere nič nemení skutočnosť, že do právomoci národnej rady patrí schvaľovanie volebného zákona, ako aj schvaľovanie jeho zmien a doplnkov. O prípadnom nesúlade ustanovení volebného zákona s ústavou môže ústavný súd rozhodnúť len na základe kvalifikovaného návrhu subjektov označených v § 18 ods. 1 v spojení s § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy a § 37 až 41b zákona o ústavnom súde, a nie v konaní o sťažnostiach podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy.   Navyše   sťažovatelia   nepatria   medzi   subjekty,   ktoré   sú oprávnené predložiť návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a ani sa tohto typu konania pred ústavným súdom svojím podaním nedomáhali.

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   po   predbežnom prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009