znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 407/09-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   10.   decembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Š. B., S., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 27 P 135/2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. B. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. augusta 2009 doručené podanie Š. B., S. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Doplnenie návrhu zo dňa 11. augusta 2009“, ktoré nadväzovalo na jeho predchádzajúce podanie doručené ústavnému súdu 11. augusta 2009, ktoré bolo označené ako „Sťažnosť na možné prieťahy v súdnom   konaní,   porušenie   Ústavných   práv“ (podanie   sťažovateľa   z 11. augusta   2009 ústavný súd odložil prípisom č. k. Rvp 1386/09-3 zo 17. augusta 2009, pozn.).

Z obsahu uvedených podaní možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 P 135/2008. Sťažovateľ tiež tvrdí, že postupom   okresného   súdu   v   označenom   konaní   dochádza   aj   k   porušovaniu   bližšie neoznačených   práv   maloletej   E.   B.,   nar.  ...   (ďalej   len   „maloletá“),   vyplývajúcich   z Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „dohovor“).

Z podaní sťažovateľa a obsahu vyžiadaného súdneho spisu vyplýva, že predmetom označeného konania je rozhodovanie o zverení maloletej do výchovy matky J. V., S. (ďalej len „navrhovateľka“), a určení výživného (a po doplnení tiež rozhodovanie o úprave styku sťažovateľa k maloletej), ktoré začalo podaním navrhovateľky doručeným okresnému súdu 4. augusta 2008. Navrhovateľka okresnému súdu doručila 26. mája 2008 návrh na vydanie predbežného   opatrenia,   ktorým   žiadala,   aby   bola   maloletá   zverená   do   jej   osobnej starostlivosti.   Okresný   súd   návrhu   navrhovateľky   vyhovel   a uznesením   z   31.   júla   2008 zveril   maloletú   do   starostlivosti   navrhovateľky   a   zároveň   upravil   styk   sťažovateľa   s maloletou. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. septembra 2008.

Sťažovateľ   3.   júna 2008   doručil   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia,   ktorým   žiadal,   aby   bola   maloletá   zverená   do   jeho   osobnej   starostlivosti a navrhovateľke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 1 000 Sk mesačne. Okresný súd uznesením z 3. júna 2008 návrh sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 7 CoP 19/2008 z 25. júla 2008 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.

Právna zástupkyňa sťažovateľa doručila 15. augusta 2008 okresnému súdu žiadosť, aby v období do 17. septembra 2008 nenariadil vo veci pojednávanie vzhľadom na čerpanie dovolenky,   a   následne   17.   októbra   2008   okresnému   súdu   oznámila,   že   sťažovateľa   už v predmetnom konaní nezastupuje.

Dňa   4.   novembra   2008   bola   na   okresnom   súde   spísaná   zápisnica o výsluchu sťažovateľa, ktorý sa dostavil bez predvolania, z ktorej vyplýva, že sťažovateľ sa z pojednávania nariadeného na 21. november 2008 z pracovných dôvodov   ospravedlnil a žiadal, aby nový termín pojednávania bol nariadený na január 2009. Z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie nariadené na 21. november 2008 odročené na 28. január 2009. Toto pojednávanie bolo odročené na 25. marec 2009 z dôvodu, že v tom čase sa spis nachádzal na krajskom súde, ktorý rozhodoval o odvolaní sťažovateľa (pozri ďalej). Okresný súd na pojednávaní konanom 28. januára 2008 zároveň uznesením č. k. 27 P 135/2008-136 uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu v sume 30 € z dôvodu rušenia poriadku na pojednávaní.

Návrhom z 1. decembra 2009 navrhovateľka žiadala, aby okresný súd vo veci vydal predbežné   opatrenie,   ktorým   uloží   sťažovateľovi   prispievať   na   výživu   maloletej   sumou 2 000   Sk   mesačne.   Okresný   súd   o   návrhu   navrhovateľky   rozhodol   uznesením z 15. decembra 2008 tak, že uložil sťažovateľovi prispievať na výživu maloletej sumou 1 500   Sk   mesačne   až   do   právoplatného   skončenia   konania   vedeného   pod   sp.   zn. 27 P 135/08. Proti označenému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktorého súčasťou bolo   aj   vznesenie   námietky   zaujatosti   voči   zákonnej   sudkyni.   O   odvolaní   sťažovateľa rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 2 CoP 1/09 z 29. januára 2009 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil, a zároveň rozhodol o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci.

Pojednávanie konané 25. marca 2009 okresný súd po vypočutí účastníkov konania odročil   na   neurčito   z   dôvodu   pribratia   znalca   z   odvetvia   psychológie   a   psychiatrie. Uznesením z 29. apríla 2009 okresný súd ustanovil znalkyňu z odboru sexuológie a uložil jej vypracovať znalecký posudok v lehote 30 dní od doručenia uznesenia.

Sťažovateľ   6.   apríla   2009   doručil   okresnému   súdu   ďalší   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa   domáhal, aby okresný súd dočasne upravil jeho styk s maloletou. Okresný súd tento návrh sťažovateľa uznesením zo 6. mája 2009 zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré bolo aj so spisom predložené

21. mája 2009 krajskému súdu. Krajský súd uznesením sp. zn. 5 Cop 17/09 z 9. júna 2009 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Spis bol okresnému súdu vrátený 12. júna 2009.

Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   3.   júla   2009   návrh   na   zmenu   predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby bola maloletá dočasne zverená do jeho výchovy. O tomto návrhu rozhodol okresný súd uznesením z 3. augusta 2009 tak, že ho zamietol.

Okresný súd zaslal ustanovenej znalkyni z odboru sexuológie spis 14. júla 2009, pričom na základe jej žiadosti v prípise z 21. augusta 2009 predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 10. septembra 2009. Znalkyňa doručila okresnému súdu znalecký posudok   14.   septembra   2009.   Okresný   súd   uznesením   z   18.   septembra   2009   priznal znalkyni   odmenu   za   vypracovanie   znaleckého   posudku.   V   ten   istý   deň   okresný   súd uznesením ustanovil znalca z odboru psychológie.

Sťažovateľ doručil 6. augusta 2009 a 10. augusta 2009 okresnému súdu opätovné návrhy na zmenu predbežného opatrenia, ktorým žiadal novú úpravu styku s maloletou. Okresný súd tieto návrhy sťažovateľa uzneseniami z 27. augusta 2009 a 22. septembra 2009 zamietol.   Po   podaných   odvolaniach   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   8   CoP   25/09   až 8 CoP 27/09 napadnuté uznesenia okresného súdu potvrdil, pričom spis bol okresnému súdu vrátený 4. novembra 2009.

Sťažovateľ tvrdí, že k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a k porušovaniu práv maloletej vyplývajúcich z dohovoru dochádza postupom zákonnej sudkyne v napadnutom konaní a tým, že je spis „umelo“ zadržiavaný „u psychologičky“, a preto   žiada,   aby   si   ústavný   súd   vyžiadal   príslušný   súdny   spis   a   preskúmal „postup sudkyne a taktiež aj možné prieťahy súdneho znalca“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím príslušného   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   základného   práva   alebo slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Z doterajšej ustálenej judikatúry ústavného súdu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01). Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu ani jednorazová nečinnosť súdu v trvaní niekoľkých mesiacov nie   je automaticky   prejavom   takej   nečinnosti,   ktorá   odôvodňuje   vyslovenie   zbytočných prieťahov v konaní (pozri napr. II. ÚS 21/01, III. ÚS 52/05).

V prípade, keď ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods.   2 ústavy, tak sťažnosť odmietne z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a bližšie neoznačených práv maloletej vyplývajúcich z dohovoru postupom okresného súdu v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   27   P   135/2008.   Predmetom   označeného   konania   je rozhodovanie   o   návrhu   navrhovateľky   o   zverení   maloletej   do   jej   výchovy,   o   uložení povinnosti sťažovateľovi prispievať na výživu maloletej, ako aj rozhodovanie o úprave jeho styku s maloletou. V tejto súvislosti ústavný súd zdôraznil, že ide o konanie, ku ktorému musí príslušný súd pristupovať s osobitnou starostlivosťou.

Ústavný   súd   po   oboznámení sa   so   súdnym   spisom   konštatuje,   že   v   napadnutom konaní koná okresný súd plynulo a smeruje k právoplatnému skončeniu veci v ústavne akceptovateľnom čase. Skutočnosť, že vo veci dosiaľ právoplatne nerozhodol po viac ako 15 mesiacoch od podania návrhu, je výrazne ovplyvnená opakovanými návrhmi sťažovateľa na   vydanie   predbežného   opatrenia   a   jeho   odvolaniami   smerujúcimi   proti   uzneseniam okresného súdu, ktorými tieto jeho návrhy zamietol. Okresný súd bol povinný sa týmito návrhmi   sťažovateľa   zaoberať   a   rozhodnúť   o   nich,   čo   objektívne   spôsobilo   predĺženie namietaného konania. Ústavný súd nezistil zbytočné prieťahy ani v činnosti okresného súdu smerujúcej k zabezpečeniu znaleckých posudkov, ktorých vypracovanie je pre rozhodnutie vo veci podľa názoru ústavného súdu potrebné, a ani v činnosti ustanovených znalcov, za ktoré tiež v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu okresný súd zodpovedá.

Ústavný súd vzal do úvahy, že okresný súd dočasne (do právoplatného rozhodnutia vo veci, pozn.) upravil vzťahy rodičov k maloletej, keď na základe uznesenia z 31. júla 2008 zveril maloletú do starostlivosti navrhovateľky, a zároveň upravil aj styk sťažovateľa s maloletou, čo zakladá záver o zjavnej neopodstatnenosti tvrdenia, že doterajším postupom okresného súdu dochádza aj k porušovaniu práv maloletej vyplývajúcich z dohovoru, ktoré navyše sťažovateľ vo svojich podaniach konkrétne nevymedzil.

Za   týchto   okolností   nemohlo   podľa   názoru   ústavného   súdu   dôjsť   k   porušeniu základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu v napadnutom konaní a ani k porušeniu práv maloletej vyplývajúcich z dohovoru, a preto po predbežnom prerokovaní ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009