znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 406/2012-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 4729/2012, sp. zn. Rvp 4730/2012, sp. zn. Rvp 4731/2012, sp. zn. Rvp 4732/2012, sp. zn. Rvp 4733/2012, sp. zn. Rvp 4734/2012, sp. zn. Rvp 4735/2012, sp. zn. Rvp 4736/2012, sp. zn. Rvp 4737/2012 a sp. zn. Rvp 4738/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaniach vedených pod sp. zn. 23 Er   1258/2011, sp.   zn. 17 Er 1228/2011, sp. zn. 15 Er 1230/2011, sp.   zn. 16 Er 1145/2011, sp. zn. 13 Er 671/2009, sp. zn. 12 Er 1122/2011, sp. zn. 25 Er 1138/2011, sp. zn. 12 Er 1069/2011, sp. zn. 13 Er 1009/2011 a sp. zn. 8 Er 893/2011, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4729/2012, sp. zn. Rvp 4730/2012, sp. zn. Rvp 4731/2012, sp. zn. Rvp 4732/2012, sp. zn. Rvp 4733/2012, sp.   zn.   Rvp   4734/2012,   sp.   zn.   Rvp   4735/2012,   sp.   zn.   Rvp 4736/2012,   sp.   zn.   Rvp 4737/2012 a sp. zn. Rvp 4738/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 4729/2012.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o., o d m i e t a   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012 osobne doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 4729/2012, sp. zn. Rvp 4730/2012, sp. zn. Rvp 4731/2012, sp. zn. Rvp 4732/2012, sp. zn. Rvp 4733/2012, sp. zn. Rvp 4734/2012, sp. zn. Rvp 4735/2012, sp. zn.   Rvp   4736/2012,   sp.   zn.   Rvp 4737/2012   a   sp.   zn.   Rvp   4738/2012,   ktorými   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 23 Er 1258/2011, sp. zn. 17 Er 1228/2011, sp. zn. 15 Er 1230/2011, sp. zn. 16 Er 1145/2011, sp. zn. 13 Er 671/2009, sp. zn. 12 Er 1122/2011, sp. zn. 25 Er 1138/2011, sp. zn. 12 Er 1069/2011, sp. zn. 13 Er 1009/2011 a sp. zn. 8 Er 893/2011 (ďalej aj „napadnuté konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach vedených okresným súdom   podanými   návrhmi   požiadala   súdneho   exekútora   o   vykonanie   exekúcie.   Súdny exekútor   postupujúc   podľa   procesnej   úpravy   obsiahnutej   v   zákone   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o   súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“)   následne   požiadal   okresný   súd   o   udelenie   poverení na vykonanie   exekúcií,   čím   došlo   k   zákonnému   založeniu   povinnosti   okresného   súdu rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej názoru   nevykazujú   prvky   nadmernej   právnej   zložitosti   a   nevyžadujú   takú   spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto veciach. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že jej dosiaľ neboli zo strany   okresného   súdu   oznámené   ani   spisovné   značky,   pod   ktorými   sa   napádané exekučné   konania   vedú,   preto   ich   identifikovala   len   pomocou   označenia   účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Keďže   okresný   súd   bol   podľa   názoru   sťažovateľky   v napadnutých   konaniach neodôvodnene nečinný, resp. postupoval neefektívne, podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach tvrdí, že na tieto svoje   sťažnosti   z   25.   mája   2011   nedostala   od   predsedu   okresného   súdu   dosiaľ   žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru, ktoré upravujú zákaz diskriminácie.

Sťažovateľka   sa   domáha,   aby   ústavný   súd   o jej   sťažnostiach   rozhodol   nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené základné práva podľa ústavy, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj ďalšie ňou označené ustanovenia ústavy a dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a napokon uložil okresnému súdu zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podaniami doručenými ústavnému súdu 30. júla 2012 označenými ako „Spresnenie petitu“ sťažovateľka   doplnila   sťažnosti   vedené   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 4729/2012, sp. zn. Rvp 4730/2012, sp. zn. Rvp 4731/2012, sp. zn. Rvp 4732/2012, sp. zn.   Rvp   4733/2012,   sp.   zn.   Rvp   4734/2012,   sp.   zn.   Rvp   4735/2012,   sp.   zn. Rvp 4736/2012,   sp.   zn.   Rvp   4737/2012   a   sp.   zn.   Rvp   4738/2012   o spisové   značky, pod ktorými okresný súd vedie ňou napadnuté konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 4729/2012, sp. zn. Rvp 4730/2012, sp. zn. Rvp 4731/2012, sp. zn. Rvp 4732/2012, sp. zn.   Rvp   4733/2012,   sp.   zn.   Rvp   4734/2012,   sp.   zn.   Rvp   4735/2012,   sp.   zn. Rvp 4736/2012,   sp.   zn.   Rvp   4737/2012   a   sp.   zn.   Rvp   4738/2012   a   z   tohto   obsahu vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom na totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   okresného   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú, rozhodol   ústavný   súd   o   spojení   sťažností   na   spoločné   konanie   tak,   ako   to   je   uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Er 671/2009 (sťažnosť vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4733/2012)Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   ak   namietaným   postupom   alebo   rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej   súvislosti medzi označeným postupom   alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Sťažovateľka   sťažnosťou   vedenou   pod   sp.   zn.   Rvp   4733/2012   napáda   postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Er 671/2009, ktoré bližšie identifikuje prostredníctvom označenia povinného (E. B.) a spisovej značky súdneho exekútora (EX 7233/2009). Ústavný súd pri príprave predbežného prerokovania tejto sťažnosti zistil, že ide o konanie, ktoré nie je vedené okresným súdom.

Z uvedeného vyplýva, že postupom okresného súdu v predmetnej veci nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu a ani ňou označeného článku ústavy a dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 4733/2012 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 17 Er 1228/2011, sp. zn. 25 Er 1138/2011, sp. zn. 8 Er 893/2011, sp. zn. 15 Er   1230/2011,   sp.   zn.   16   Er   1145/2011,   sp.   zn.   12 Er 1122/2011,   sp.   zn. 12 Er 1069/2011   a   sp.   zn.   13   Er   1009/2011   (konania   vedené   ústavným   súdom   pod sp. zn.   Rvp   4730/2012,   sp.   zn.   Rvp   4735/2012, sp.   zn.   Rvp 4738/2012,   sp.   zn. Rvp 4731/2012, sp. zn. Rvp 4732/2012, sp. zn. Rvp 4734/2012, sp. zn. Rvp 4736/2012 a sp. zn. Rvp 4737/2012)

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K   vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).

Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza   zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu (I. ÚS 10/98, I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 86/08).

Súčasťou   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   je   aj   ustálený   právny   názor (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy,   ak   v   čase   uplatnenia   tejto   ochrany   porušovanie   základného   práva   označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci   do   ústavou   chránenej   sféry   sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená,   už   k   prieťahom   v   namietanom   konaní   nemôže   dochádzať,   predovšetkým z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný   súd   zo   spisovej   dokumentácie   okresného   súdu   zistil,   že   v konaniach vedených pod sp. zn. 17 Er 1228/2011, sp. zn. 25 Er 1138/2011 a sp. zn. 8 Er 893/2011 okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcií rozhodol uzneseniami z 23. apríla 2012 (sp. zn. 17 Er 1228/2011 a sp. zn. 25 Er 1138/2011, pozn.) a uznesením z 21. decembra 2011 (sp. zn. 8 Er 893/2011, pozn.), t. j. ešte pred doručením sťažností sťažovateľky ústavnému súdu. V čase podania sťažností (2. mája 2012, pozn.) už teda postupom okresného súdu v týchto konaniach zjavne nemohlo dochádzať k porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   čo   zakladá   dôvod   na   odmietnutie   príslušných   častí   sťažností   sťažovateľky vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4730/2012, sp. zn. Rvp 4735/2012 a sp. zn. Rvp 4738/2012 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Zo zistení ústavného súdu ďalej vyplýva, že v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. 15 Er 1230/2011, sp. zn. 16 Er 1145/2011, sp. zn. 12 Er 1122/2011, sp. zn. 12 Er 1069/2011 a sp. zn. 13 Er 1009/2011 bol súdny exekútor JUDr. R. K. uzneseniami zo 4.   januára   2012   (sp.   zn.   15   Er   1230/2011,   pozn.),   z 3.   januára   2012   (sp.   zn.   16   Er 1145/2011, sp. zn. 12 Er 1122/2011 a sp. zn. 12 Er 1069/2011, pozn.) a z 23. marca 2012 (sp. zn. 13 Er 1009/2011, pozn.) vylúčený z vykonávania exekúcií (sp. zn. EX 12457/2011, sp.   zn.   EX   11816/2011,   sp.   zn.   EX   11095/2011,   sp.   zn.   EX   8028/2011   a sp. zn.   EX 7650/2011) z dôvodu, že bol zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávnenej, pozn.).

Ústavný   súd   poukazuje   v tejto   súvislosti   na   svoj   ustálený   právny   názor,   podľa ktorého všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania, ktoré sa v súlade s § 36 ods. 1 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na   vykonanie exekúcie,   ex   offo   skúmať,   či   sú   splnené   všetky   predpoklady   na   vedenie takéhoto   konania   (m.   m.   III.   ÚS   322/2010),   medzi   inými   aj   zabezpečenie   nestrannosti exekútora v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. V súlade s právnym názorom ústavného   súdu   nemožno   z ústavného   hľadiska   spochybňovať   postup   okresného   súdu, ktorým tento vylúči súdneho exekútora z vykonávania exekúcie pred rozhodnutím o jeho žiadosti   o   udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie   (pozri   napr.   IV.   ÚS   354/2012). Vzhľadom na uvedené preto ak okresný súd v napadnutých konaniach rozhodol o vylúčení súdneho exekútora   z vykonávania exekúcií,   odstránil   tým   právnu   neistotu   sťažovateľky, ktorej z výroku uznesení o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcií muselo byť zrejmé   aj   bez   vydania   rozhodnutí   o žiadostiach   súdneho   exekútora   o poverenie na vykonanie   exekúcií,   že   súdny   exekútor   nemôže   bez   ďalšieho   predmetné   exekúcie vykonávať.

Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4731/2012, sp. zn. Rvp 4732/2012, sp. zn. Rvp 4734/2012, sp. zn. Rvp   4736/2012   a sp.   zn.   Rvp   4737/2012   v časti   týkajúcej   sa   namietaného   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažovateľka sťažnosťami vedenými ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4730/2012, sp.   zn.   Rvp   4735/2012, sp.   zn.   Rvp   4738/2012,   sp.   zn.   Rvp   4731/2012,   sp.   zn. Rvp 4732/2012, sp. zn. Rvp 4734/2012, sp. zn. Rvp 4736/2012 a sp. zn. Rvp 4737/2012 namieta v priamej príčinnej súvislosti (z rovnakých dôvodov) s namietaným porušením jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1   dodatkového   protokolu   a   tiež   porušenie   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 17 Er 1228/2011, sp. zn. 25 Er 1138/2011, sp. zn. 8 Er 893/2011, sp. zn. 15 Er 1230/2011, sp. zn. 16 Er 1145/2011, sp. zn. 12 Er 1122/2011, sp. zn. 12 Er 1069/2011 a sp. zn. 13 Er 1009/2011.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, v zmysle ktorého v týchto konaniach   nie   sú   splnené   podmienky   na   vyslovenie   porušenia   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo podľa jeho názoru dôjsť ani k porušeniu ďalších sťažovateľkou označených základných práv   podľa   ústavy,   práva   podľa   dodatkového   protokolu   a   označených   článkov   ústavy a dohovoru, čo zakladá dôvod na odmietnutie aj týchto častí sťažností z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   4730/2012,   sp.   zn.   Rvp   4735/2012, sp.   zn. Rvp 4738/2012, sp. zn. Rvp 4731/2012, sp. zn. Rvp 4732/2012, sp. zn. Rvp 4734/2012, sp. zn. Rvp 4736/2012 a sp. zn. Rvp 4737/2012 (ako celok) podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

II.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Er 1258/2011 (konanie vedené ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4729/2012)

V konaniach   o   sťažnostiach   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje   preukázanie   podania   sťažnosti   predsedovi   príslušného   súdu   proti   porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),   ktorý   vzhľadom   na   subsidiárne   postavenie   ústavného   súdu   pri   ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116 ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Účelom   sťažnosti   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je   v   súlade   so   základným   právom   zaručeným   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ale   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   urobil   nápravu   a   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený nesprávnym   postupom   alebo   svojou   nečinnosťou   (m.   m.   II.   ÚS   64/97,   I.   ÚS   20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o súdoch,   alebo ak preukáže, že túto podmienku   nesplnil z dôvodov   hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade, ak všeobecný súd reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany základného práva sťažovateľa, zakladá to podľa názoru ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že v súlade so zákonom o súdoch „podal(a) písomne ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť na postup súdu smerujúcu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Ústavný súd zo spisovej dokumentácie okresného súdu zistil, že uvedené tvrdenie sťažovateľky   nezodpovedá   skutočnosti,   keďže   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 23 Er 1258/2011 sťažovateľka síce podala sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, avšak nie 25. mája 2011 (ako to tvrdí), ale až 16. marca 2012. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na ďalšie svoje zistenie, podľa ktorého v tomto konaní bola samotná žiadosť o vydanie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie   doručená   okresnému   súdu   až 9.   septembra 2011, teda až 3 mesiace po údajnom doručení sťažnosti na prieťahy v tomto konaní.

Z   ďalšieho   zistenia   ústavného   súdu   vyplýva,   že   okresný   súd   uznesením   sp.   zn. 23 Er 1258/2011 zo 4. mája 2012 rozhodol o žiadosti súdneho exekútora JUDr. R. K. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že ju zamietol.

Z uvedeného teda vyplýva, že v období bezprostredne po sťažovateľkou podanej sťažnosti na postup okresného súdu zo 16. marca 2012 okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, po podaní sťažnosti teda nielenže začal vo veci konať,   ale   o   nej   aj   meritórne   rozhodol,   t.   j.   sťažnosťou   podľa   zákona   o   súdoch   sa zabezpečila efektívna ochrana základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti v časti smerujúcej proti namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažovateľka sťažnosťou vedenou pod sp. zn. Rvp 4729/2012 v priamej príčinnej súvislosti   (z   rovnakých   dôvodov)   s   namietaným   porušením   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   namieta   aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1   dodatkového   protokolu   a   tiež   porušenie   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Er 1258/2011.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, v zmysle ktorého v konaní vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   23   Er   1258/2011   nie   sú   splnené   podmienky na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo podľa jeho názoru v tomto konaní dôjsť ani k porušeniu ďalších sťažovateľkou označených základných práv podľa ústavy, práva podľa dodatkového   protokolu   a   označených   článkov   ústavy   a dohovoru,   čo   zakladá   dôvod na odmietnutie aj tejto časti sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky vedenú ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4729/2012 ako celok podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012